Prekážajú slovenským rodičom rómski spolužiaci ich detí? Prieskum odhalil zaujímavé veci

ahojmama, 26. apríla 2024 o 05:32

Vzdelávať sa má každé dieťa, i rómske, na tom sa zhoduje celá naša spoločnosť. Aký však majú postoj rodičia, ak by práve tie rómske mali byť spolužiakmi ich detí?

Rómske deti by väčšina opýtaných rodičov videla radšej v segregovaných školách.

Foto: Shutterstock.com

Práve to riešil nedávny výskum Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica a neziskovej organizácie Teach, spolufinancovaný EÚ. Odhalil zaujímavé veci, konkrétne to, že väčšina verejnosti nemá problém s tým, aby ich deti chodili do triedy s dieťaťom zo sociálne vylúčených komunít. Sú však presvedčení, že pre rómske deti by bolo najlepšie sa vzdelávať v oddelených triedach či dokonca školách.

Inak povedané, drvivá väčšina rodičov by preferovala, aby sa rómske deti vzdelávali segregovane. „Ukazuje sa, že stále podceňujeme riziká segregácie pre našu spoločnosť,” zhodne komentovali odborníci na vzdelávanie Juraj Hipš zo Živice a Stanislav Boledovič z Teachu, ktorí stoja za novým projektom inovatívnej školy Alma vo Zvolene.

Prieskum ale podľa Stanislava Boledoviča ukázal aj niekoľko pozitívnych vecí. „Väčšina spoločnosti správne chápe pojem inklúzia a taktiež si uvedomuje význam vzdelávania pre budúcnosť detí. Na druhej strane ľudia len málo vnímajú, že segregácia žiakov, ktorí pochádzajú zo znevýhodných pomerov, má negatívny dopad nielen na tieto deti, ale na celú krajinu a budúcnosť všetkých detí,” povedal.

Tri štvrtiny, teda 75 percent ľudí oslovených v prieskume, by za určitých podmienok dalo svoje dieťa do triedy s rómskymi spolužiakmi. Z toho však pre 40% sú prijateľnou hranicou jedno až dve rómske deti v triede a pre 27% niekoľko rómskych detí. So vzrastajúcim počtom ochota rodičov umiestniť svoje dieťa do triedy klesá.

Lepšie výsledky nie sú ani pri postojoch k inak „odlišným“ deťom. 60 percent ľudí si myslí, že deti so špecifickými potrebami (autizmus, hmotná núdza, ADHD) by sa mali vzdelávať v samostatných triedach. Taktiež je 60 percent opýtaných presvedčených, že žiakov z rómskych komunít je lepšie vzdelávať oddelene – v samostatných triedach či školách.

„V 21. storočí je škola jedno z mála miest, kde sa dá budovať súdržnosť krajiny. Škola je častokrát jediné miesto, kde sa môžu stretávať ľudia z rôznych sociálnych skupín. Tu vznikajú základy budúcej spoločnosti. Ak začneme deti deliť a segregovať, presne takto potom bude rozdelená aj naša spoločnosť. Ak od škôlky žijú deti v oddelených svetoch, potom sa nečudujme, že nechápu potreby a pocity tých druhých,” poznamenal k nelichotivým výsledkom Juraj Hipš.

Prieskum však ukázal predsa len určitú toleranciu – väčšina rodičov napríklad nemá problém, ak sú s ich deťmi v triede rovesníci z prostredia nezamestnaných rodičov (86%), deti vojnových utečencov (66%) či deti so zdravotným znevýhodnením (74%).

Začleňovanie detí z rôznych skupín a s rôznymi potrebami pomáha všetkým. „Je dôležité, aby zloženie tried bolo rovnomerné a odzrkadľovalo demografické a socioekonomické zloženie spoločnosti. Pomáha to rómskym aj nerómskym deťom. Je extrémny rozdiel ak máte v triede dve deti pochádzajúce z prostredia hmotnej núdze alebo 14 takýchto detí. Inšpiratívnym príkladom je mesto Zvolen, s ktorým spolupracujeme na desegrácií a zároveň budujeme modelovú inkluzívnu školu Alma,” konštatoval Juraj Hipš. Podľa neho majú dôležitú rolu v odstraňovaní sociálnych rozdielov aj spoločenské, kultúrne a politické elity. „Potrebujeme, aby išli príkladom. Aby neseparovali svoje deti na elitné školy, ale prispievali k súdržnosti krajiny a vytvárali tlak na zvyšovanie kvality verejného školstva,” uzatvára.


ANKETA:

Prekážalo by vám, ak by vaše dieťa malo rómskych splužiakov?

36,4%



11,5%



51,4%



0,3%



0,3%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >