Treba si robiť s deťmi domáce úlohy? A dokedy?

Patricia Poprocká, 12. novembra 2018 o 06:27

Moje učenie s otcom trvalo asi 10 minút. Ako čerstvá prváčka som si robila domácu úlohu – šikmé čiarky. Mama bola v nočnej, otcovi nakázala, nech na mňa dohliadne. Tak teda stál nado mnou, ja celá strémovaná som neustále písala zle a gumovala až bola v zošite diera. Nato otec stratil trpezlivosť: „So mnou sa tiež nikto neučil, a tu som,“ mávol rukou a odišiel si čítať noviny. Odvtedy som sa učila sama, a – tu som.

Pri učení sa s deťmi je dôležité vytvoriť príjemné prostredie, aby sa dieťa cítilo uvoľnene.

Foto: shutterstock.com

Spomienky štyridsiatničky Miriam sú medzi dnešnými školákmi už raritou. Drvivá väčšina rodičov večer či popoludní po práci nastupuje na „druhú šichtu“, a pripravuje sa s deťmi do školy na druhý deň. Najčastejší argument je – samé by sa na to vykašlali, dostali by päťku, a podobne.

Časť psychológov odporúča nechať deti tak – nech sa učia samé. Ak sa nenaučia, zlá známka bude pre nich výsledkom ich (ne)práce, niečím, čo ich naučí niesť zodpovednosť za svoje činy.

Platí to ale len v prípade vyrovnaného dieťaťa, ktoré nemá problémy s učením, s dôverou v seba, a ktoré teda nemá ani strach zo školy či známkovania.

Ak dieťa školu nezvláda, cíti stres, učenie sa mu zdá priťažké, prípadne sám prosí o pomoc s učením, vtedy mu treba vyhovieť. A pokúsiť sa prísť na príčinu problémov.

Učenie spojte s rozprávaním príbehov


Klinická psychologička Lýdia Adamcová hovorí, že je dôležité vytvoriť príjemné, až relaxačné prostredie. A samotné učenie vnímať skôr ako čas strávený s dieťaťom, kedy je priestor na lepšiu komunikáciu, než ako mechanické ukladanie vedomostí do hlavy. „Môžete mu povedať svoje príbehy s učením. Deti milujú príbehy rodičov aj starých rodičov. Poprepletajte učenie so zážitkami, bude živšie a zaujímavejšie,“ radí.

Účinná pri učení je aj prirodzená zvedavosť, ktorú možno dať najavo vetami typu „Čo sa to v tej škole učíte? Ako to urobiť? Musíme spolu porozmýšľať.“

Takto rodičia aj ľahšie odhalia prípadné problémy dieťaťa s učením, sústredením alebo jeho povahovými vlastnosťami. „Máte možnosť pomôcť mu, a ak cítite, že jeho problém vyžaduje aj odbornejšiu pomoc - nájdite mu ju,“ dodáva.

Aby sa dieťaťu učilo ľahšie, prospeje chvíľami aj zatvoriť oči a v rámci relaxu sa v duchu preniesť niekam na dovolenku, zaskákať na trampolíne a podobne. Dôležité je pitie čistej vody a dýchanie. Účinné je najmä zívanie, ktoré sa dá nacvičiť, a vďaka hlbokému nádychu zásobuje mozog silnejšou dávkou kyslíka.

Záujem rodiča je pre dieťa prospešný


Čas spoločného učenia je okrem samotného učenia aj o tom, že dieťa cíti záujem rodiča, ochotu byť s ním, rodičovskú ochranu. Aj tým, že si takto uvedomuje svoju dôležitosť pre rodiča, rastie jeho sebaistota a sebadôvera.

No a dieťa, ktoré takto dozreje, nemá potom problémy s učením, sústredením, strachmi či depresiami, samé začne byť samostatné a zodpovedné.

Čas, kedy je dieťa schopné učiť sa samé, je u každého individuálny. Niektoré to zvládnu už v prvom ročníku, niektorí potrebujú pomôcť aj na druhom stupni.

„Dcéra sa učí sama, problémy v škole nemá, ale keď niečomu nerozumie, najmä v matematike, stále sa príde poradiť. Našťastie manžel jej to dokáže vysvetliť,“ rozpráva Anna, matka ôsmačky. Mária zasa so svojou dcérou – siedmačkou - píše diktáty, lebo má nedostatky v pravopise.

Vedieť, nie učiť sa


Psychologička Lýdia Adamcová pripomína, že systém hodnotenia a známkovania vytvára na deti často neprimeraný tlak a strach. Zo zlých známok, z reakcie rodičov.

Ak deti budú mať istotu, že rodičia budú akceptovať aj s prípadnými horšími známkami, celkové učenie im pôjde ľahšie. Viac než o známky či „odrapotanie“ obsahu učiva ide totiž o pochopenie učiva.

„Moja dcéra sa celé gymnázium vôbec neučila. V škole si napísala poznámky, a vedela to. Potrebovala učivu porozumieť, a to jej stačilo,“ spomína Jana, ktorej dcéra dnes študuje na farmaceutickej fakulte.

Podobné prípady pozná aj Lýdia Adamcová. „Ja som od svojho syna na moju ustráchanú otázku či sa už učil, dostala odpoveď: Netreba sa učiť, treba vedieť. Najskôr som nechápala ako to môže vedieť, ale dnes už viem, o čom hovoril. Dopriala by som to všetkým deťom,“ hovorí.

Spomína aj prípad chlapčeka, ktorý sa pre niečo nestihol naučiť, ale aj tak dostal jednotku. „Ja som sa vôbec neučil a nemal som ani strach. Niečo som si pamätal, porozmýšľal som, povedal som, čo si myslím.“

Na čo si pri učení s deťmi dávať pozor


Snažte sa vyhnúť všetkému, čo na nich vytvára tlak.
  • porovnávaniu: tvoj brat sa to naučil hneď

  • kritike: si hlúpy, nevieš sa sústrediť

  • obviňovaniu: keby si nebol lenivý

  • súťaživosti: Janko už vie anglicky, Zuzka už hrá na klavír



  • Prečo sa s deťmi učíte?
    Niektorí rodičia sa s deťmi učia, aj keď by nemuseli. A to pre vlastnú prestíž – aby ich dieťa malo čisté jednotky, vedelo jazyky, ovládalo jednotlivé predmety... Svoju hodnotu si nesprávne zakladajú na úspechoch detí a vlastné neúspechy si kompenzujú úspechmi dieťaťa.







    Pridajte komentár

    táto funkcia je len pre prihlásených

    Prihláste sa



    Výchova a vzťahy - ďalšie články

    Ďalšie články v rubrike >