Ženy sa nemajú cítiť vinné za to, že nedojčia, vraví MUDr. Lucia Kantorová.
Foto: archív Lucie KantorovejAko laktačnú poradkyňu MAMILY ma kontaktovala Lenka, ktorá mala 10-dňového chlapčeka. Počas mojej viac ako deväťdesiatminútovej návštevy mi na úvod vyrozprávala svoj príbeh, ktorý ako laktačné poradkyne počúvame v rôznych obmenách každodenne:
„Ešte než som otehotnela, tak som vedela, že chcem dojčiť. Prečítala som si o dojčení veľa článkov. Fakt som sa pripravovala. Žiadnu inú možnosť ako dojčiť som si nepripúšťala. Ale vôbec neviem, čo sa stalo. Malý od začiatku chudol a bol spavý. Mala som strašný strach, aby nehladoval. Keď v pôrodnici večer prvý deň plakal, tak som mu proti všetkej svojej vôli dala jednu striekačku umelého mlieka a konečne zaspal. Bola som vyčerpaná, už som nevládala. Ďalšie dni sa to opakovalo. Hrozný plač, nevedela som, čo mám robiť. Bola som vďačná aspoň za to, že umelé mlieko nedostáva fľašou. Po príchode domov to bolo ešte horšie. Prešla som na fľašu, ale stále som sa snažila aj dojčiť. Nemám pre neho dosť mlieka. Chcela by som len dojčiť, ale neviem ako. Kamarátky mi radili, že je to normálne a že mám stále len prikladať a prikladať a že sa mi mlieko dotvorí, ale dokrmovať ho musím aj tak.“
Pri laktačnom poradenstve je bežné, že ženy, ktoré zažívajú problémy s dojčením, netušia, čo sa vlastne stalo. Trápia sa a zároveň nenachádzajú vysvetlenie, prečo sa z ich vytúženého dojčenia stalo niečo, čo vôbec nečakali. Nepoznajú vysvetlenie, prečo ich bábätko nepije z prsníka dosť mlieka alebo prečo je ich tvorba mlieka skutočne nízka. Vnímajú, že nemôžu nechať svoje bábätko vyhladovať. Alebo dokonca zažijú obdobie, po ktorom si uvedomia, že ich bábätko málo priberalo, a že jeho plač mohol byť spojený aj s hladom.
Každá matka má bytostnú potrebu vedieť, že jej bábätko nehladuje a že je spokojné a nakŕmené. Ak toto dojčenie nezabezpečuje, tak prichádzajú otázky a vnútorné výčitky. Ženy na chaos okolo dojčenia dostávajú množstvo protichodných rád a vysvetlení.
Keď nezískajú reálnu pomoc a skutočné vysvetlenie, tak vyhrajú tie hlasy, ktoré im hovoria, že majú prejsť na umelé mlieko. Nakoniec, iné východisko ani nevidia. V náročnom procese zmierovania sa s umelým mliekom, ktoré pred pôrodom nechceli, hľadajú zdôvodnenia. Prejdú si veľmi ťažkým procesom. Často si to celé odplačú. Zároveň hľadajú uistenie, že je všetko v poriadku.
Skutočne nie je fér, aby sa o dojčení len hovorilo, ale keď ženy potrebujú pomoc, aby ju nedostali.
Po určitom čase začnú nenávidieť každú zmienku o dojčení. Lebo dojčiť chceli a ešte stále nevedia, čo sa vlastne stalo. Prečo sa to stalo práve im. Vedia len, ako veľmi trpia. A ako veľmi sa im uľavilo, keď sa kŕmenie bábätka vyriešilo umelým mliekom. To odstránilo ten obrovský balvan, s ktorým sa budili, keď im dojčenie nefungovalo, keď ich príšerne boleli bradavky alebo keď ich bábätko plakalo a plakalo.
Úplne pochopiteľnou reakciou na stratu vytúženého dojčenia je hnev. Hnev, ktorý sa obracia proti dojčeniu. Tento hnev je o to väčší, že ženám stále nie je jasné, čo sa vlastne stalo, a prečo dojčenie nevyšlo tak, ako si na začiatku mysleli: „Veď chcem dojčiť, tak si dám bábätko na prsník a jednoducho budem dojčiť.“ Alebo: „Veď nie som ako tie ženy, čo sú lenivé dojčiť, alebo čo si hľadajú výhovorky, prečo nedojčiť. Ja budem robiť všetko preto, aby som dojčila.“
Tento hnev prejde do myšlienky, že spoločnosť vytvára tlak na to, aby ženy dojčili. A skutočne nie je fér, aby sa o dojčení len hovorilo, ale keď ženy potrebujú pomoc, aby ju nedostali. Ženy v súčasnosti často zažijú s dojčením situáciu podobnú tomu, ako keby im niekto hovoril, že existuje ten najúžasnejší koláč na svete, a potom, keď sa vyjadria, že ten koláč veľmi chcú, tak im povie, že vlastne ten koláč nemôžu mať, ale ten koláč vlastne nie je podstatný a môžu si dať hocičo iné a bude to rovnako chutiť.
Vzhľadom na náročné situácie, ktoré ženy pri dojčení zažívajú, nie je prekvapivé, že začnú ľuďom hovoriť: „Nemohla som dojčiť, lebo...“ Býva za tým obrovská snaha, mnoho dní alebo týždňov, keď dojčenie chceli rozchodiť, keď veľmi dúfali, že sa dojčenie podarí. Nedarí sa im identifikovať, čo sa vlastne stalo.
Vôbec netušia, že to takto celé nemalo byť. Že nemajú obviňovať samy seba. Je to chyba systému a spoločnosti, do ktorých sa ich dieťa narodilo. Ide o to, že systém ani celá spoločnosť nevytvárajú podmienky pre úspešné dojčenie. Ženy sú v tom nevinne a trápi ich odpoveď na otázku: „Prečo ja, keď som chcela dojčiť?“ A potom už sa ani toto nepýtajú, už len pred ostatnými obhajujú, že kŕmia umelým mliekom. Lebo ani ľudia v ich okolí nechápu, ako sa vlastne niekomu môže stať, že nedojčí. Nechápu, čo je za tým.
Ktoré faktory ovplyvňujú, s akou ľahkosťou sa dojčenie začne?
1) Priebeh pôrodu, zásahy počas pôrodu.
2) Priebeh bezprostredného popôrodného obdobia – separácia bábätka od matke verzus kontakt koža na kožu.
3) Používanie zavinovačiek v pôrodnici verzus kontakt koža na kožu.
4) To, či bábätko pilo materské mlieko z prsníka už v prvej hodine po pôrode.
5) Skontrolovanie správneho prisatia bábätka pri prvom a ďalších dojčeniach.
6) Skontrolovanie výdatnosti pitia z prsníka pri prvom a ďalších dojčenia.
7) Rozoznanie už prvých signálov problémov s dojčením kvalifikovanou laktačnou poradkyňou už v prvých dňoch a ich rýchle odstránenie.
8) Nepremeškanie prvých troch dní po pôrode na pomoc s dojčením, prípadne odstránenie prvotných problémov.
9) Nie je pravda, že dojčenie sa automaticky napraví samo od seba, keď matka príde do pokojného prostredia svojho domova.
10) Prekonanie nesprávnej predstavy, že matky „ešte“ v prvých dňoch po pôrode nemajú mlieko.
11) Prekonanie predstavy, že v prvých dňoch po pôrode stačí čakať a netreba problémy s dojčením riešiť.
12) Profesionálna pomoc certifikovanej laktačnej poradkyne čo najskôr, pretože riešenia existujú a čím skôr sa aplikujú, tým sa problémy rýchlejšie riešia.
13) Bolesť pri dojčení, aj pri prvom dojčení, je signál, že matke treba pomôcť.
14) Na dojčení záleží, oplatí sa hľadať riešenia. Tieto riešenie sú opísané na našej stránke Mamila.sk.
15) Je dôležité začať si vyberať pôrodnicu nielen podľa pôrodu, ale aj podľa kvality pomoci pri dojčení. Tomuto výberu môže pomôcť toto hodnotenie nemocníc z hľadiska podpory dojčenia, ktoré nájdete na tomto linku.
1) Priebeh pôrodu, zásahy počas pôrodu.
2) Priebeh bezprostredného popôrodného obdobia – separácia bábätka od matke verzus kontakt koža na kožu.
3) Používanie zavinovačiek v pôrodnici verzus kontakt koža na kožu.
4) To, či bábätko pilo materské mlieko z prsníka už v prvej hodine po pôrode.
5) Skontrolovanie správneho prisatia bábätka pri prvom a ďalších dojčeniach.
6) Skontrolovanie výdatnosti pitia z prsníka pri prvom a ďalších dojčenia.
7) Rozoznanie už prvých signálov problémov s dojčením kvalifikovanou laktačnou poradkyňou už v prvých dňoch a ich rýchle odstránenie.
8) Nepremeškanie prvých troch dní po pôrode na pomoc s dojčením, prípadne odstránenie prvotných problémov.
9) Nie je pravda, že dojčenie sa automaticky napraví samo od seba, keď matka príde do pokojného prostredia svojho domova.
10) Prekonanie nesprávnej predstavy, že matky „ešte“ v prvých dňoch po pôrode nemajú mlieko.
11) Prekonanie predstavy, že v prvých dňoch po pôrode stačí čakať a netreba problémy s dojčením riešiť.
12) Profesionálna pomoc certifikovanej laktačnej poradkyne čo najskôr, pretože riešenia existujú a čím skôr sa aplikujú, tým sa problémy rýchlejšie riešia.
13) Bolesť pri dojčení, aj pri prvom dojčení, je signál, že matke treba pomôcť.
14) Na dojčení záleží, oplatí sa hľadať riešenia. Tieto riešenie sú opísané na našej stránke Mamila.sk.
15) Je dôležité začať si vyberať pôrodnicu nielen podľa pôrodu, ale aj podľa kvality pomoci pri dojčení. Tomuto výberu môže pomôcť toto hodnotenie nemocníc z hľadiska podpory dojčenia, ktoré nájdete na tomto linku.
A ako dopadol príbeh Lenky? S Lenkou som sa stretla celkovo 4-krát. Problémy s dojčením si často vyžadujú dlhodobejšiu spoluprácu s laktačnou poradkyňou. Postupne sme aplikovali kroky na zlepšenie dojčenia. Rady typu „len prikladaj, prikladaj“ nepostačujú. Keby to tak fungovalo, tak matky s problémami s dojčením by dojčili veľmi jednoducho. Čo však reálne pomáha je identifikovanie dôvodov, pre ktoré tvorba mlieka môže byť nízka, a ich odstránenie – toto sme spolu prešli. Lenka sa v priebehu poradenstva dozvedela, aké má možnosti na to, aby bábätko začalo piť viac materského mlieka z prsníka. Rozhodla sa, ktoré kroky začne skúšať a aplikovať. Naučila sa upraviť prisatie bábätka na prsník, pretože toto je kľúčové pre zlepšenie príjmu mlieka bábätka. Naučila sa využívať kontakt koža na kožu ako spôsob starostlivosti o bábätko, ktorý zvyšuje tvorbu mlieka. Začala využívať techniky, ktoré pomáhajú bábätku vypiť viac mlieka ako napríklad stláčanie prsníka. Naučila sa nové spôsoby upokojovania bábätka. Po prvom stretnutí dokázala aj Lenka sama zhodnotiť, či bábätko pije dostatok mlieka a túto znalosť využívala na zlepšenie situácie. Po našom 4. stretnutí bolo jej bábätko už dojčené len z prsníka jej materským mliekom bez dokrmovania.
