20 najkrajších myšlienok, ktoré tento rok zazneli na ahojmama.sk

ahojmama.sk, 30. decembra 2021 o 04:15

Milí čitatelia, celý rok sme sa snažili prinášať vám podnetné články, ktoré môžu zlepšiť spôsob, akým pristupujete k rodičovstvu či k sebe samým. V závere roku sme pre vás zozbierali dvadsať najkrajších myšlienok, ktoré si zaslúžia zopakovať. Urobte si dobrú kávu či čaj, pohodlne sa usaďte a prečítajte si vety, ktoré nestratia svoju platnosť ani na budúci rok.

Tanečníčka Anička Strike vraví, že neexistuje unverzálny recept na šťastie ani na výchovu, každému vyhovuje iné. Aj jej úvahy z rozhovoru, ktorý poskytla ahojmama.sk, sme vybrali medzi 20 najkrajších tohtoročných myšlienok nášho webu.

Foto: archív A. Strike

Kým niečo poviete, zastavte sa

„Keď riešite s dieťaťom akúkoľvek situáciu, tak skôr, kým niečo poviete alebo urobíte, sa na moment zastavte. Rýchle rodičovské riešenia totiž bývajú plné emócií a naučených automatizmov, keď na dieťa niečo vyhŕkneme alebo mu bez rozmyslu povieme nejaké „výchovné“ vety, a pritom ak by sme sa nad nimi zamysleli, možno by sme ich v živote nevypustili z úst. Možno by sme si aj spomenuli, ako tie isté vety, ktoré deťom opakujeme, nás samých v detstve štvali a boleli. A nie je žiadny dôvod si myslieť, že naše dieťa neštvú alebo nebolia úplne rovnako. Ale keď sa vám ten moment zastavenia podarí a predstavíte si, že by to isté, čo ste práve chceli povedať svojmu dieťaťu, povedal niekto vám, tak možno nakoniec poviete niečo úplne iné. Alebo možno len zmeníte tón z naštvaného na ľudskejší, a už tým sa môže medzi vami a dieťaťom rozbehnúť nenápadná, ale dôležitá zmena. Zvlášť keď sa vám to takto podarí opakovane.”
zakladateľka výchovného konceptu Nevýchova Katka Králová v článku „Falošný rešpekt k dieťaťu podráža rodičom nohy.“

Každé dieťa je iné, na každé platí iné

Zistila som, že nie je podstatné, aby som svojich synov viedla rovnako, naopak, na každého treba inakší prístup. Jeden má takú povahu, druhý inú. Kým som nemala deti, myslela som si, že ich budem vychovávať rovnako a bude to rovnako fungovať. No takto to nefunguje.
tanečníčka Anči Strike o výchove svojich detí v článku Nepotrebujem, aby ma synovia slepo poslúchali.

Deťom život nemožno plánovať

„My Miškovi určite život neplánujeme, iba sme mu ukázali, čo všetko môže robiť a on sám si vybral. Niekto povie: „Ale on nemal šancu sám si vybrať.“ To však nie je pravda. Chcel som napríklad, aby si syn obľúbil futbal, ale o tento šport nemal vôbec záujem, vždy inklinoval k basketbalu. Nikdy by som ho do futbalu nenútil, ak by som videl, že ho nezaujíma. Na druhej strane, ak by som ho nevzal na hokejový štadión a neukázal mu, že môže korčuľovať a hrať hokej, mohol by mi v 12 rokoch vyčítať, prečo som to neurobil. Z pohľadu rodiča by som to vnímal ako svoje zlyhanie. Keď to zjednoduším: do ničoho ho nenútime ani mu nehovoríme, že niečo musí. Ak to robiť chceš, tak to rob. Ak nie, tak to nerob. Malé dieťa urobí prakticky čokoľvek, čo mu poviete, ale ja by som si neodpustil, ak by sa môj vzťah so synom zhoršil len preto, že som ho do niečoho nútil.”
otec Miška Hanuliaka v článku „Nie je pravda, že Miško nemá žiadny voľný čas a chceme z neho hviezdu,“ vraví otec z dokumentu Každá minúta života

Aj otcovia hrajú pri dojčení dôležitú úlohu

Som presvedčený, že úlohou otca je podporovať ženu v dojčení. Aj zo štúdií viem, že je oveľa pravdepodobnejšie, že žena bude dojčiť, ak ju otec dieťaťa v tom podporuje. Otcovia hrajú pri dojčení dôležitú úlohu. Je rozhodujúce, či ženu podporia, podržia a povzbudia. Rovnako i to, že vnímajú jej potreby, oceňujú ju, všímajú si, ako sa cíti... Tiež záleží na tom, či si je muž vedomý, čo všetko jeho žena robí, čo pre ňu môže urobiť on a v čom ju môže odbremeniť.
predseda OZ MAMILA Peter Liška v článku Veľmi dobre poznám frustráciu rodín, keď dojčenie nefunguje.

Škola ako miesto, kde sa všetci rešpektujú

„Škola dneška? Miesto moderné, flexibilné, plné podnetov, kde učitelia môžu realizovať svoje projekty. Sebarealizovať sa podľa svojej prirodzenosti, záujmu, zamerania a individuálnej hodnoty, kde sa kolegovia vzájomne podporujú a pomáhajú si, kde sú deti spokojné, aj ich rodičia, kde sa všetci rešpektujú a majú príjemné, úprimné vzťahy, kde je priestor pre kreativitu, kritické myslenie, otvorenú myseľ, kde sa nehľadajú prekážky a ako sa čo nedá. Naopak hľadajú sa možnosti, ako robiť veci inak, lepšie a tvorivejšie. Duplikovať osvedčené postupy. Žiaci sa tešia do školy a sú v nej radi. Rovnako aj učitelia. Ich práca je pre nich poslaním. Rodičia ľahko zverujú svoje poklady do rúk učiteľov, lebo im dôverujú. Pri konfliktoch efektívne vzájomne komunikujú a nachádzajú riešenia.”
dlhoročná pedagogička Gabriela Šimová v článku „Aby som deti zaujala, zinscenovala som aj lúpežné prepadnutie triedy.“

Máme v sebe obrovskú silu, objavme ju

Keď je človek vystavený extrémnemu chladu, veľa procesov prebiehajúcich v tele sa zastaví a spomalí. Vtedy naozaj nie je možné rozoberať minulosť, budúcnosť a všeličo iné. Svet sa zastaví a je iba tu a teraz. Vtedy preciťujeme naozaj všetko, čo sa v tele deje. Po takom kúpeli majú takmer všetci pocit, že už teraz dokážu aj nemožné. Je to skvelé, lebo my naozaj všetci máme obrovskú silu a toto nám pomáha ju objaviť.
Inštruktorka metódy Wima Hofa Michaela Davidovič v článku Po ľadovom kúpeli majú všetci pocit, že dokážu nemožné.

Snažím sa pochopiť pomätenie a prijať ho

„Sú zrejme dva základné typy ľudí, dva zásadné spôsoby, ako čeliť strachu. Pre niektorých je strach pravdepodobne tak paralyzujúci, že sa radšej presvedčia, že neexistuje a všetko majú vo svojich rukách. A tí druhí sa snažia urobiť všetko preto, aby ich ochranný systém nemal diery. A to je celé. Naše rozprávanie o korone a naše opatrenia dostávajú tú druhú skupinu do vývrtky, pretože im tak neustále pripomíname, že niečo nie je v poriadku. Ich laxnosť nás vytáča, považujeme to za sebectvo, neempatiu, rozmaznanosť a nakoniec aj hlúposť.

Jasné, že pre obyčajného smrteľníka nie je jednoduché prelúskať vedeckú štúdiu, porozumieť jej a vyvodiť pre seba dôsledky, musíme preto trochu veriť tým, ktorí sú v obore a roky pracujú vo výskume. Ale niektorí ľudia sa radšej chopia jednoduchého vyhlásenia, na ktoré stačia, a uveria mu. A práve to je prípad tých rýchlych riešení typu: rúška sú nanič, pestujte si imunitu, pite Ivermektín, vraj to zachránilo kamarátkinu kamarátku, testovanie ničí sliznice, v horšom prípade implantuje mikročipy či priamo likviduje ľudstvo. Ja sa momentálne snažím pracovať na tom, aby som necítila zlosť, ale snažila sa toto ich pomätenie pochopiť a prijať.”
speváčka Lucia Šoralová v rozhovore Ospravedlňujem sa extrovertom, ale v karanténe som bola konečne šťastná.

Láska, úcta, dôvera

Platí, že človek by mal byť autentický a láskavý v každom vzťahu. Vzťah sa buduje a stavia práve vďaka tomu, akí sme. Základom je láska, úcta a dôvera.
rodičovská koučka Katarína Winterová v článku Rozchod rodičov je pre dieťa tak ťažký ako smrť blízkeho.

Vážme si našich predkov

„Našich predkov, nech už pochádzali z akejkoľvek sociálnej skupiny, si treba vážiť, pretože svoje životy prežili v neporovnateľne ťažších životných podmienkach a napriek vojnám, epidémiám, hladu a ďalším životným okolnostiam dokázali udržať následnosť generácii, odovzdávať nadobudnuté poznatky, rozvíjať spoločnosť, vzdelanosť, kultúru. ”
historik a tvorca rodokmeňov Tomáš Hrubý v článku „Slováci majú často šľachtických predkov.“

Tvrdšia než diamant

Tradícia je tvrdšia ako diamant. Musí prísť nová generácia ľudí, ktorí to budú považovať za samozrejmosť. Naši mladí lekári musia ísť do sveta, vidieť, že to ide aj inak, aj pôrodné asistentky musia chcieť presadiť zmeny.
primár pôrodnice v Trenčíne MUDr. Peter Kaščák o slovenskom pôrodníctve a nevyhnutných zmenách v článku Slovenské pôrodnice sa musia zmeniť, nedostatkov je veľmi veľa.

Deti budú raz žiť v inej spoločnosti, škola sa musí prispôsobiť

„Už teraz vidíme, aké veľké množstvo učiva musia zvládnuť deti na základných školách, pričom vôbec nie je isté, koľko z toho v živote použijú. Preto je možno otázkou, či nepristúpiť ešte k väčšej redukcii učiva a zamerať sa na základnej škole k zvládnutiu základných zručností – od čítania, písania a počítania viesť deti k tomu, aby sa dokázali učiť, aby dokázali pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich, ideálny stav by bol, keby ich dokázali nielen reprodukovať, ale kriticky vyhodnotiť. Áno, veľa učiteľov si teraz pomyslí, že sa už pred rokmi učivo zredukovalo a že dnešné deti nevedia to, čo sme vedeli v ich veku my... lenže dnešné deti budú žiť v úplne iných podmienkach, ich život bude podľa všetkého vyžadovať veľkú flexibilitu, schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. Takže pre mňa je naozaj dnes oveľa dôležitejšie, aby sa deti slovenčiny a dejepisu nebáli, aby sa učili to, čo budú môcť na strednej škole zdokonaľovať, aby sme dokázali spolupracovať, dohodnúť sa na nejakom cieli a vedeli k tomu cieľu nachádzať schodné cesty, riešenia. Dnes si nájdete na webe akúkoľvek informáciu z histórie, ale keď vám dokáže už piatak či šiestak spojiť informáciu z minulosti s tým, čo pozná zo súčasnosti, tak ste na dobrej ceste.”
Víťazka súťaže Učiteľ Slovenska Erika Barková v článku „Deti sa ma neboja osloviť krstným menom.“

Ženám sa berie sebavedomie. Zbytočne

Mnohým ženám niekto už pri pôrode či po ňom zoberie sebavedomie, povie, že ich bradavky či prsia nie sú vhodné na dojčenie – dozvedajú sa hanlivé pomenovania pre svoje úplne normálne bradavky, ako „ploché“ alebo „vpáčené“. Okrem toho veľa žien odchádza z pôrodnice so strachom, či ich bábätko nehladuje, či majú dosť mlieka, pretože ich nikto nenaučil, ako môžu mať istotu, že ich bábätko pije z prsníka.
podpredsedníčka MAMILY Andrea Poloková v článku Dojčenie vie ovplyvniť psychiku na celý život.

Čo je pre jedného sloboda, pre iného môže byť ohrozenie života

„Hoci pre mňa, paradoxne, Covid akoby partnerovou smrťou skončil – prestala som sledovať správy, denné hlásenia o počtoch nakazených a mŕtvych a všetko som to videla akoby z inej krajiny – občas ma doháňali k slzám a zúrivosti všetci tí popierači, ktorí tvrdili, že to, čo zažívam, sa vlastne nestalo. Dodnes ma hnevá, že niekto nedokáže pochopiť, že osudy nás všetkých sú poprepájané a že vymáhanie toho, čo niekto nazýva právom či slobodou, môže byť ohrozením života niekoho iného. ”
učiteľka Anna Jančová v článku „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

Láska nebeská

Pôrod doma a v nemocnici sa nedá ani porovnať. Je to niečo, čomu vravím láska nebeská. Sila ženy je tam tak silná... Je si je vedomá, do čoho ide, preberá zodpovednosť za všetko, svoj život, život dieťaťa... Je si vedomá svojej sily, ale aj svojich strachov. Môže sa naplno prejaviť a pôrod je potom transformačný pre celú rodinu.
dula Lucia Vančo v článku V našich pôrodniciach mám často pocit, akoby chceli žene ukázať, kto z koho.

Nemôžeme sa pozerať dozadu

„Každý z nás žije len raz a teraz. A nemôžeme sa pozerať dozadu. Keď nám niečo náš rozpísaný príbeh naruší, náš dej aj tak bude pokračovať, musí pokračovať, aj keď inak, ako sme mali v pláne.”
Lucia (17) chorá na rakovinu v článku „Nezobudím sa bez bolestí, ale môj príbeh musí pokračovať.“

Bojové umenia sú viac než boj

Nie je to o boji či bitke, je to celá filozofia, vnútorné zdokonaľovanie, práca s energiami, so sebou samým.
cvičiteľka bojových umení Oksana Pirniková v článku Svojho sna sa nevzdala, klamala preň i rodičom. „Našla som viac než som hľadala“.

Rodičovstvo si treba užiť

„Rodičia nemusia byť s deťmi stále. Čo deti oveľa viac potrebujú, je, aby ich rodičia boli ľuďmi, ktorí za niečo stoja a môžu im byť vzorom. To najkrajšie a najdôležitejšie dávajú rodičia svojmu dieťaťu, keď s ním jednoducho zdieľajú svoj život. Záleží teda na tom, akí rodičia sú a akí sa dávajú. Rodičia by sa k deťom mali správať čo najúprimnejšie a v rodičovstve by mali nachádzať zábavu, radosť a poučenie. Prosto by si to mali, v tomto dobrom zmysle slova, užiť.”
známy detský psychológ Zdeněk Matějček v článku 10 inšpiratívnych myšlienok uznávaného psychológa Zdeňka Matějčeka o rodičovstve

Na keby sa nehrá, je na nás, čo si z dneška zoberieme

Je zbytočné riešiť, čo by bolo keby… Proste sme všetci doma a je na nás, čo si z tejto situácie zoberieme. Niekto nadáva na internete, iný sa nudí doma, ale sú aj ľudia, ktorí sa tešia, že majú viac času na svoje deti ako mali za „bežných čias“.
tréner Karate klubu Prešov Ľubomír Čiernik v článku Apatické deti sú do veľkej miery vizitkou rodičov, nie korony.

Zmiernite tón

„Tón hlasu, ktorým hovoríte k dieťaťu, má vplyv na to, či vás poslúchne alebo nie. Je dokázané, že dieťa negatívne reaguje na zvýšený tón hlasu rodiča, čo môže vyvolať averziu voči príkazom ako aj stratu pocitu bezpečia a lásky. Naopak, zmena tónu hlasu a slov na pozitívne slová môže pomôcť získať spoluprácu dieťaťa a úspech na oboch stranách.”
detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková v článku „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

Pozor na to, čo o sebe na webe prezrádzate

Nie som konšpirátor, ani nehovorím o sci-fi, no svojím spôsobom každý na Facebooku a Instagrame patrí sociálnej sieti.
IT expert Tomáš Šalmon, autor knihy (Ne)bezpečný internet v článku Stačí jediné heslo od jediného emailu, aby vás niekto celkom ovládol.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >