Otvorený list rodičov a záujem o otvorenie skupín 5+1

7luba77luba7 7. apríla 2021 o 19:39

My, dolupodpísaní rodičia, v zastúpení mojej osoby Mgr. Adriany Kráľovej, si nesmierne vážime Váš záujem a snahu o kooperáciu vo veci návratu našich detí do školských lavíc na podklade uskutočnených stretnutí so samosprávou a vedením školy.

Preto Vás s úctou žiadame o otvorenie skupín 5+1 na podklade rozhodnutia ministerstva školstva číslo 2021/10079:1-A1810 s účinnosťou od 8. februára 2021 v súlade s podmienkami uvedenými v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 77 z 5. februára 2021, ak to prevádzkové podmienky umožňujú na základe bodu 1 odsek c) obnova školského vyučovania v základných školách na druhom stupni pre skupiny jedného pedagogického zamestnanca a najviac piatich žiakov, ak podmienky neumožňujú prístup k dištačnému vzdelávaniu. Žiadame vytvorenie skupiniek za dodržania všetkých podmienok, ktoré štát ukladá, hoci s nimi v skutočnosti mnohí nesúhlasíme. Ústavné právo dieťaťa na vzdelanie neukladá totiž žiadne podmienky.

Popis stavu veci maloletých detí:

Máme za to, že žijeme nezdravú dobu a naše deti prichádzajú o riadne vzdelávacie možnosti a všestranný rozvoj po všetkých ich stránkach tak, ako to kedysi ukladala staroveká grécka filozofia kalokagathia. 

Dištančné vzdelávanie neposkytuje dostačujúce naplnenie výchovno-vzdelávacích cieľov a je ochudobnené o základné pedagogické princípy, ktoré sa využívajú na klasickej hodine počas prezenčného vyučovania. Z pedagogického hľadiska nemôžeme súhlasiť s dlhodobo pretrvávajúcim stavom na tomto digitálnom spôsobe výučby, kde chýbajú aj iné bytostne dôležité interakcie učiteľa a žiaka. Učitelia nevedia vykonať intervenciu a žiaci tápajú, ak nemajú práve nadpriemerné schopnosti. Tie, ktoré ich majú, sa nudia a degradujú. 

Naše deti zažívajú krízu. Miera detských depresií je vysoká. Prichádzajú o obyčajné drgnutie v lavici, o komunikačné zručnosti - strata schopnosti sa vyjadrovať a nesúhlasíme ani s rozvojom digitálnej demencie, kde namiesto “tvorby a účasti” sa overovanie vedomostí zvrháva na “klikanie” áno/nie, priradenie, zaradenie, ale nie na prezentáciu a použitie naučeného, pretože žiaci už nevedia popísať ani projekt, ktorý vytvorili. Málo sa ústne vyjadrujú a nemajú možnosť zažiť pochopenie v rámci spolupráce a prirodzenej súťaživosti s inými deťmi. To všetko sú skutočnosti, pre ktoré sa dožadujeme zmeny stavu veci. 

Namiesto hodiny v pyžame, vypnutej kamery či “tanca” počas hodiny žiadame šťastie našich detí v podobe možnosti sa nadýchnuť normálneho života, nie izolácie vo vzdelávaní a vo vzťahoch. Čo všetko sa môže odohrávať za obrazovkou počítača predsa vie každý vzdelaný človek. Existujú o tom dokumenty a filmy (V sieti). Naše deti potrebujú zdravý životný štýl, pohyb a telesnú výchovu. Prosíme zapojiť do projektu učiteľa telesnej výchovy s hodinami v prírode. Najhoršie to dopadá na puberťákov, ktorí začínajú myslieť v intencii “tento život nemá zmysel!”. Ako toto môžeme ako rodičia či pedagógovia dopustiť? Suicidálne myšlienky v kruhoch detí sú poslednou kvapkou, aby sme my uvedomelí rodičia spravili nejaký krok. Deti z menej podnetného prostredia začínajú s alkoholom a drogami. Rastie agresia, násilie a rôzne typy závislostí. Deti sa cítia nešťastné.

Mnohým učiteľom a žiakom padá internet, musia si dáta platiť v rámci rodinného rozpočtu a nedoplatky za elektrinu sa pohybujú v stovkách eur v dobe, keď rodiny zažívajú neľahké časy. Máme za to, že dištačné vzdelávanie vyčerpalo svoje limity ako vzdelanostné, technické i ekonomické. 

Na našich deťoch nám veľmi záleží a ako rodičia robíme, čo je v našich silách, častokrát nadštandardne. Ale žijeme čas a dobu, kedy sa akákoľvek krivda nebude dať vrátiť, a poškodzovať deti na duši považujeme za najhorší zločin, aký sa môže v spoločnosti odohrávať. Je nelogické, aby sme sa neozvali ako tá časť spoločnosti, ktorej ide o dobro a budúcnosť našich detí. Tieto deti majú rovnaké právo na riadne prezenčné vzdelávanie ako ich súrodenci na prvom stupni. Odvolávame sa na uvedené skutočnosti a nedopustíme akékoľvek pustnutie, či degradáciu našich detí.

Záverom: antický filozof Sokrates nám pripomína, že sa netreba báť smrti, ale treba sa báť bezprávia a ničomnosti. Ako kresťania si pripomeňme aj najoriginálnejšiu myšlienku vedľa vzkriesenia božstva: “Nad radikálnym zlom môže zvíťaziť len radikálna láska, ktorá obetuje všetky podmienky. Všetky nároky na zadosťučinenie. Vydáva sa až do krajnosti. Bezvýhradne miluje a bezvýhradne odpúšťa. Ježišovi nejde o plnenie formálnych predpisov. Tie nepovažuje vždy za záväzné. Ale o intenzívnejšie napĺňanie lásky a spravodlivosti. Len táto láska má moc urobiť z nás nových ľudí.” E. Chmelár.

S láskou ďakujeme a veríme, že tento list bude vybavený kladne.

Mgr. Adriana Kráľová a rodičia našej školy

Poznámka: Tento list rodičov sme sa rozhodli zverejniť. Sleduje legitímny cieľ. Napriek snahe rodičov sa skupiny neotvoria. Na podporu kvalifikovaného rodičovského názoru pripravujeme dovetok k listu s vedeckými štúdiami. Ďakujeme škole aj zriaďovateľovi školy za snahu, ochotu a ústretovosť.


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa