Dôverujte si, majte čistú myseľ a jasný ciel pred sebou!, odkazuje speváčka Mária Čírová, šťastná mama troch detí.
Foto: facebook Márie ČírovejBábätká, ktoré nie sú oddelené od mamy, menej plačú
„Ak dieťa od matky po pôrode separujete, nenaskočí to, čo by naskočiť malo. Nepretržitý kontakt ideálne koža na kožu je nutný, aby bolo dieťa dobre dojčené, aby sa medzi ním a matkou vytvoril dobrý vzťah, aby žena mala menšiu pôrodnú depresiu, aby dieťa netrpelo separačnou úzkosťou. Všimli sme si, že deti, ktoré nie sú oddelené od mamy, menej plačú. Veľa nemocníc sa chváli, že bonding, teda nepretržitý kontakt po pôrode, podporujú, ale realita je iná. Bondingom určite nie je to, že dieťa po pôrode dajú matke na brucho, nechajú ho tam pár minút a potom ho vezmú a idú ošetrovať. Cieľom bondingu je, aby sa dieťa priplazilo k prsníku a skúsilo sa prisať. Nepodarí sa to vždy, ale je potrebné sa o to minimálne pokúsiť."primár detského oddelenia v Havířove Hynek Canibal v rozhovore: Novorodenci u nás ležia nahí s matkou v posteli
Dieťa nie je robot, ktorý má plniť naše priania
„Rodičia niekedy prídu a povedia, že ich dieťa veľmi hnevá, je agresívne, nechce poslúchať, je v opozícii, odmieta spolupracovať, všetko robí naopak. Mimochodom, slovo „hnevať“ v tejto súvislosti úplne nenávidím. Skrátka dieťa, ktorá sa hnevá, v tomto chápaní už vždy hnevá... A títo rodičia chcú, aby som dieťa napravil, opravil, vyliečil, pretože nie je možné, aby si neumylo zuby a nie je možné, aby si neupratalo svoju izbu a nie je možné, aby sa neučilo, keď na druhý deň píšu písomku. Postupne ich učím, aby dokázali svoje pocity od dieťaťa oddeliť a naučili sa vnímať jeho pocity. A tak sa stane, že rodič po čase sám príde a povie: Tá moja dcéra je v podstate hrozne smutná. No hurá, konečne sme na to prišli. Pretože dieťa nie je robot, ktorý má len plniť naše želania, ale niečo prežíva, niečo si predstavuje a niečo mu robí zle. A tomu, čo zažíva, môžeme porozumieť."detský psychiater Peter Pöthe v článku: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život
Najlepšou výchovou je pekne žiť
„Som skôr prísna, určila som deťom hranice, o ktorých vedia, že ich nemôžu prekročiť. Ale snažím sa byť láskavá a chápavá. Výchova je podľa mňa veľmi ťažká vec, pretože na ňu nie je dostupný overený návod, ktorý by sa dal použiť pri každom dieťati. Najlepšou výchovou je žiť pekne, aby deti odpozorovali vaše správanie.speváčka a herečka Martina Jelenová alias Fíha Tralala v rozhovore: Som prísna, ale aj chápavá a láskavá mama
Hranice určujme ohľaduplne
„Hranice netvoríme bez ohľadu na dieťa. K nemu predsa výchovu smerujeme. Potrebujeme vedieť, aké dieťa je a čo je preň dôležité. Hranice určujem vždy s ohľadom na jeho osobnosť, temperament či záujmy. Môžem si ja povedať, že budem prísny rodič a moje dieťa nebude v živote oponovať tomu, čo poviem. Lenže ak mám potomka, ktorý je verbálne zdatným a neustále mi oponuje, je jasné, že hranicu som nastavila zle. Ak mám dieťa, ktoré ochotne spolupracuje, tak môžem zvoliť iný, liberálnejší prístup a naozaj to nechať celé na tom, že sa stačí na neho pozrieť a ono už vie, čo má robiť."psychologička Mária Tóthová Šimčáková v rozhovore: Moje deti išli raz z domu v pyžame
Každý potrebuje zažiť rešpekt
„Keď dieťa zažije rešpekt od druhých, premietne ho aj do vzťahu k sebe a ďalším ľudom. Rešpektujúca výchova dáva dieťaťu šancu vnímať svoju hodnotu a uznávať hodnotu druhých ľudí, byť v kontakte so svojimi potrebami, starať sa o ne a vyjadrovať ich bez urážok a ponižovania druhých, brániť sa manipulácii a využívaniu, nebáť sa odlišovať."Pavel a Tatjana Kopřivovci, spoluautori prístupu a knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný v článku: Pevný neznamená autoritatívny
Nerobme z telesných trestov niečo normálneho
„Aj jedno buchnutie zraňuje, ponižuje a dieťa učí, že takto sa riešia problémy namiesto hľadania iných ciest, ako zvládať vlastný afekt. Otočiť nepríjemnú emóciu voči druhému a prostredníctvom fyzického útoku si uľaviť, nie je žiadnym riešením. Je veľmi nebezpečné, ak sa násilie stane normou. Existuje predpoklad, že dieťa potom vlastné emócie a afekty začne obracať voči sebe (sebapoškodzovanie) či voči iným deťom, niekomu či niečomu, čo je v tú chvíľu slabšie. Skrátka tam, kde cíti, že si to môže dovoliť. Také dieťa bije ostatné deti v škôlke či na piesku, na základe čoho dostane znovu vynadané. Dieťa nerozumie situácii, nevie, čo robiť s vlastnou emóciou a často volí tú istú stratégiu, ktorú mu ukázal rodič. Keď mi nie je dobre, uľavím si tým, že niekoho buchnem. Taký človek potom v osemnástich rokoch udrie svoju priateľku, keď ho niečím rozruší a v konečnom dôsledku príde o možnosť mať dobré partnerské vzťahy.Robiť z telesných trestov niečo, čo je normálne, navyše vôbec nedáva zmysel. Keď je dieťa malé a bezbranné, môžem ho udrieť? A keď bude mať 25 a ja 60, tak rovnako? Veľa starších ľudí sa ocitá v začarovanom kruhu násilia, ktoré na nich páchajú vlastné deti. Niekedy priznajú, že sami v detstve svoje deti bili. Teraz sú oni tí bezbranní a bezmocní…"
česká špeciálna pedagogička a predsedníčka českého Vládneho výboru pre práva dieťaťa Klára Laurenčíková v rozhovore: Dieťa poškodí i jedno buchnutie po zadku, zákon by mal fyzické tresty zakázať
Vyberám si, čo je pre mňa dôležitejšie
„Veľa ľudí si podľa mňa pod pojmom dobrovoľná skromnosť predstaví askézu alebo niečo, čo si musia odoprieť, pretože chcú dosiahnuť nejaký vyšší princíp. Mne sa veľmi páči myšlienka českého filozofa Erazima Koháka, ktorý vraví, že dobrovoľná skromnosť je výberová náročnosť. Dáva mi to zmysel. Nevzdávam sa niečoho úžasného, čo by som mohla mať, ale vyberám si veci, ktoré sú pre mňa dôležitejšie."psychologička Zuzana Labašová žijuca na lazoch v rozhovore Žiť skromne je obrovský luxus
Radšej nech plače dieťa ako matka
„Nehľadám odpoveď na otázku, kam ešte dieťa smie zájsť a kde to už preň nie je dobré. Sebecky si strážim svoje vlastné hranice. Vlastné hranice. Tak, ako to robili moji rodičia. „Toto už je nad mierou mojej tolerancie, toto už nie som ochotná zažívať, akokoľvek ťa ľúbim a rozumiem ti. A dosť!“ Keď bola dcérka maličká, prekladala som to „a dosť“ do manuálnej reči, jednoducho som ju vzala na ruky a kričiacu a metajúcu ručičkami a nožičkami odniesla tam, kam som potrebovala.Teraz môjmu „A dosť!“ už rozumie v slovnej podobe a vie sa podľa neho zariadiť. Často. Stále častejšie. A ja šetrím energiu na lásku. Áno, aj pocit lásky, aj tej bezpodmienečnej a bezodnej, sa vie vytratiť, sú chvíle, keď sa mi zdá, že ju ani neľúbim - a to je ten správny moment, keď si treba odpočinúť. Moja pražská kamarátka a kolegyňa mi pred rokmi prezradila svoju materskú mantru: Radšej nech plače dieťa než matka. Znie to cynicky, ale je na tom veľa pravdy.
psychiatrička a spisovateľka Andrea Platznerová v článku: Sebecky si strážim svoje vlastné hranice
Čítajte deťom, je to dôležité
„Kľúčovým momentom a asi najdôležitejšou stratégiou je čítanie detských kníh. Práve táto aktivita najviac podporuje rozvoj slovnej zásoby. Zahraničné štúdie ukazujú, že počet detských kníh a frekvencia toho, ako často dieťaťu rodičia čítajú, má zásadný vplyv na jeho jazykovú úroveň v mladšom predškolskom veku (cca 4 roky veku). Je to zároveň faktor, ktorý rodičia na rozdiel od iných vedia ovplyvniť. Nedokážeme tak úplne ovplyvniť následky predčasného pôrodu, ani to, aký má rodina socioekonomický status, ktorý tiež hrá veľkú rolu. Ale spoločné čítanie a rozprávanie sa o prečítanom, to môže ovplyvniť naozaj každý rodič."odborníčka na vývin detskej reči Svetlana Kapalková v čánku: Na reč dieťaťa má zásadný vplyv, či mu rodičia čítajú
Dajme si pozor na vzťah k dieťaťu
„Ak je matka na dieťa naladená, jej starostlivosť je primerane láskyplná a jej správanie stabilné, potom sa v mozgu dieťaťa ukladá základná informácia, že byť vo vzťahu s iným človekom je bezpečné a obohacujúce. Ak sú podmienky na vytvorenie tejto prvej prototypovej väzby pre dieťa nejakým spôsobom nevýhodné alebo dokonca nebezpečné, môže prísť k jej narušeniu, a to s mnohými negatívnymi dôsledkami pre budúci život dieťaťa."rodinná poradkyňa Eva Labusová v rozhovore: Láskyplná matka učí dieťa, že byť vo vzťahoch s inými je bezpečné a obohacujúce
Majte čistú myseľ a cieľ pred sebou
„Náš Ruben prišiel na svet po 5,5 hodinách pôrodných kontrakcií, ktoré sme spolu s mojím Maroškom (manželom, pozn. red.) prežili v pokoji, rozprávali sme sa pomedzi ne, púšťali si hudbu.. Bez akéhokoľvek zásahu, bez vyvolávania, bez epidurálky. V závere náš Ruben s váhou 3860 g a dĺžkou 52cm prišiel počas jednej kontrakcie. Jednej. Skoro štvorkilový valibuk! Ja som bola na nohách už po 3 hodinách od jeho narodenia.. Nemusíte sa báť. Dôverujte svojmu telu, majte čistú myseľ a jasný ciel pred sebou!“speváčka Mária Čírová o narodení svojho najmladšieho syna v článku Mária Čírová ženám odkazuje: Verte si!. Rozhovor so speváčkou, keď ešte synčeka len čakala, si môžete prečítať v článku Moje deti by asi povedali, že som tá najprísnejšia mama na Slovensku.
Nebojujem s nikým
Potrápim sa, aj sa poľutujem, no idem ďalej. Je tu tá zodpovednosť, že mám rodinu, a keď bude treba kydať hnoj, budem kydať hnoj, aby rodina dostala všetko, čo potrebuje. Ale naučil som sa, že nebojujem s nikým. Viem, čo viem, a ak ty to vieš lepšie, nebudem ti stáť v ceste.Viliam Rigo, starosta obce Veľký Grob o svojom životnom postoji v článku Rodičia odišli z osady, on je dnes starostom. „Predsudky boli aj sú, no taký je život.“
Niet nad pokoru
„Niet nad pokoru, ak chce byť človek úspešný. Pokora je naozaj najdôležitejšia, buduje v človeku dobro, krásu, lásku a priťahuje ostatných ľudí.Najvyššie ciele treba mať, každý človek by ich mal mať a snažiť sa ich dosiahnuť. Uvedomujem si však, že bez pokory nikto nič nedosiahne. Základ je príprava. Keď sa človek nepripraví a ide na pódium, ako môže dobre zaspievať?“
spevák folklórneho súboru PUĽS Marek Mochnáč. Jeho príbeh si môžete prečítať v článku Spevu podriaďuje všetko, chce byť ako Pavarotti.
Šatkovanie bolo u našich predkov bežné
Dieťa, ktoré bolo výlučne odkázané na materské mlieko, bývalo akousi súčasťou matky. Takzvané šatkovanie, čo dnes považujme za hit u mamičiek, bolo u našich predkov, bavíme sa o druhej polovici 19. storočia, úplne bežné. Dieťa sa nosilo v šatke, keď sa šlo na pole, keď sa kosili lúky, všade. Bolo s mamou pri práci, spalo jej napríklad na chrbte.etnologička Katarína Nádaská o rodinnom živote našich predkov v rozhovore Dojčilo sa dlho, aj šesťročné deti.
Zlý deň neexistuje
Neexistuje zlý deň, keď máš zdravé, šťastné dieťa a rodine vieš dať to, čo potrebuje.raper Kali v článku Šťastný otec Kali o dcérke: Nie je deň, kedy by som nepoďakoval za to, že ju máme.
Sám v savane
My sme na rozdiel od nich stratili denný kontakt s prírodou, panikárime a oplývame najmä hystériou. Masajovia napríklad pošlú dorastajúceho chalana so stádom na pár rokov samého do savany, má kopiju, nôž a malý obušok. Musí sa naučiť obrániť pred levmi, leopardami, gepardami či hyenami, seba aj dobytok. Až potom je z neho chlap a môže sa oženiť.novinár a cestovateľ Mikuláš Sliacky o živote domorodcov v Afrike v rozhovore Mobil v ruke a kalašnikov na pleci.
Deti sú voči sebe dosť kritické
Pozrite sa doma na svoje pubertálne dieťa a povedzte si, kedy je šťastné? Kedy sa na vás usmieva? Zrejme vtedy, keď vie, že ho chápete. Keď ho nekritizujete, keď sa nezameriavate na chyby a detské nedostatky. Stále totiž platí, že kritika od najbližších a od rodičov sa prijíma najťažšie a často najviac bolí. Je dobré si uvedomiť, že deti sú voči sebe samým dosť kritické. Porovnávajú sa s druhými, majú svoje predstavy o výzore, a keď nespadajú pod šablónu „to je in“, sú nešťastné. Keď sa k tomu pridá kritika rodiča a napomenutia bez láskavosti, vytráca sa pocit, že dieťa niekto chápe. A nastupuje samota.rodinná poradkyňa Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk v článku Tri veci, ktoré deti potrebujú v každom veku a my im ich môžeme dať.
Zvláštne vzťahy
Ako keby sa všade navôkol všetko rúcalo. Od vzťahov, cez zdravie ľudí - toľko z mojich rovesníkov tu už nie je a to som stále pomerne mladý človek. Vzťahy sú akési plytké, ako keby ľudia neboli schopní naozajstného, hlbokého a hlavne trvalého citu. Čím to je? Tým, že na sociálnych sieťach je toľko možností niekoho náhradného nájsť, keď nie sme s partnerom spokojní? Alebo sme príliš zahltení povinnosťami, naháňame sa od rána do večera, aby sme zvládali všetko, čo sa zvládať má?speváčka a fotografka Misha v článku Odísť od konzumu bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote.
Ženy, neobviňujte sa!
Je bežné, že ženy, ktoré zažívajú problémy s dojčením, netušia, čo sa vlastne stalo. Trápia sa a zároveň nenachádzajú vysvetlenie, prečo sa z ich vytúženého dojčenia stalo niečo, čo vôbec nečakali. Nepoznajú vysvetlenie, prečo ich bábätko nepije z prsníka dosť mlieka alebo prečo je ich tvorba mlieka skutočne nízka.Vôbec netušia, že to takto celé nemalo byť. Že nemajú obviňovať samy seba. Je to chyba systému a spoločnosti, do ktorých sa ich dieťa narodilo. Ide o to, že systém ani celá spoločnosť nevytvárajú podmienky pre úspešné dojčenie. Ženy sú v tom nevinne a trápi ich odpoveď na otázku: „Prečo ja, keď som chcela dojčiť?“ A potom už sa ani toto nepýtajú, už len pred ostatnými obhajujú, že kŕmia umelým mliekom.
MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka OZ MAMILA v článku Ukradnuté dojčenie.
Predmet Výchova detí sa v školách neučí
Výchova detí a ich vedenie k samostatnosti je veľmi náročný proces. V škole sme takýto predmet nemali... A tak sa učíme často na vlastných chybách. Môžeme sa len modliť, aby si deti odniesli do života čo najmenej zranení.Mária Podhradská alias Spievanka v rozhovore Žiadne čarovné fidlikitidliki vo výchove neexistuje.
