V žiadnom prípade nie! Alebo žeby predsa len mohol mať kúsok pravdy?
Foto: shutterstock.comPre niektorých možno nepredstaviteľne, no o to viac stojí za to si to vyskúšať. „Na tom, čo mi hovoríš, niečo je,“ radí vysloviť Kay Pollak pri debatách, ktoré sa schyľujú ku konfrontácii. „Kedykoľvek budete mať pocit, že vás kritizuje alebo osočuje kolega, pacient, klient, žiak či dospievajúce dieťa, skúste použiť sedem zlatých slov,“ vraví.
Preukážete ústretovosť, rešpekt k názoru toho druhého, ochotu dohodnúť sa a najmä snahu veci vylepšiť.
Vysloviť „Na tom, čo mi hovoríš, niečo je,“ nie je vždy jednoduché, najmä ak je človek presvedčený o tom, že má pravdu, že koná správne, ide mu o dobrú vec a jeho oponent sa mýli. Priznať si, že to môže byť inak, je naozaj ťažké. Možno vtedy pomôže myslieť na to, že ten druhý človek má rovnako pádny dôvod zastávať stanovisko, ktoré zastáva, a ktoré je opačné než to naše. A práve to vystihuje veta „Na tom, čo mi hovoríš, niečo je.“
Len opakovaným presviedčaním druhého o svojej pravde bez toho, aby sme sa zaujímali, čo ho k jeho opačnému názoru viedlo, veľa nedosiahneme. Keď však človeku uznáme jeho postoj a dôvody, ktoré ho k nemu viedli, aj on bude náchylnejší uznať tie naše.
Sedem zlatých slov, ako ich nazýva Kay Pollak neslúži len predchádzaniu či urovnávaniu konfliktov. Sú súčasťou aj celkového životného postoja, ktorý človeka vedie k vyrovnanosti, tolerancii, spokojnosti a radosti.
„Nemôžeš zmeniť druhého človeka. Jediná osoba, ktorú môžeš zmeniť, si ty sám,“ pripomína spisovateľ starú pravdu. A prijatím tejto vety za svoju bude človek zasa o krôčik bližšie k žiadanej zmene.
Ako aj v iných veciach, ani tu však nie je nič také jednoduché. Sedem slov je dôležitých, ale nestačí, sú tu ešte ďalšie oblasti, v ktorých musí človek na sebe pracovať. Napríklad prevziať zodpovednosť za svoje myšlienky, pristupovať k problémom nie ako k neprekonateľnej prekážke, ale ako k výzve niečo sa naučiť, neodsudzovať druhých ľudí, rozumieť vlastným pocitom a podobne.
Je toho teda viac, začať však niekde treba, tak prečo nie práve pri spomínanej vete? „Nechajte sa prekvapiť, čo sa stane!,“ odkazuje Kay Pollak.
ANKETA:
