Aj dvojročné dieťa je ešte len dieťa s detskými potrebami, čo ako múdro pôsobí.
Foto: shutterstock.comAj keď nikde nie je napísané, čo všetko už dvojročné dieťa „musí zvládať“, dospelí im veľmi často dávajú najavo svoje očakávania. Mnohí v tom, či dieťa rozpráva, prespí celú noc a jedáva všetko, vidia dokonca akési merítko „správnej“ výchovy a starostlivosti o dieťa, hoci je to mylné.
„Obdobie dvoch rokov je obdobie, kedy tlak spoločnosti vrcholí úplne najviac,“ konštatuje laktačná poradkyňa Diana Kleštincová, autorka knihy Ďakujem ti za čas, mama, pôvodne určenej pre deti, v ktorej však vysvetľuje prínosy vzťahovej výchovy aj dospelým.
Ako spresňuje, od dvojročného dieťaťa sa čaká, že už vie rozprávať, je odplienkované, všetko zje, dokáže zaspávať samé, prespí celú noc, nie je nosené ani dojčené.
Dvojročné dieťa napriek tomu, že už nie je bábätko, je však stále iba dieťa a naozaj nemusí spĺňať tieto kritériá „veľkého“ dieťaťa, naopak. „Ignoruje sa skutočnosť, že obdobie dvoch rokoch je čas, kedy dieťa hľadá, aké má schopnosti, kedy si začína jasnejšie uvedomovať vlastné JA, že nie je mama, ale samé sebou,” vraví Diana Kleštincová s tým, že práve vtedy potrebuje blízkosť a podporu matky.
To, že niečo už dokáže rozoznať či pomenovať, neznamená, že musí aj ovládať v praxi. Napríklad ak ide o odplienkovanie, dvojročné dieťa často už dokáže pomenovať, že chce kakať alebo cikať, neznamená to ale, že nastal čas definitívne odložiť plienky. Dieťa iba pomenuváva, čo si práve uvedomilo, nič menej, nič viac. Kým pochopí, ako nejaká časť tela funguje, môže trvať niekedy až rok alebo dva, vyvsetľuje argentínska pedagogička Laura Gutmanová.
V období uvedomovania si seba a sveta okolo dvojročné dieťa zažíva vcelku náročné obdobie, kedy mu neprospievajú násilné zásahy z dôvodu, „už je veľké“. „V tomto období dieťa stále potrebuje byť dojčené a potrebuje veľa uistenia zo strany matky, že je tam pre neho,” hovorí Diana Kleštincová. Ráno, pri uspávaní, aj v noci.
Nie je teda potrebné ani dieťa naučiť spať či zaspávať samé. „Noc nie je len bezvýznamný okamih medzi zavretím a otvorením očí. Je to osem hodín intenzívneho kontaktu, ktoré dieťa zažíva, ak s matkou spí, je to osem hodín sociálnej interakcie, ktorá dieťa učí množstvo zručností,“ približuje.
Ženám odporúča napriek tlakom a očakávaniam spoločnosti ísť si ďalej svojou cestou a reagovať na potreby svojho dieťaťa. „Toto je čas, kedy na matku možno všetci tlačia, pretože nepoznajú správanie dojčených detí. Je to ťažké, ale vedze, že nemusíte vysvetľovať nikomu, prečo pokračujete v normálnej starostlivosti o vaše dieťa. Postavte sa za seba, za vaše dieťatko,” uzatvára poradkyňa.
