Brutálne týranie detí pri Trnave: Trestanie dieťaťu k „náprave“ nepomáha, naopak. Dostáva ho do bludného kruhu, v ktorom bude trpieť celý život

Patricia Poprocká, 16. apríla 2024 o 06:40

Hrôzostrašný prípad týrania detí, ktorý odhalili trnavskí kriminalisti, poukázal na brutalitu telesných trestov. Trestanie detí aj v oveľa menšej miere, hoci len „jedna výchovná facka“, je však škodlivé a môže zanechať stopy na dieťati na celý život, varujú odborníci.

Násilie nič nerieši, plodí len ďalšie násilie a trápenie.

Foto: shutterstock.com

Rodičia v okrese Trnava mali podľa polície svoje štyri deti vo veku od troch do 12 rokov trestať bitkou a držaním o hlade. Otec mal deti biť reťazou, remeňom i rukou, zatvárať ich do izby i trestať hladom, pričom matka proti tomu nenamietala, za čo ich polícia umiestnila do cely predbežného zadržania a deti im odobrala. (Viac o prípade na tomto linku)

Telesné tresty, hoci nie takéto brutálne, sú však, žiaľ, stále v slovenských rodinách rozšírené. Mnohí dospelí zastávajú názor, že jedna facka či buchnutie po zadku sú niekedy prospešné, dokonca nevyhnutné. „Je rozdiel biť a biť. Ja som nie raz dostal opaskom alebo valčekom na cesto, no týranie by som to nenazval. A neklamme si, dieťa si niekedy zaslúži,“ reagoval napríklad v internetovej diskusii k otrasnému trnavskému prípadu jeden z čitateľov.

Je nebezpečné, ak sa násilie stane normou

„Rodičia telesné tresty stále v mnohých prípadoch považujú za bežný výchovný a komunikačný prostriedok,“ konštatovala pred časom v rozhovore pre ahojmama uznávaná česká špeciálna pedagogička, ktorá sa venuje právam dieťaťa, Klára Laurenčíková. Zdôraznila však, že fyzické trestanie je škodlivé v každom prípade a malo by sa zakázať zákonom.

„Aj to jedno buchnutie zraňuje, ponižuje a dieťa učí, že takto sa riešia problémy namiesto hľadania iných ciest, ako zvládať vlastný afekt. Otočiť nepríjemnú emóciu voči druhému a prostredníctvom fyzického útoku si uľaviť, nie je žiadnym riešením. Je veľmi nebezpečné, ak sa násilie stane normou,“ dodala.

Ak dieťa zažíva telesné tresty, ťažko bude mať podľa nej v budúcnosti zdravé vzťahy, ťažko zvládne komunikovať o svojich potrebách, nenaučí sa vyrovnať sa so stresom či mať vnútornú sebaúctu. A tiež môže neskôr inklinovať k násilnému riešeniu problémov.

„Existuje predpoklad, že dieťa vlastné emócie a afekty začne obracať voči sebe (sebapoškodzovanie) či voči iným deťom, niekomu či niečomu, čo je v tú chvíľu slabšie. Také dieťa bije ostatné deti v škôlke či na piesku, na základe čoho dostane znovu vynadané. Dieťa nerozumie situácii, nevie, čo robiť s vlastnou emóciou a často volí tú istú stratégiu, ktorú mu ukázal rodič. Keď mi nie je dobre, uľavím si tým, že niekoho buchnem,“ priblížila. Tento kolobej sa potom prenáša aj do ďalších rokov a tak máme veľa dospelých, ktorí trestajú svoje deti práve tak, ako v detstve trestali ich.

Násilím sú aj vyhrážky či zúrivosť

Telesné tresty označuje za škodlivé aj psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. „Kazí to človeku život. Je to niečo zastrašujúce, čo ho traumatizuje a môže zanechať horúce pamäťové stopy. Tie potom môžu u človeka vyvolávať zúrivosť, pocity bezmocnosti, nespravodlivosti,“ povedal.

Aj on pripomína, že človek, ktorého v mladosti bili, môže mať v dospelosti tendenciu kruto sa správať voči vlastným deťom alebo aj voči sebe samému. Sám sa bude trestať, ak bude mať pocit, že robí niečo, čo by sa jeho rodičom nepáčilo, a to buď sebapoškodzovaním, alebo v krajných prípadoch to môže viesť až k samovražde.

Rovnako traumatizujúce pre deti je aj vyhrážanie sa bitkou, nekontrolovateľná zúrivosť či hádky rodičov. Ak sa stane, že rodičovi predsa len prasknú nervy, renomovaný psychiater odporúča komunikáciu a ospravedlnenie sa. „Prepáč, vo mne to vyvolalo takú zlosť, že som to neukontroloval, ja ťa mám rád, nič si z toho nerob, je to môj problém, že som to nevedel vydržať...,“ radí profesor Hašto.

Článok o hrôzostrašnom prípade týrania detí pri Trnave si prečítajte TU.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Treba si robiť s deťmi domáce úlohy? A dokedy?

    Treba si robiť s deťmi domáce úlohy? A dokedy?

    Moje učenie s otcom trvalo asi 10 minút. Ako čerstvá prváčka som si robila domácu úlohu – šikmé čiarky. Mama bola v nočnej, otcovi nakázala, nech na mňa dohliadne. Tak teda stál nado mnou, ja celá strémovaná som neustále písala zle a gumovala až bola v zošite diera. Nato otec stratil trpezlivosť: „So mnou sa tiež nikto neučil, a tu som,“ mávol rukou a odišiel si čítať noviny. Odvtedy som sa učila sama, a – tu som.

  • Obrázok 10 prostých viet, ktoré by od nás mali deti počuť každý deň. Hovoríte ich?

    10 prostých viet, ktoré by od nás mali deti počuť každý deň. Hovoríte ich?

    „Nerob! Prestaň! Neposlúchaš. Si zlý. Buď už chvíľu ticho! Nahneval si ma. Dávaj pozor!“ Koľko z týchto pokynov či konštatovaní deťom denne hovoríme? A navyše zbytočne, keďže o chvíľu ich v podobnej situácii musíme napomenúť zas? Aké vety by deti potrebovali počuť namiesto nich?

  • Obrázok Zabudnite na novoročné predsavzatia, neočakávajte, čo všetko by vaše dieťa malo vedieť. Naučte ho týchto 13 jednoduchých vecí, úplne postačia

    Zabudnite na novoročné predsavzatia, neočakávajte, čo všetko by vaše dieťa malo vedieť. Naučte ho týchto 13 jednoduchých vecí, úplne postačia

    S novým rokom si mnohí rodičia dávajú novoročné predsavzatia. Zmeniť prístup vo výchove, naučiť potomka plávať, čítať, bicyklovať, zlepšiť známky na vysvedčení... Čo ale vaše deti urobí naozaj šťastnými? Odborníčka na sociálnej sieti odporúča zamerať sa na týchto 13 vecí.

  • Obrázok Ako upokojiť dieťa. „Neplač, nič sa nestalo“ nefunguje, TIETO vety sú oveľa účinnejšie

    Ako upokojiť dieťa. „Neplač, nič sa nestalo“ nefunguje, TIETO vety sú oveľa účinnejšie

    Detský plač alebo krik patria medzi faktory, ktoré dospelých vo vzťahu k deťom najviac stresujú. A hoci sa rodičia snažia v takých situáciách ako prvé dieťa upokojiť, veľmi často to robia (hoci v dobrej vôli) neúčinným spôsobom, ktorý ich vyčerpáva a deťom nepomáha.

  • Obrázok Darčeky a čaro Vianoc. Učme deti dostávať i dávať

    Darčeky a čaro Vianoc. Učme deti dostávať i dávať

    Koľko darčekov si nájdete pod stromčekom? Vianoce nie sú síce len o nich, väčšina detí sa však teší práve na moment prekvapenia, čo všetko si pod stromčekom nájde. A pre väčšinu dospelých sú najväčšou radosťou práve rozžiarené detské očká. Tak si to všetci vychutnajme!

  • Obrázok Vianoce inak! Šesť tipov na originálne darčeky, ktoré sa nedajú nikde kúpiť

    Vianoce inak! Šesť tipov na originálne darčeky, ktoré sa nedajú nikde kúpiť

    Desia vás predvianočné davy v nákupných centrách a rýchle zháňanie darčekov pod tlakom povinnosti, čo komu ešte? O tom, ako sa z Vianoc každoročne vytráca duchovný odkaz a nahrádza ho komercia, sa hovorí už dlhé roky. Zmena je len v našich rukách a začať s ňou možno aj teraz.

  • Obrázok Vianočné pečenie s deťmi? Takto to hravo zvládnete

    Vianočné pečenie s deťmi? Takto to hravo zvládnete

    Kto ako dieťa nemiloval vianočné pečenie? Spomienky na byt prevoňaný sladkými dobrotami, spoločnú prácu s mamou v radostnom očakávaní Vianoc si mnohí preniesli aj do dospelosti. Ak sa práve chystáte na pečenie medovníkov či iných pochúťok, určite zapojte aj deti. Aby ste všetko zvládli bez zbytočných stresov, ponúkame niekoľko tipov, ako sa im vyhnúť.

Ďalšie články v rubrike >