Na stránkach nášho webu ste si za posledný rok mohli prečítať veľa inšpiratívnych myšlienok.
Foto: Shutterstock.comPre deti je najdôležitejšie byť doma s mamou a otcom
Rodičia by sa mali vrátiť k rytmickému života, mali by deti učiť domácim prácam, robiť ich spolu s nimi. Spoločne variť, upratovať, prať. Ak budú robiť všetky tieto veci, naučia sa veľa o živote. Pracovať spolu a s láskou je veľmi dôležité. Deti nepotrebujú krúžky, športy a tak ďalej, ale byť doma a žiť život s najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote, s rodičmi. Moja najlepšia rada preto znie: trávte s deťmi dostatok času každý deň.Helle Heckmann, medzinárodne známa dánska pedagogička v článku Deti potrebujú byť doma s rodičmi
Rodičia zabúdajú na dlhodobé ciele vo výchove
Častou chybou je, že sa rodičia zabúdajú pozerať na výchovu z dlhodobého hľadiska. Ale naopak, snažia sa vyriešiť len momentálnu situáciu: aby bolo dieťa ticho, neplakalo a nesťažovalo sa. Príkladom je, keď rodičia púšťajú malým deťom pri kŕmení na mobile rozprávky – aby dieťa sedelo, nebehalo a pekne jedlo. Také dieťa naozaj pekne je a často doňho týmto spôsobom dostanú rodičia aj brokolicu, lebo dieťa ani poriadne nevníma, čo sa deje.Rodičia si tým síce vyriešia momentálnu situáciu, no takýto spôsob stravovania je devastačný pre budúcnosť. Dieťa sa jednoducho nenaučí normálne a zdravo jesť, obsedieť pri večeri, slušne sa správať v reštaurácii či na rodinnej oslave. Ale nejde len o jedlo, podobné skratky – vyriešenia krátkodobej nepohody za cenu podkopania si dlhodobejších výchovných cieľov – sa dejú aj v ostatných oblastiach. Rodičia by potrebovali mať jasnejšiu víziu v tom, čo je pre deti dobré a čo im naopak škodí a poctivejšie sa jej držať.
Slávka Kubíková, autorka kníh o výchove v článku Rodičia dnes nevedia, čo je pre deti dobré
Vzťahy sa stávajú tovarom, použiť a vymeniť
Vzťahy sa podľa sociológa Zygmunta Baumana v tekutom modernom svete stali, skoro ako všetko ostatné, len obyčajným tovarom, ktorý je určený na okamžitú spotrebu. Zväzky a putá, teda tie autentické a úprimné, nie sú potrebné pri spotrebe. Naopak, sú jej prekážkou. K tovaru si nemožno vytvárať vzťah, má nás len uspokojiť, aby sme mohli siahnuť za iným ďalším tovarom. Žiadne túžby, len uspokojovanie potrieb.profesor Ivan Lukšík Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV v článku Hnus na sieti. Vydávali sme sa za 12-ročné dievča, sexuálni predátori útočia rýchlo a bez zábran
Život bez detí? Polozbytočný
Keby som dnes nebol ženatý a nemal deti, mal by som síce viac času na hudbu, ale možno by som často sedával so slobodnými kamarátmi niekde v krčme, viedol nekonečné pivné debaty a tak sa povieval polozbytočným životom.Maťo Ďuridna, líder Tublatanky v článku Asi nebudem rodič, ktorý pokojne počká, kým sa mu dieťa vráti z flámu
Každá situácia v živote vás niečo učí
Je len na vás, ako sa na vec pozeráte, ako to vnímate. Každá situácia v živote vás niečo učí a niečo vám ukazuje. A ak to vidíte, tak vás to napĺňa. Vždy máte niekoľko možností, ako konať, ale väčšinou iba jedna je tá najsprávnejšia. A tá vychádza vždy z vášho vnútra.Ingrid Šatanová, speváčka, manželka prezidenta hokejové zväzu Miroslava Šatana v článku Ľudia ma berú takú, aká som, nie ako sa volám
Zbytočné „nie“ dieťa zraní
Veľakrát hovoria rodiča „nie“, keď to vôbec nie je potrebné, čím zraňujú vlastný vzťah s dieťaťom, vzájomnú dôveru, ako aj dôveru dieťaťa v seba samého. Dieťa získa postoj: „Čo ja chcem, je nesprávne, spôsobuje to stres, nemôžem si dôverovať.“ Dokonca ak aj dieťa chce napríklad udrieť iné dieťa, namiesto toho, aby sme začali vetu: „Neudierame druhých“, teda negovaním pocitov a zámerov dieťaťa, môžeme začať s: „Chceš udrieť Jamieho a chceš naspäť svoj vláčik. Pomôžem ti.“ Možno pomôžete získať pokojne vláčik späť. Ak je to niečo, čo sa nedá splniť, buďte s rozrušeným dieťaťom, dajte mu bábiku, do ktorej môže udierať, pýtajte sa ho, aby vám povedalo viac a načúvajte mu. Takto ste nepovedali ani raz „nie“, ale vytvorili ste jasnú alternatívu, ktorá dieťa naučí, že nebijeme druhých. Dieťa sa to naučí bez toho, aby ho to zranilo.rodičovská poradkyňa Naomi Aldort v článku Rodičia často hovoria deťom „nie“, keď to nie je potrebné
Pred výzvami, ktoré nás pozývajú na kríž, cúvame
Ježišov príbeh, tak ten príbeh bolí. Preto je to také prchavé a pokiaľ je to len o tom vonkajšom, tak to chvíľu vydrží. Ale potom, keď už prídu výzvy, ktoré pozývajú človeka – použijem paralelu s Kristom – až na kríž, mnohokrát z toho cúvneme.kňaz Ján Sucháň v článku Sme ako turisti, ktorí obdivujú chrám, ale nevstúpia doň
Teším sa, keď ide spať, aj keď vstáva
Každý jeden moment si naozaj užívam. A aj keď som večer rada, že si Jules ľahne a ide spať, ráno sa už zasa teším na to, že sa zobudí. Už mi chýba, už chcem, aby sme zasa niečo zažili, niečo nové urobili. Takže asi tak.lyžiarka Veronika Velez Zuzulová v článku Syn Veroniky Velez Zuzulovej oslavuje rok: Sladkosti mu nedávam, na dovolenku som brala šesť kíl mrkvy
Posúvať vpred, ale nenútiť...
Rezonuje vo mne otázka, ako dieťa k niečomu priviesť, nenútiť ho, nesprotiviť mu to, ale zároveň mu dať aj pocit vnútorného víťazstva samého nad sebou, keď sa prekoná…Nepoľaviť pri prvom mrnkaní a vzdore… Je to pre mňa veľmi náročné. A často cítim vo vzduchu tenkú hranicu…fyzioterapeutka Vladka Tatarková, dcéra horolezckej legendy Vlada Tatarku a matka dvoch detí v článku Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá
Cenné voľno vo Švajčiarsku
Nedeľa a štátne sviatky sú vo Švajčiarsku vyhradené pre oddych a rodinu. Slovensko sa stalo konzumnou spoločnosťou, ako keby Slováci nevedeli, kde a ako stráviť voľný čas. Veď voľakedy, v našom detstve, sme mávali šesť obchodov - odevy, obuv, domáce potreby, potraviny, zelovoc a mäsiareň, ktoré zatvárali v sobotu o dvanástej, a boli sme spokojní. Napokon, aj v Nemecku, Rakúsku či Francúzsku sú obchody v nedeľu zatvorené a nikomu to nevadí.chirurgička Anna Dayer Jankechová v článku Anna sa vo Švajčiarsku stala uznávanou primárkou: Pracuje sa veľa, neraz som len stála nad dcérkinou postieľkou a plakala
Lenivé nie sú deti, ale ich rodičia
Deti dnes sú rôzne. Každé má iný telesný fond, iné zručnosti... Niektoré dvojročné dieťa zvládne viac než iné päťročné. To, čo sme my kedysi v turistickom oddiele prešli s desaťročnými deťmi, napríklad zimné rokliny Slovenského raja, dnes nemusí zvládnuť ani niektorý dospelý. Každý si musí zvážiť svoje hranice. Deti toho ale vedia zvládnuť veľa, skôr rodičia sú tí leniví, tak sa vyhovárajú na deti.turista Oto Rozložník v článku Do roklín Slovenského raja treba odvahu aj pokoru. 10 dobrých rád, ako a kedy na turistiku s deťmi
Správa od tých, ktorým sme pomohli, to je niečo nenahraditeľné
Vidím, ako pomáhame tisíckam, miliónom migrantov. Správa od presídlených utečencov, čo šťastne začínajú život v inej krajine, alebo od zrehabilitovaných obetí obchodu z ľuďmi, od migrantov v tiesni, ktorým sme pomohli sa dostať domov, to je nenahraditeľné.Zuzana Jankechová, pracovníčka Medzinárodnej organizácie pre migráciu v článku Prežila útok Talibanu, rodila medzi švábmi. Dobrodružný život Slovenky Zuzany, ktorá pracuje pre OSN
Odpustite tým, čo sa k vám nezachovali dobre
V živote sa často stretávame so situáciami, ktoré nám prinášajú hnev, nenávisť, sklamanie, rozhorčenie, frustráciu. Najčastejšie nám to spôsobujú iní ľudia. Zažívame pocit bezprávia a frustrácie. Zažívame pocit rozhorčenia a spravodlivého hnevu. Boli sme obeťami nespravodlivosti, klamstva či manipulácie. Naše vnútro je plné negatívnych emócií a rozhorčenia. Neustále myslíme na tých, ktorí nám to zlo spôsobili. Tým, že na nich myslíme, sa nimi necháme ovládať! Ľudia, ktorí nám ublížili, ovládajú naše myšlienky, podvedomie a tým i celý život. Strácame kontrolu nad svojimi pocitmi a myšlienkami. Trpíme a zožierame sa.Ak dovolíme, aby tento proces pokračoval a stále sa opakoval, stávame sa psychicky slabými a labilnými ľuďmi. Plávame v negatívnej oblasti. Logické myslenie, ani inteligencia nám veľmi nepomôže. Negatívny náboj plný hnevu je väčšinou silnejší. Negatívne emócie prevládajú. A práve odpustenie, a na to je veľmi vhodná chvíľa počas vianočných sviatkov, je cesta z bludného kruhu. Odpustenie pomáha. Viac odpustenia znamená viac zdravia. Menej stresu, depresie a úzkosti. Menej bolesti hlavy, lepšie trávenie, nižší krvný tlak. Odpustenie je cesta do pozitívnej zóny. Pomáha obetiam, nie vinníkom!
psychologička Eva Gajdošová v rozhovore Počas Vianoc odpustite tým, ktorí vám ublížili
Učitelia majú byť elitou spoločnosti
V školstve máme tri základné problémy. To, čo vôbec učíme. Videli ste šiestackú učebnicu techniky? Deti sa tam učia o ISO norme 3096. Takýchto kravín máme v osnovách množstvo a potom neostáva čas na skutočne dôležité veci. Ďalším problémom je, ako učíme. Najčastejšou pedagogickou metódou je diktovanie poznámok. Pritom všetky vedecké výskumy o mozgu hovoria, že presne takto sa mozog neučí. A tým najdôležitejším problémom je, kto učí naše deti. Veľakrát sú to tí, čo si nevedeli nájsť inú prácu a z núdze sa stali učiteľmi. Nebaví ich to a je to vidno. Ak má niekto učiť, mal by patriť medzi najlepších v spoločnosti.zakladateľ neziskovej organizácie Živica a politik Juraj Hipš v rozhovore Je zázrak, že sa deti v škole nezbláznia
Slovo režim vo mne vyvoláva zimomriavky
Myslím, že v dnešnom on-linovom svete máme zbytočne veľa informácií a rád. To nás podvedome núti smerovať svoje životy niekam. Ale čo, keď to nie je práve váš smer. Niekedy je skutočne lepšie na všetko sa vykašľať. A len žiť. Všetko o sebe, svojom partnerovi i deťoch sa dozvieme len tak, že to budeme žiť. A až keď sa navzájom poznáme, môžeme riešiť nejaký systém, ako spolu fungovať. Nemohla som žiadať od svojho dieťaťa režim, keď ja sama ho nemám. Skôr som zástancom toho, že isté veci majú svoju postupnosť. Napríklad vyčistiť zuby a spať. Rituály sú fajn, ale režim? Už len to slovo vo mne vyvoláva zimomriavky.herečka Andrea Kerestešová v rozhovore S manželom a synom pestujeme doma jaskynné zvyklosti
Veďte deti k skromnosti
Dôležité je viesť deti k dobrovoľnej skromnosti. Aby sa nenechali „oblbnúť“ tým, že keď všetci spolužiaci majú nejakú hračku, musia ju mať aj ony. A naučiť ich, že keď niečo dostanú, iného by sa mali vzdať, napríklad darovať hračky na charitu. Namiesto toho, aby hračka hnila na skládke či vo vašej skrini, poteší ešte iné deti.propagátorka života bez odpadu Petra Slezáková v rozhovore Môj odpad sa zmestí do pohára od horčice
Žena musí nájsť svoju autenticitu
V prvom rade žena musí zistiť, kto naozaj je. Nie snažiť sa byť dokonalá, perfektná za každých okolností a potom padať doma tajne na pusu. Musí sa naučiť vnímať svoje hranice, identifikovať ich a učiť sa ich stavať v bežnom živote. Vedome vnímať, kedy sa cíti pod tlakom, kedy sa cíti nepríjemne, kedy robí to, čo nechce a hovorí áno na to, na čo by chcela povedať nie, ale nepoviem, lebo... lebo by sa jej muž urazil, šéf by ju asi vyhodil a prišla by o kamarátky. Ak sa naučí žiť v pravde a nájde svoji autenticitu, vyberie sa aj inou cestou vo svojom živote, pretože už trebárs nebude chcieť pracovať tam, kde pracuje a nebude sa chcieť stýkať s tým, s kým sa stýka, lebo sa v tom necítila sama sebou. Takže hranice a autenticita. Od toho sa potom odvíja to, za čím sa všetky ženy ženú, len nevedia, ako sa k tomu dostať: sebeláska, sebaprijatie a sebahodnota.herečka Vlastina Svátková v rozhovore Hľadáme cesty, ako sa doma nezblázniť
Materstvo je veľká škola života
Rozbíjajme nereálny obraz, ktorý ženám predkladá požiadavku tradičného všetkoobetujúceho materstva a zároveň nutnosť vyhovieť požiadavkám „mužsky“ nastavených podmienok pracovného trhu, navyše pod kultúrnym nátlakom na perfektný vzhľad. Táto situácia nemôže ženy priviesť nikam inam, len ke strate samých seba a k vyhoreniu. Aby sme ale neprepadali nefunkčnému pesimizmu. Materstvo, respektíve rodičovstvo zostáva najúčinnejšou školou života a nie nadarmo niektorí bezdetní čelia kritike, že vlastne nikdy nedospeli. Pre manželský, respektíve partnerský život ponúkajú spoločné deti jeden z najzmysluplnejších možných celoživotných projektov.psychoterapeutka Eva Labusová v článku Byť matkou je ťažká práca. Spovede slovenských žien
Aj násilie treba ukazovať
Dve tretiny svetovej populácie žijú pod úrovňou chudoby. Prečo neukázať, čo to presne znamená? Neukázať, ako vyzerá dieťa, ktoré sa mesiace nenajedlo, neukázať hladomor či tehotnú ženu v ôsmom mesiaci, na ktorej ale graviditu nepoznáte, pretože je tak podvyživená? Neukázať to, lebo sa to niekomu zdá príliš? Sýrske deti mi rozprávali, ako vojaci ISIS hrali s hlavami ich spolužiakov futbal... Diskutovalo sa veľa o tom, či sa mali zverejniť zábery z chemických útokov v Sýrii, ale práve to je realita, ktorá sa naozaj stala.zakladateľka humanitárnej organizácie Magna Denisa Augustínová v rozhovore Keď môžem pomôcť, prečo to neurobiť?
Vneste do výchovy viac veselosti
Výchova je síce vážna vec, ale veselé prežívanie každodenných udalostí robí život príjemnejším, všetkých pozitívne naladí. Prísnosť, striktné vyžadovanie toho, aby dieťa dodržovalo určené pravidlá, to môže u detí vyvolávať úzkosť, strach, negatívne pocity. Je na nás, aby sme pripravili, sprostredkovali také situácie, ktoré sú milé, kde sa môžeme zasmiať. Samozrejme, že to neznamená zľahčovanie vážnych vecí. No pri hrách, výletoch, rozhovoroch a iných spoločných aktivitách je vhodné vytvárať neformálne prostredie, ktoré umožňuje zapojiť humor, spoločne sa zabaviť. Deti to ocenia. A naša autorita tým neutrpí.detská psychologička Eva Farkašová v článku Ako zlepšiť vzťah s dieťaťom?
