Misha: Odísť od konzumu bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote

Misha, fotografka a speváčka, 5. októbra 2020 o 04:27

Za čím sa náhlime? Čo je naozaj dôležité a prečo na to v našich životoch tak často zabúdame? O šialenej dobe, jej absurditách, ale aj o možnostiach, ako z toho von píše v našej pravidelnej rubrike speváčka a fotografka Misha. Jej osobný príbeh, ako dala zbohom šoubiznisu a potom i konzumu hlavného mesta, je sám o sebe inšpiráciou.

Misha a jej dcéry sú na dedine šťastné.

Foto: Misha

„Čo za dobu to žijeme?“ Nemáte pocit, že túto otázku počujete alebo čítate čoraz častejšie alebo si ju často kladiete aj vy sami? Žiaden strach, tento článok nechce a nejde nikoho deprimovať. Práve naopak, má priniesť nádej, že sa všetko ešte stále dá zvrátiť k lepšiemu a mnohé z vecí, pri ktorých sa v dnešnej dobe chytáme za hlavu, sa nás môžu prestať týkať.

Stačí, ak sa zamyslíme nad tým, ako chceme žiť a ako dlho tu chceme byť. Aby som nepísala v hádankách a len všeobecne, popíšem to na príklade z môjho vlastného života.

„Parkujem“ v nervóznej kolóne na Prístavnom moste a zo zadného sedadla sa opakovane ozýva iritačná otázka päťročných hláskov dvojmo: „Mamíííí, už sme tam? Kedy tam už budeme? Mamííí, som hladná. Mamííííí, a kúpiš mi toho jednorožca s blikavými očami? …“

Modlím sa, aby sa kolóna konečne pohla a my sme prišli domov do jedného zo satelitných „mestečiek“ pri Bratislave skôr, než moje dvojičky budú zomierať od hladu a ja budem znova nútená zastaviť niekde na pumpe a kúpiť im na jedenie jeden z tých vrcholne nezdravých éčkových nezmyslov.

Môj telefón zvoní už asi 48. krát od rána a ja si uvedomujem, že som znova zabudla vybaviť niečo dôležité, zavolať niekomu, kto odo mňa niečo očakáva alebo potrebuje a tiež, že som sľúbila zavolať mojej blízkej kamoške a „podať jej kyslík“ po čerstvom rozpade ich vzťahu.

Ako keby sa všade navôkol všetko rúcalo. Od vzťahov, cez zdravie ľudí - toľko z mojich rovesníkov tu už nie je a to som stále pomerne mladý človek. Vzťahy sú akési plytké, ako keby ľudia neboli schopní naozajstného, hlbokého a hlavne trvalého citu. Čím to je? Tým, že na sociálnych sieťach je toľko možností niekoho náhradného nájsť, keď nie sme s partnerom spokojní? Alebo sme príliš zahltení povinnosťami, naháňame sa od rána do večera, aby sme zvládali všetko, čo sa zvládať má?

Odchod z mesta považuje Misha za svoje najlepšie rozhodnutie v živote.

Foto: Misha

Tento podvedomý stres bol mojou dennou rutinou 25 rokov. Prešla som takmer troma dekádami a tromi povolaniami, vždy v snahe siahať v nich na vrchol profesionality.

Za prvých desať rokov som ako prekladateľ, tlmočník aj lektor angličtiny pochodila pracovne mnoho krajín Európy. Za ďalších 10 rokov v hudbe a šoubiznise som stretla tisíce ľudí a zahrala stovky koncertov. Paradoxne, som za ten stres a perný život vďačná. Priniesol mi totiž veľmi dôležité zistenie: nie je nič dôležitejšie ako pokoj v duši. Nie je to nič nové pod slnkom, ale musela som si prejsť všetkým tým humbukom, aby som prišla na to, že najdôležitejšie je byť so svojim životom spokojný.

Keď sa aj mne rodinný život rozpadol, pocítila som potrebu skoncovať so zbytočným podvedomým stresom vo veľkomeste, zanechala som moje čerstvo vybudované vytúžené nové bývanie v meste a presťahovala som sa s mojimi predškoláčkami do dedinky vedľa malého mesta na rozhraní západného a stredného Slovenska. Začal mi prekážať konzumný spôsob života v meste a nechcela som, aby tak vyrastali moje deti.

Našla som dobrú školu v meste neďaleko našej dediny. Náš život je tu nádherný a tak isto plnohodnotný so všetkými vychytávkami, aké by sme ako mestskí ľudia očakávali. Na dedine je tiež veľa šikovných, vzdelaných aj talentovaných ľudí.

Lokálne suroviny určite pomáhajú nášmu zdraviu, veď už dva roky som nekúpila v obchode vajíčka, mäso ani väčšinu zeleniny a ovocia. Moje deti odvtedy ani raz neochoreli, expirovali mi už všetky kvapky do nosa aj ostatné lieky. Deti sú často na vzduchu a nemusím sa ani zďaleka o ne toľko báť, ako v meste. Myslím, že im to veľmi pomáha k samostatnosti a zodpovednosti.

Život na vidieku prospieva všetkým, expirovali mi už všetky kvapky do nosa aj ostatné lieky, vraví Misha.

Foto: Misha

Telku pozerajú len minimálne a nebojujú o elektroniku, ako by určite bojovali v meste pod vplyvom okolia. Myslím, že odísť z mesta bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote. Bolo veľmi spontánne a doslova zo dňa na deň.

Samozrejme, väčšina ľudí takúto možnosť nemá. Vo veľkomeste ich drží práca a nájsť ju v malomestskom prostredí nie je jednoduché. Ale ak tú možnosť človek má, určite je to skvelý nápad.

Zažila som vo svojom živote naozaj dosť, niektorí mi vravia, že aj na tri životy dopredu. Ale až teraz mám pocit, že naozaj žijem. Ako sa hovorí, všetko je o ľuďoch a ja som si uvedomila, že musím svoju energiu venovať mojim najbližším, lebo sa mi to neskôr v živote od nich vráti. Dúfam.

Okrem mojich detí a najbližšej rodiny mám na mysli aj dobrých priateľov. Napríklad, jedna z mojich najbližších kamarátok so svojím manželom žije už 40 rokov, vybudovali spolu úspešnú spoločnosť, ktorá stavia ľuďom bývanie. Pred 20 rokmi som si u nich objednala môj prvý byt a odvtedy vnímam ich správanie, prácu a ich úžasný vzťah ako v dnešnej dobe veľkú vzácnosť.

Obdivujem, keď ľudia napriek úspechu a vysokej profesionalite stále majú v sebe pokoru a skromnosť, nepotrebujú sa na všetky strany prezentovať a vedia si užívať tie najobyčajnejšie chvíle a činnosti. Čím viac času s takýmito ľuďmi trávim, tým kvalitnejšie a zmysluplnejšie žijem.

V týchto dňoch vo svojej záhrade.

Foto: Misha

Na vidieku som našla ľudí s podobnými kvalitami tiež. Rada sa nimi obklopujem. Inšpirujú ma k tomu, ako lepšie a spokojnejšie žiť. Jednoducho ma posúvajú bližšie k pokoju v mojej duši.

Navyše, mám pocit, že keby som sa teraz zavrela do štúdia, „vypľuvla“ by som dva albumy na počkanie, toľko mám v hlave nakumulovaných hudobných a textových nápadov. Ale vôbec pre mňa nie je podstatné, či to bude počuť polka národa alebo len moje deti.

Radosť z tvorby je u mňa rovnaká. Kľudne by som si hrávala koncerty hoci aj len tak pre radosť, len moji hudobníci sú priďaleko a tak by z toho bolo len drahé hobby. Nevadí, podstatné je, že nám je dobre.

Aj keď samozrejme, depky sú z mnohých vecí: z politickej situácie, z rozpadajúcich sa rodín, z pocitu únavy, že už nevládzem byť aj mama aj otec v jednom… Ale na konci dňa je ten dobrý pocit, že moje deti tu majú oveľa krajšie detstvo a na oblohe je miliónkrát viac hviezd ako predtým.

Nejdem vás nahovárať, aby ste mesto vymenili za vidiek, ale ak sa s touto myšlienkou už pohrávate, nebojte sa toho. A ak to pre vás vôbec neprichádza do úvahy, aspoň častejšie vymieňajte obrazovku či displej za prechádzku v prírode, výlet do detského kútika za návštevu jaskyne a obed v reštaurácii za domácu šošovicovú polievku s klobáskou.

Nenechajte podvedomý stres z mestského uponáhľaného života oberať vás o samotnú a tak podstatnú radosť zo života. Možno niekedy postačí aj tak málo, ako napríklad počas rýchlo sa rútiaceho dňa na dve minúty vypnúť, zastaviť sa a poslať svojej polovičke milú správičku alebo len jediné krásne slovo. A povýšiť to na svoju dennú rutinu.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

  • Obrázok Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    „Buď kreatívny pri varení, aby si využil všetky zbytky a odrezky. Zo zbytkov zeleniny urob rizoto alebo polievku, prípadne rôzne zbytky zapeč s cestovinami a syrom," radí našim čitateľom Petra Slezáková, propagátorka bezodpadového života a zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia. Toto je jej prvý príspevok v našej nedeľnej rubrike Tento týždeň píšem ja.

  • Obrázok Eva Marková z organizácie Jeden rodič radí, čo robiť, ak má rodina iba jeden príjem

    Eva Marková z organizácie Jeden rodič radí, čo robiť, ak má rodina iba jeden príjem

    Ako vyžiť, keď je v rodine len jeden príjem? Prečítajte si nový článok Evy Markovej z neziskovej organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží zlepšovať situáciu jednorodičovských domácností na Slovensku. Dnes píše o finančných starostiach a ako im čeliť.

  • Obrázok Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    „Hoci by malo platiť, že čím viac má pracovisko hlásených nemocničných nákaz, tým je jeho kvalita starostlivosti menšia, opak je pravdou. Rozpoznanie a hlásenie nákaz je ukážkou kvality pracoviska," uvádza vo svojom druhom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše uznávaný pôrodník a gynekológ, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov Jozef Záhumenský .

  • Obrázok Známky nie sú podstatné, chváľme deti za úsilie, nie za výsledok

    Známky nie sú podstatné, chváľme deti za úsilie, nie za výsledok

    Ako pristupujete k školským úspechom svojho potomka? Viete, kedy je dobré dieťa pochváliť a naopak, kedy slovami uznania toho viac pokazíte? O škole, zdravej motivácii detí a známkach v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše rodičovská poradkyňa Katarína Winterová z portálu Mamedeti.sk.

  • Obrázok Ukradnuté dojčenie

    Ukradnuté dojčenie

    Systém ani celá naša spoločnosť nevytvárajú podmienky pre úspešné dojčenie, ženy však za nedojčenie často obviňujú seba. Hnevajú sa, ospravedlňujú, cítia pod nátlakom... Neoprávnene. Kde je problém a ako k nemu pristupovať, píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

Ďalšie články v rubrike >