Násilie nič nerieši, plodí len ďalšie násilie a trápenie.
Foto: shutterstock.comRodičia v okrese Trnava mali podľa polície svoje štyri deti vo veku od troch do 12 rokov trestať bitkou a držaním o hlade. Otec mal deti biť reťazou, remeňom i rukou, zatvárať ich do izby i trestať hladom, pričom matka proti tomu nenamietala, za čo ich polícia umiestnila do cely predbežného zadržania a deti im odobrala. (Viac o prípade na tomto linku)
Telesné tresty, hoci nie takéto brutálne, sú však, žiaľ, stále v slovenských rodinách rozšírené. Mnohí dospelí zastávajú názor, že jedna facka či buchnutie po zadku sú niekedy prospešné, dokonca nevyhnutné. „Je rozdiel biť a biť. Ja som nie raz dostal opaskom alebo valčekom na cesto, no týranie by som to nenazval. A neklamme si, dieťa si niekedy zaslúži,“ reagoval napríklad v internetovej diskusii k otrasnému trnavskému prípadu jeden z čitateľov.
Je nebezpečné, ak sa násilie stane normou
„Rodičia telesné tresty stále v mnohých prípadoch považujú za bežný výchovný a komunikačný prostriedok,“ konštatovala pred časom v rozhovore pre ahojmama uznávaná česká špeciálna pedagogička, ktorá sa venuje právam dieťaťa, Klára Laurenčíková. Zdôraznila však, že fyzické trestanie je škodlivé v každom prípade a malo by sa zakázať zákonom.„Aj to jedno buchnutie zraňuje, ponižuje a dieťa učí, že takto sa riešia problémy namiesto hľadania iných ciest, ako zvládať vlastný afekt. Otočiť nepríjemnú emóciu voči druhému a prostredníctvom fyzického útoku si uľaviť, nie je žiadnym riešením. Je veľmi nebezpečné, ak sa násilie stane normou,“ dodala.
Ak dieťa zažíva telesné tresty, ťažko bude mať podľa nej v budúcnosti zdravé vzťahy, ťažko zvládne komunikovať o svojich potrebách, nenaučí sa vyrovnať sa so stresom či mať vnútornú sebaúctu. A tiež môže neskôr inklinovať k násilnému riešeniu problémov.
„Existuje predpoklad, že dieťa vlastné emócie a afekty začne obracať voči sebe (sebapoškodzovanie) či voči iným deťom, niekomu či niečomu, čo je v tú chvíľu slabšie. Také dieťa bije ostatné deti v škôlke či na piesku, na základe čoho dostane znovu vynadané. Dieťa nerozumie situácii, nevie, čo robiť s vlastnou emóciou a často volí tú istú stratégiu, ktorú mu ukázal rodič. Keď mi nie je dobre, uľavím si tým, že niekoho buchnem,“ priblížila. Tento kolobej sa potom prenáša aj do ďalších rokov a tak máme veľa dospelých, ktorí trestajú svoje deti práve tak, ako v detstve trestali ich.
Násilím sú aj vyhrážky či zúrivosť
Telesné tresty označuje za škodlivé aj psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. „Kazí to človeku život. Je to niečo zastrašujúce, čo ho traumatizuje a môže zanechať horúce pamäťové stopy. Tie potom môžu u človeka vyvolávať zúrivosť, pocity bezmocnosti, nespravodlivosti,“ povedal.Aj on pripomína, že človek, ktorého v mladosti bili, môže mať v dospelosti tendenciu kruto sa správať voči vlastným deťom alebo aj voči sebe samému. Sám sa bude trestať, ak bude mať pocit, že robí niečo, čo by sa jeho rodičom nepáčilo, a to buď sebapoškodzovaním, alebo v krajných prípadoch to môže viesť až k samovražde.
Rovnako traumatizujúce pre deti je aj vyhrážanie sa bitkou, nekontrolovateľná zúrivosť či hádky rodičov. Ak sa stane, že rodičovi predsa len prasknú nervy, renomovaný psychiater odporúča komunikáciu a ospravedlnenie sa. „Prepáč, vo mne to vyvolalo takú zlosť, že som to neukontroloval, ja ťa mám rád, nič si z toho nerob, je to môj problém, že som to nevedel vydržať...,“ radí profesor Hašto.
Článok o hrôzostrašnom prípade týrania detí pri Trnave si prečítajte TU.
Súvisiace články:
-
V Česku chcú úplne zakázať fyzické trestanie detí. Má to však háčik - a poriadny
-
Telesné tresty nenaučia deti, ako riešiť problém. Osem dôvodov, prečo by sme ich nemali vo výchove používať
-
ROZHOVOR Klára Laurenčíková: Dieťa poškodí i jedno buchnutie po zadku, zákon by mal fyzické tresty zakázať
