Viac než kritiku deti potrebujú prijatie.
Foto: shutterstock.comIsteže, žiadna z nich nezaručí, že budeme mať vzorné či poslušné dieťa, ktorému sa všetko bude dariť a ktoré sa nikdy nenahnevá. Dieťaťu však všetky dodajú uistenie, že je milované, prijímané aj s negatívami, že urobiť chybu nie je katastrofa, ale naopak, normálny proces rastu, že je správne mať vlastný názor či priznať zlyhanie. Že nie je samé, ani neschopné, ani zatracované.
No, a čo so spomínanými príkazmi či negatívnymi hodnoteniami? Sú druhoradé, o čom svedčí aj to, že ich musíme neustále opakovať. Oveľa viac deťom dáme, ak im pôjdeme príkladom, ak budú vedieť samé rozoznať, čo áno a čo nie, a ak si budú uvedomovať vlastnú hodnotu. A možno začnú i lepšie počúvať, čo im hovoríme. Skúsme teda častejšie hovoriť nasledovné:
Oceňujem tvoju snahu.
Hnevám sa, ale nie je to tvoja vina.
Je normálne, že sa nezhodneme. Nie vždy ľudia vo všetkom súhlasia.
Prepáč, urobila som chybu.
Ľúbim ťa a nič sa na tom nezmení, nech sa deje čokoľvek.
Neviem, musím to zistiť. Alebo to môžeme skúsiť zistiť spolu.
Si pre mňa dôležitý.
Povedz mi, čo si o tom myslíš ty. Zaujíma ma tvoj názor.
Rada s tebou trávim čas, aj keď ho pre množstvo povinností nemám vždy veľa.
Cením si, že si mi povedal/a pravdu.
Hnevám sa, ale nie je to tvoja vina.
Je normálne, že sa nezhodneme. Nie vždy ľudia vo všetkom súhlasia.
Prepáč, urobila som chybu.
Ľúbim ťa a nič sa na tom nezmení, nech sa deje čokoľvek.
Neviem, musím to zistiť. Alebo to môžeme skúsiť zistiť spolu.
Si pre mňa dôležitý.
Povedz mi, čo si o tom myslíš ty. Zaujíma ma tvoj názor.
Rada s tebou trávim čas, aj keď ho pre množstvo povinností nemám vždy veľa.
Cením si, že si mi povedal/a pravdu.
