Malý hrdina zachránil život bratrancovi. „Keď som videl jeho tvár, až ma trhlo,“ vraví

Patricia Poprocká, 30. júla 2020 o 04:41

Nemá ani 10 rokov, ale duchaprítomnosti viac než niektorí dospelí. V kritickej chvíli Miško nestratil hlavu, naopak, spomenul si aj na veci, ktoré ho nik neučil, len si ich vo voľnom čase prečítal a rýchlou reakciou zachránil bratrancovi život.

Kto ako dieťa nepadol na bicykli? Richard mal šťastie v nešťastí, celé to mohlo skončiť oveľa horšie. Ilustračné foto.

Foto: shutterstock.com

„Keď som videl jeho tvár, celú krvavú, až ma trhlo, ale hneď som mu začal pomáhať,“ spomína na osudný podvečer zo začiatku júla.

Miško bol na Turci u bratranca Richarda na návšteve. Vybrali sa pobicyklovať. Richard sa s rodičmi nedávno presťahoval z Martina na vidiek, takže bolo čo spoznávať. Cestou späť sa spúšťali dolu strmým kopcom, ktorý potom prechádzal do protikopca na parkovisko. „Ja som mu vravel, aby pred tým šancom zabrzdil a potom pešo prešiel na parkovisko. Riško si však myslel, že to prejde. Videl som, ako sa spúšťa a potom narazil do kopca. Spadol na hlavu, na tvár a bicykel odletel,“ opisuje situáciu, ktorú videl len on.

Prilby nemali, o to horšie. „Chceli sme si zobrať, ale nevedeli sme ich nájsť, tak sme šli bez nich,“ hovorí Michal. Jeho priezvisko máme v redakcii, identitu si rodina nepriala zverejniť.

Do krčmy pre pomoc

Miško pribehol k bratrancovi, ktorý bol sprvu zrejme v bezvedomí. „Otočil som ho na chrbát, bol hrozne ťažký. Videl som, že dýcha ústami, mal v nich nejaké drievko, tak to som vybral. Potom som mu podložil hlavu mojou mikinou, skontroloval jazyk a dal ho do stabilizovanej polohy. Nehovoril nič, len chrčal. Povedal som mu, že idem pre pomoc a nechal ho tam. Našťastie, krčma bola celkom blízko pri parkovisku,“ spomína na prvé chvíle.

O prvej pomoci sa v škole ešte neučili, Michal ju však ovládal. Dokonca vedel, čo je stabilizovaná poloha, čo prekvapilo aj jeho mamu. Vysvetlenie je viac než jednoduché. „Keď som niekedy čakal mamu v aute, tak som si tam prezeral autolekárničku, obrázky aj popisy. Čítal som si to, tak som vedel,“ vraví malý hrdina.

Otec zamldel

V krčme natrafil na dvoch chlapov, ktorým hneď oznámil, čo sa stalo. „Povedal som, aby zavolali pomoc, lebo ja som nemal mobil, a aby išli k nemu. Ja som šiel povedať domov, že Riško spadol,“ hovorí.

Dedinou, v ktorej bol druhý raz v živote a na jej opačný koniec. „Je obdivuhodné, že trafil späť, je tam veľa ulíc, odbočiek... Naozaj malý zázrak, klobúk dolu,“ konštatovala Richardova matka.

„Pamätal som si, že tam, kde je zaparkovaný autobus, treba ísť rovno,“ prezrádza Miško svoj orientačný bod. S Richardovým otcom sa ponáhľali na miesto nehody, kde už boli záchranári. Pohľad na zakrvaveného Riška pekný nebol, jeho otec v návale emócií dokonca zamdlel.

Stav bol vážny – poranené oko, nalomené stavce na chrbtici, odreniny k tomu... Z nehody si Richard nič nepamätá, v prvé dni nevedel, či sa mu to len sníva. Dnes je už na tom o niečo lepšie, z nemocnice je doma, aj keď stále musí nosiť korzet a prázdniny trávi vnútri, liečením. Aj tak dobre, mohlo to byť oveľa horšie.

Bez prilby nikam

Miško pôjde v septembri do piatej triedy. Vo voľnom čase sa rád bicykluje a kreslí. Ide mu to veľmi pekne, vyhral dokonca aj medzinárodné súťaže. V škole mu vyčítajú, že slabo číta, ako však ukazuje aj tento príbeh, školské tabuľky sú len tabuľky. Keď išlo o život, zachoval sa ako bolo treba, a to je dôležitejšie než všetky známky.

O svojom čine nehovorí, len keď sa ho pýtajú. Chválenkárstvo mu je cudzie, jednoducho urobil, čo vedel, za čo mu je celá rodina vďačná. Troška mu je smutno za obľúbenou mikinou, ale naozaj len troška. „Hlavne, že poslúžila pri pomoci bratrancovi,“ vraví. Na bicykli chodí Miško stále rád. „Ale už len s prilbou. A jazdím trocha opatrnejšie,“ hovorí.

„Samozrejme, včera som videla,“ smeje sa jeho mama. Miško sa učil jazdiť bez rúk, ako všetci chlapci v jeho veku.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >