Dojčenie nie je intímne, nevyžaduje si diskrétnosť, je to forma starostlivosti o dieťa, vysvetľuje Andrea Poloková.
Foto: archív Andrey PolokovejHlavne pred nesprávnymi a protichodnými informáciami, ktoré väčšina ľudí považuje za správne. Ľudia ich opakujú bez ohľadu na to, že ženy v dôsledku týchto dezinformácií nedojčia a sú z dojčenia sklamané. Napríklad stále si veľa ľudí myslí, že ženám sa začne mlieko tvoriť až na 3. – 4. deň po pôrode. Alebo že bábätká majú po narodení ešte „zásoby z bruška“ a nepotrebujú materské mlieko. Sú prekvapení, že ženy majú v prsiach mlieko už pred pôrodom a že hneď po pôrode má bábätko čo piť. Bežne sa tiež akceptuje, keď ženy pri dojčení cítia bolesť alebo majú poranené bradavky. Dozvedajú sa, že majú vydržať a čakať, kým to prejde samé od seba. Bolesť pri dojčení je pritom strašná a je jednou z najčastejších príčin, pre ktoré ženy prestávajú dojčiť. Pre ženy je to pritom signál vyhľadať odbornú pomoc s dojčením.
Čo je najväčším nepriateľom dojčenia – agresívny marketing výrobcov umelého mlieka, nedostatočná podpora dojčenia v pôrodniciach alebo celkový postoj spoločnosti, ktorá má umelé mlieko za takmer adekvátnu alternatívu?
Všetky spomínané faktory sú relevantné a treba o nich hovoriť. Okrem nich ide o prekážky, ktoré sú v starostlivosti o bábätká také zažité a akceptované, že ľudia ani nedokážu pochopiť, prečo dojčenie sťažujú až znemožňujú. Ide o oddeľovanie bábätiek od matiek v pôrodniciach – teda to, že niektoré ženy nie sú so svojím bábätkom hneď po pôrode, niektoré niekoľko hodín či dní, niektorým nie je umožnené byť s bábätkom v noci. Ľudia si ešte stále myslia, že bábätko v prvých dňoch nevníma, čo sa s ním deje, že nevadí, že sa nedojčí a že neskôr sa dojčenie rozbehne.
Ďalší príklad je, že mnohým ženám niekto už pri pôrode či po ňom zoberie sebavedomie, povie, že ich bradavky či prsia nie sú vhodné na dojčenie – dozvedajú sa hanlivé pomenovania pre svoje úplne normálne bradavky, ako „ploché“ alebo „vpáčené“. Okrem toho veľa žien odchádza z pôrodnice so strachom, či ich bábätko nehladuje, či majú dosť mlieka, pretože ich nikto nenaučil, ako môžu mať istotu, že ich bábätko pije z prsníka. Tieto prekážky pre dojčenie sledujeme práve v našom prebiehajúcom prieskume o podpore dojčenia v pôrodniciach, ktorý na webovej stránke MAMILY vyplnilo viac ako 10-tisíc žien.
Na Slovensku je dojčených zhruba polovica bábätiek vo veku šesť mesiacov, čo naše úrady považujú vcelku za úspech. Aj Vy?
Pozrime sa, čo je za týmto číslom. To percento žien, ktoré vo veku 6 mesiacov dojčia, tvoria zväčša ženy, ktoré si dojčenie doslova vybojovali. Mnohé sa natrápili, museli prekonať zlý začiatok, keď im nebolo umožnené mať bábätko pri sebe alebo ich dieťa dostalo už v prvých dňoch umelé mlieko, fľašku, cumlík či klobúčik, nebolo im ukázané iné východisko. Čo je horšie: tie ostatné ženy, ktoré v 6 mesiacoch nedojčia, sú ženy, ktorým nikto nepomohol, a ktoré tieto problémy nedokázali prekonať. V dôsledku toho sú z dojčenia sklamané a traumatizované. Toto sa snažíme zmeniť, už 19 rokov v siedmich krajinách Európy. Poskytujeme ženám profesionálne poradenstvo priamo u nich, vidíme ich utrpenie, keď ich dojčenie bolí, keď im krvácajú či hnisajú bradavky, vidíme, ako veľmi sa trápia, keď sa ich bábätko nevie prisať na prsník, nepriberá či neustále plače.
Polovica dojčených bábätiek – nie je to málo vzhľadom na to, že drvivá väčšina žien môže dojčiť, ak by mala podmienky a podporu?
Je. Našom webe publikujeme inštruktážne videá aj fotografie, ktoré krok za krokom vysvetľujú, ako postupovať , tiež články, ktoré môžu ženám pomôcť. Máme pre ne knižku Praktický návod na dojčenie, ktorú si môžu so sebou vziať už do pôrodnice. Záleží nám na tom, aby sa toto percento zvyšovalo. To sa bude diať len vtedy, keď ženy v kritickom okamihu nájdu potrebnú pomoc. Okrem toho je potrebné, aby štát začal zbierať štatistiky o dojčení minimálne do veku dvoch rokov dieťaťa – toto je i medzinárodný záväzok Slovenska. Ak by sa s tým začalo, bol by to signál, že dojčenie nie je dôležité len pre bábätká, ale že má zmysel aj pre staršie deti a štátu na tom záleží.
Aby ženy neboli z dojčenia sklamané, potrebujú mať od začiatku vytvorené podmienky a možnosť získať pri dojčení pomoc.
Foto: shutterstockPrečo ženy tak skoro končia s dojčením?
Dojčenie ženy zaskočí. Myslia si, že bude po pôrode automatické, že im v pôrodnici pomôžu. Narazia ale na chaos, nejednotnosť a zmätok v informáciách. Narazia na to, aké náročné môže byť starať sa zrazu o bábätko, pretože to predtým nikdy nezažili ani nevideli. Nevedia sa zorientovať, čo majú alebo nemajú robiť, čo dojčeniu pomáha a čo spôsobuje problémy. Netušia napríklad, že pre úspech v dojčení môže byť rozhodujúce to, že bábätko budú mať v kontakte koža na kožu namiesto v zavinovačke. A podľa nášho prieskumu o podpore dojčenia v nemocniciach je v tam zavinovačkách 92 % bábätiek.
Zlepšila sa akceptácia dojčenia v našej spoločnosti za posledných 10 rokov?
V MAMILE sme urobili veľmi veľa práce, aby sa zlepšila. Začalo sa viac hovoriť o význame kontaktu koža na kožu po pôrode, aj v ďalších dňoch. Stále viac žien vie, že bábätká sa potrebujú dojčiť kedykoľvek podľa potrieb. Že dojčenie nie je „dávka mlieka“ a že nemá trvať určitý počet minút. Že ak sa chce bábätko dojčiť každú chvíľu alebo neustále, je to normálne, neznamená to, že žena má nedostatočnú tvorbu mlieka. Že bábätko nie je potrebné vážiť pred dojčením a po ňom, pretože pozorovaním dojčenia a pauzy v pohybe brady je možné spoľahlivo zistiť, či získava z prsníka mlieko. Všetko to sa snažíme ženy učiť už počas predpôrodnej prípravy, po pôrode už niet toľko času.
Pred pandémiou sa vyskytlo viacero prípadov, keď dojčiace mamičky boli upozorňované na nevhodnosť dojčenia na verejnosti, ochranka ich vykazovala z banky, reštaurácie. Pomohlo to znormalizovať tému dojčenia mimo domu?
Ženy, ktoré sa starajú o deti, nemôžu sedieť zavreté doma. Mnohé navyše majú okrem bábätka aj staršie deti, s ktorými potrebujú ísť von. Starostlivosť o dojčené dieťa nemôžu nechať za dverami svojho bytu a vypnúť ju v momente, keď vyjdú z domu. Dojčenie je totiž forma starostlivosti o deti, nielen kŕmenie. A tá prebieha neustále, pretože dojčenie napĺňa rozmanité naliehavé potreby dieťaťa: Pomáha zvládať stresové a neznáme situácie, upokojuje, uspáva, dodáva istotu, prináša fyzický kontakt s matkou, pôsobí na rozvoj mozgu, reguluje dýchanie či telesnú teplotu. Dojčenie teda nie je ekvivalent jedenia – nejde o to, že matka mala vonku dieťaťu zobrať čaj či rožok. Dojčenie má množstvo ďalších funkcií, ktoré sú dôležité, nedajú sa odložiť na neskôr, sú aktuálne práve v danom okamihu, kdekoľvek sa matka s dieťaťom nachádza.
Ženy nechodia dojčiť von preto, aby dojčenie niekomu predvádzali. Ženy jednoducho chodia von a ide s nimi aj ich dojčené dieťa a ony sa oň starajú dojčením. Nemajú záujem, aby sa niekto na ne pozeral či si ich všímal. Dojčenie nie je intímne, nevyžaduje si diskrétnosť, nedá sa porovnávať s chodením na záchod, intímnym kontaktom partnerov či obnažovaním sa. Dojčenie je zabehnutý spôsob, ako matka s dieťaťom funguje z hľadiska napĺňania jeho rozmanitých potrieb. Toto sa nedá vypnúť a odložiť na neskôr len preto, že matka vyšla z domu.
Pre naše staré mamy bolo dojčenie prirodzenou súčasťou života. Dojčilo sa dlho, niekedy i šesťročné deti. Ako to, že sme sa dnes dostali až do situácie, keď niekedy samotní lekári spochybňujú dojčenie už po spomínaných šiestich, resp. 12 mesiacoch?
Žijeme v kultúre, kde je normou kŕmenie umelým mliekom – aj keď si to neradi pripúšťame. A to sa prejavuje aj tak, že ľudia netušia, aká je normálna dĺžka dojčenia a kedy deti prestávajú potrebovať dojčenie a odstavujú sa. Väčšinou si ľudia myslia, že dojčenie má význam do nejakých 6 mesiacov, potom sa o ňom začne hovoriť ako o nepotrebnom. Existuje totiž nesprávna myšlienka, že z dojčenia sa postupne po 6 mesiacoch prechádza na umelé mlieko. Je paradoxom, že aj vysoké percento dojčených detí okolo 6 mesiacov či jedného roku začne dostávať fľašu s umelým mliekom, hoci dovtedy boli dojčené. Fľaška s umelým mliekom sa často používa ako spôsob ako ukončiť dojčenie. A prekvapivo za investíciu do zdravia dieťaťa sa považuje to, že mu rodičia doprajú umelé mlieko.
Dojčenie má význam v každom veku. Každá kvapka sa počíta.
Foto: shutterstock.comPomerne univerzálne si ľudia myslia, že dieťa vo veku jedného či dvoch rokov potrebuje pre svoj rast mlieko (rozumej umelé), ale ak dieťa získava v tomto istom veku materské mlieko, tak je to spochybňované. Ľudia majú pocit, že dojčenie dieťaťu v tomto veku už nič nedáva, že materské mlieko stráca svoju výživovú hodnotu. Je veľmi časté, že ľudia od nás v našej online poradni požadujú dôkazy, že dojčenie batoliat má význam, dokonca sa zvyknú pýtať, či dieťaťu neškodí. To poukazuje na to, že dojčenie v našej spoločnosti nie je normou, nevníma sa ako niečo pozitívne, a že ľudia reálne dôverujú umelému mlieku viac ako materskému.
Na čo všetko je teda dobré dojčenie starších detí?
Význam dojčenia sa nijako s narastajúcim vekom dieťaťa neznižuje. Prečo by sa mal? Materské mlieko sa zrazu nezmení na vodu. Materské mlieko počas celého obdobia stále obsahuje tisícky, naozaj tisícky, jedinečných látok, ktoré sú dôležité z hľadiska výživy, rastu, rozvoja mozgu či imunity. Každá kvapka mlieka sa počíta, každé jedno nadojčenie je dôležité. A to nie je všetko, dojčenie ako také, bez ohľadu na materské mlieko, má obrovský význam – z hľadiska rozvoja vzťahu s matkou, získavania sociálnych zručností, pocitu istoty, dôvery, bezpečia, upokojovania či zvládania náročných situácií. A tiež z hľadiska zaspávania a spánku. Toto všetko ovplyvňuje vzťahy, zdravie a psychiku dieťaťa na celý život.
Dojčenie sa často označuje za vinníka rôznych ťažkostí, napríklad ak má dieťa problémy s výslovnosťou, zubné kazy a podobne. Prečo?
Pretože podpora dojčenia a pochopenie dojčenia sú len teoretické. Keď dôjde na lámanie chleba, skutočné porozumenie dojčenia chýba. Prejavuje sa to tak, že dojčenie sa ospevuje len dovtedy, kým funguje samo od seba a kým preň netreba nič spraviť. Vníma sa tiež ako otázka šťastnej náhody – buď žena má to šťastie, že sa jej podarí dojčiť alebo nemá. A následne má dojčenie podporu len vtedy, ak ide o „štandardnú situáciu“: len malé bábätko, ale nie staršie dieťa; len zdravé bábätko, nie choré; len zdravá matka, nie chorá; len dieťa, ktoré nemá v žiadnej oblasti nejaký problém. A hneď, ako sa objaví niečo neštandardné, dojčenie podporu stráca.
Nedojčiace ženy sú obeťou systému, v ktorom zlyháva pomoc s dojčením, a ich hlas zostáva nevypočutý.
Namiesto hľadania riešenia sa označí pomoc s dojčením za „extrémizmus“ a ako riešenie je ponúkané ukončenie dojčenia. Kazia sa dieťaťu zuby? Odstaviť. Matka je unavená a vyčerpaná? Odstaviť. Dieťa sa v noci budí? Odstaviť. Dieťa má zlú výslovnosť? Odstaviť. Dieťa nechce jesť? Odstaviť. Nevyhovuje niekomu správanie dieťaťa? Odstaviť. Práve preto máme v MAMILE medicínsky tím expertov skladajúci sa z lekárov a lekárok a iných odborníkov a odborníčok, aby sme mohli poskytovať odborné a kvalifikované poradenstvo aj v situáciách, keď si dojčiaca žena či dojčené dieťa vyžadujú medicínsku pomoc. Lebo na dojčení naozaj záleží.
Ako možno vnímanie dojčenia v spoločnosti zmeniť?
Zmena by mohla reálne nastať, ak by štát začal investovať do dojčenia a začal by sa orientovať na praktické informácie, ktoré ženám pomáhajú. Pretože zatiaľ MAMILA supluje úlohu štátu a z vlastných zdrojov financuje vzdelávanie lekárov, zdravotníkov, laktačných poradkýň a iných odborníkov. Investícia do dojčenia by sa vrátila všetkým. World Bank Group vypočítala, že každé euro, ktoré by sa investovalo do dojčenia, by sa štátu na zlepšení zdravia obyvateľstva vrátilo 35-krát. My v MAMILE realizujeme podporu dojčenia a pomoc vďaka drobným finančným darom ľudí, ktorým sme s dojčením pomohli. A zmena prichádza aj v podobe stále väčšieho množstva žien a bábätiek, ktoré začnú život inak – bez separácie, bez fľašiek a umelého mlieka, bez nekonečného plaču a bez zúfalstva plynúceho z problémov s dojčením.
Je tu ale pomerne veľká skupina žien, ktoré svoje deti z rôznych príčin nedojčili a na reči o prínosoch dojčenia sú takmer alergické. Dojčenie sa podľa nich preceňuje. „Aj my sme vyrástli na umelom mlieku a tu sme,“ je argument.
Ženy vnímajú dojčenie ako niečo mimoriadne dôležité. A preto, ak nedojčia, tak je to nesmierne citlivá, emóciami nabitá téma a potenciálne traumatizujúca skúsenosť. Tieto ženy vidia a zažívajú obrovský rozpor medzi tým, ako sa na dojčenie tešili, považovali ho za automatické, a tým, s čím sa stretli v prvých dňoch po pôrode a nakoniec nedojčili. Ony narazili na neprekonateľné prekážky, ktoré súčasná spoločnosť a zdravotný systém dojčeniu kladú, a nik im nepomohol. Ani im nik nevysvetlil, čo sa im vlastne stalo: Dojčenie ich bolelo. Bábätko neutíšiteľne plakalo. Nepriberalo. Neprisávalo sa. Dojčenie sa pre ne stalo utrpením a bezvýchodiskovou situáciou, pretože neprišlo vykúpenie v podobe vyriešenia problémov. A preto sa im jedinou úľavou stalo zmierenie sa s tým, že dojčiť prestanú, hoci v skutočnosti chceli. Aby to celé zvládli, musia si povedať, že sa vlastne nič nestalo a že ony „dojčiť nemohli“.
Je zaujímavé, že väčšina žien uzavrie nedojčenie sebaobviňovaním „nemohla som dojčiť“, namiesto toho, aby vinníka hľadali v zdravotnom systéme, v nepodpore dojčenia, propagácii umelého mlieka a nedostatočnej legislatíve. Nedojčiace ženy sú obeťou systému, v ktorom zlyháva pomoc s dojčením, a ich hlas zostáva nevypočutý. Nie je pre ne vytvorený žiadny systém psychologickej pomoci, aby pochopili, že ony nie sú na vine, že im niekto mal podať pomocnú ruku, no nestalo sa tak. A práve pre toto všetko je potrebné, aby boli vytvárané systémové podmienky pre úspešné dojčenie a aby všetky ženy mali prístup ku kvalifikovanému laktačnému poradenstvu, ktoré im dokáže reálne pomôcť.
Ešte sa vráťme k trhu. Aj vy máte na webe MAMILY viacero článkov a štatistík, podľa ktorých čím menej reklamy na umelé mlieka či pomôcky, tým viac dojčených detí. Prečo tak podliehame reklamám?
Je to jednoduché – firmy investujú do reklamy preto, že funguje. Firmy vyrábajúce umelé mlieko majú celé marketingové oddelenia, ktoré nerobia nič iné než pripravujú reklamu. Ich jedinou náplňou je propagácia umelého mlieka. Marketing je spôsob, akým sa výrobky predávajú, a firmy to vedia, inak by to nerobili. Ľudia toto radi popierajú a tvrdia, že ich reklama neovplyvňuje. A pritom reklama na umelé mlieko je ešte účinnejšia ako reklama na iné výrobky. Zasahuje rodiny v kritickom období života, keď im ho ponúka ako riešenie všetkých ich problémov. Rodičia malého bábätka sú vyčerpaní, nevyspatí, zúfalí a majú strach o prospievanie dieťaťa. Reklama na umelé mlieko im ponúka okamžité riešenie – výrobok, na ktorom bude ich dieťa dlhodobo a výlučne závislé. A to, že funguje, vidno na tom, že ľudia mnoho predstáv o dojčení odvodzujú od kŕmenia umelým mliekom.
Čo napríklad?
Okolo 50 % žien, ktoré pôvodne chceli dojčiť, dá umelé mlieko už v pôrodnici. „Ale veď bábätko plakalo od hladu, čo iné mali urobiť?“, je argument. A to je presne dôkaz, že reklama funguje: Umelé mlieko ako riešenie problémov s dojčením je v dôsledku reklamy podvedome automaticky v hlavách ľudí, a ani si nevedia predstaviť, čo iné sa vlastne malo stať. Kvalifikovaná a praktická pomoc s dojčením sa ako riešenie ani len neobjaví.
Podľa prieskumu o podpore dojčenia v pôrodniciach dostane umelé mlieko okolo 50 % detí, hoci ich pôvodne ženy chceli dojčiť.
Foto: shutterstock.comAko sa dá reklamám brániť? Štát nepomáha, predpisy sú vágne, lekári zahltení letákmi i darčekovými predmetmi.
MAMILA je organizácia, ktorá si dala za cieľ pomáhať pri dojčení a prinášať vedecké a overené informácie o dojčení na základe najnovších štúdií. Riešenie vidíme aj v tom, že ponúkame vzdelávanie pre lekárov, zdravotníkov, psychológov, pôrodné asistentky a ďalších odborníkov. Doterajší postoj veľmi často podporuje dojčenie len naoko. Otázka, ktorú sa zdravotníci musia začať pýtať, znie: „Čo môžem urobiť pre zachovanie dojčenia?“ Lebo dojčenie stojí za to, aby sme hľadali riešenia. Aby sa mohli dojčiť aj bábätká, ktorých matkám niekto zbytočne povedal, že nemôžu.
Ako vidíte budúcnosť dojčenia na Slovensku a vo svete?
Máme v pláne pomáhať pri vytváraní podmienok pre úspešné dojčenie v pôrodniciach prostredníctvom monitorovania dodržiavania 10 zásad pre podporu dojčenia, ktoré v programe Nemocnice priateľské k deťom (Baby-friendly Hospital Initiative) zaviedol UNICEF. Pre tento projekt máme dostatok expertov, potrebujeme finančnú podporu pre realizáciu. Okrem toho pripravujeme pre verejnosť ďalšie materiály o dojčení a zdravej výžive pre deti, výchove dojčených detí či kurzy pre budúce profesionálne laktačné poradkyne a poradcov. Veríme, že do budúcnosti sa bude zvyšovať počet dlhodobo dojčených detí a žien, ktoré majú s dojčením pozitívnu skúsenosť. Tak sa u nás bude opäť vytvárať kultúra dojčenia.
A vo svete?
Vo svete trendy v dojčení do veľkej miery negatívne určujú USA, odkiaľ prichádza množstvo rád a výrobkov, ktoré stotožňujú dojčenie s kŕmením odstriekaným materským mliekom z fľašky, propagujú odsávačky či iné výrobky, ktoré zdanlivo podporujú dojčenie. A dojčenie do budúcnosti ovplyvňuje aj mechanizácia dojčenia – rozličné appky, ktoré vracajú rodičov o 50 rokov nazad. Tým, že dávajú rodičom za úlohu získavať dáta o tom, ako dlho sa bábätko dojčilo, spalo, koľko vypilo a kedy, ako dlho vydržalo medzi dojčeniami, koľko vážilo, priberalo a kedy cikalo či kakalo. Tým odvádzajú pozornosť od sledovania správania bábätka a interpretovania jeho signálov záujmu o dojčenie či signálov, ktoré poukazujú na potrebu bábätka ísť spať.
