Slovenský raj ponúka množstvo nádherných zákutí aj dobrodružných ciest.
Foto: shutterstock.com1. Od akého veku zobrať deti na túru
Do prírody môže každý. Primerane vhodná trasa sa dá nájsť naozaj pre každého, kto má záujem. „Už ak je bábätko v bruchu, je preňho aj pre matku dobré, ak trávia čas v prírode. Rovnako aj potom, keď príde na svet. Dnes sú v ponuke rôzne nosiče, čo dáva rodičom naozaj väčšiu slobodu v porovnaní s tým, keď my sme boli mladí,“ pripomína Oto Rozložník. Samozrejme, treba zvoliť vhodnú, primerane náročnú a dlhú trasu. A pre slabších turistov voliť krátke a časté prestávky.
Vnuci Ota Rozložníka s mamou v Slovenskom raji. Starší mal osem, mladší šesť rokov.
Foto: archív Ota RozložníkaAko vraví, na pohyb v prírode si dieťa postupne privyká, najlepšia je prirodzená nenásilná cesta. On svojho syna začínal brávať na dlhšie túry, keď mal dva roky. „Šli sme na Popradské pleso, mali sme nosítka, no niesol som ho asi tak sto metrov, väčšinou vždy chcel chodiť sám,“ spomína.
Začať s turistikou však nie je podľa Ota Rozložníka neskoro nikdy. „Netreba sa vyhovárať, že dieťa je zvyknuté na svoj tablet či počítač. Ten, kto ho kúpil, ho vie aj vypnúť. A vyraziť do prírody.“
2. Akú vhodnú túru vybrať
Primerane náročné, primerane zaujímavé, primerane bezpečné... V akom veku dieťa akú túru zvládne, sa povedať nedá. „Deti dnes sú naozaj rôzne. Každé má iný telesný fond, iné zručnosti... Niektoré dvojročné dieťa zvládne viac než iné päťročné. To, čo sme my kedysi v turistickom oddiele prešli s desaťročnými deťmi, napríklad zimné rokliny Slovenského raja, dnes nemusí zvládnuť ani niektorý dospelý. Každý si musí zvážiť svoje hranice,“ vraví skúsený turista.
Trúfli by ste si? Zimný prechod roklinou Slovenského raja pred desaťročiami..
Foto: archív Ota RozložníkaV zásade však neodporúča ani prístup „v rukavičkách“. „Deti toho vedia zvládnuť veľa, skôr rodičia sú tí leniví, tak sa vyhovárajú na deti,“ poznamenáva.
Neskúsení turisti nič nepokazia, ak na začiatok zvolia ľahšiu a kratšiu trasu, kde si otestujú, kto na čo má, a podľa toho môžu potom plánovať nasledujúce výlety.
3. Ako prejsť kritické miesta
Ak sa ide po ceste, je to bezpečné, ale nuda. Ak sa ide po rebríkoch v roklinách, pre niekoho je to konečne to pravé dobrodružstvo, pre iného stres. Ako to teda vyriešiť? Oto Rozložník v tomto prípade vyzdvihuje nezastupiteľnú úlohu dospelého.„Ak riešite, či ísť na rebríky do výšok, zvážte vlastné možnosti. Deti sa spravidla výšok neboja, ale ak má strach dospelý, budú mať obavy tiež. Ak má niekto problém s výškou a rovnováhou, túry v Slovenskom raji príliš neodporúčam. Rokliny sú tam jednosmerné, ísť nazad sa často už nedá, takže treba to zvážiť. Kto má sám strach, s dieťaťom to bude ešte ťažšie,“ vraví.
Ak si však rodič verí, dieťa už potom len stačí viesť. Pre deti sú rebríky či rokliny skúškou – vlastných síl, odvahy, sústredenosti. „Ak má niekto obavy, rodič si môže dieťa zobrať na rebríku pred seba, medzi svoje ruky, istí ho teda zospodu, tak, že nespadne.“ Ďalšou možnosťou sú dve karabínky a lano, ktorým rodič dieťa istí a postupne ho doberá.
Turistika kedysi. Čakanie na rebrík v Slovenskom raji.
Foto: archív Ota RozložníkaOto Rozložník zažil aj prípady, keď dieťa pod rebríkom v strmej rokline dostalo strach. „Vždy však napokon vyšli hore, prekonali sa, a boli na seba hrdé.“
4. Ako predísť nude
„A kedy tam už budeme? Ešte je to ďaleko?“ Najmä pri dlhšej, jednotvárnejšej a menej náročnej ceste z týchto otázok rozbolí hlava nejedného dospelého. Oto Rozložník roky viedol mladých turistov a prešiel s nimi tisícky kilometrov a vie o tom svoje.
Úsmev v cieli túry na Zamkovského chate vo Vysokých Tatrách.
Foto: archív Ota RozložníkaJe dobré, ak je dieťa prítomné a vníma prírodu okolo seba, no nie je dobré, keď sa sústredí len na to jedno, kedy už bude cieľ. „Hrávali sme sa rôzne hry. Napríklad som vyhlásil súťaž, kto napočíta najviac turistických značiek, vyhrá čokoládu. To ste mali vidieť, skoro sa pobili,“ usmieva sa.
Niektoré deti z nudy žiadajú občerstvenie každých sto metrov, čo tiež nie je príjemné a ani potrebné. Oto Rozložník odporúča dohodnúť sa s dieťaťom na pravidlách. „Väčšinou najlepšie zaberajú hry. Niekedy som tiež deťom vravieval: Nemysli na to, kedy tam už budeme, mysli na niečo iné, na nejaký film, sleduj okolie... Spravidla všetko ide ľahšie, ak idete väčší kolektív, deti sa tam vyhrajú, navzájom zabavia,“ vraví Oto Rozložník.
5. Čo vopred naplánovať
Dobrá príprava, polovica úspechu, platí aj v turistike. Hľadať v lese správny smer či značku je už neskoro. Trasu treba naštudovať doma. Vybrať si štart aj cieľ cesty, po akej značke, zvoliť primeranú obtiažnosť, vzdialenosť, odhadnúť najmä schopnosti dieťaťa, za aký čas to s ním zvládnete. Primerane tomu všetkému treba potom naplánovať ráno odchod.Nachystanie jedla, pitia, náhradného oblečenia je samozrejmosťou. A ešte jedna dôležitá vec – určite sa pripoistite voči zásahu horskej služby. Hory sú krásne, ale nevyspytateľné a zásah záchranárov naozaj drahý. Pre inšpiráciu si môžete pozrieť Tatry na takejto netradičnej mape Tatier.
6. O koľkej ráno vstať
„Ľudia dnes robia často chybu, že sa chcú vyspať, najesť sa, potom si dať ešte kávičku a na túru vyrážajú okolo desiatej, prípadne až neskôr. V horách sa však najmä v lete na obed mení počasie, takže okolo dvanástej by už mali byť na spiatočnej ceste, ak je tam nejaká chata tak na nej, prípadne aspoň na ceste k nej,“ vraví Oto Rozložník.Pre Vysoké Tatry je napríklad v lete typické, že hoci je ráno slnečno, okolo obeda môže prísť aj krupobitie, po ktorom sa opäť vyjasní. Ak vás však búrka chytí uprostred cesty, býva to nebezpečné. „V Tatrách je ale chata takmer v každej doline, takže sa to dá naplánovať, za tri hodiny by ste nejakú mohli dosiahnuť,“ radí.
„My sme na túru vyrážali okolo štvrtej – piatej ráno. Má to svoje výhody – krásny východ Slnka a dostatočná časová rezerva,“ usmieva sa Oto Rozložník.
Ak idete na hodinovú túru, vyrážať o piatej ráno rozhodne nemusíte. Budíček vypočítajte podľa toho, ako dlho vám bude trvať cesta k začiatku túry (autom, električkou), podľa dĺžky samotnej túry a miesta návratu. „K tomu všetkému je dobré prirátať ešte rezervu 20 percent na fotenie, obzeranie prírody, a podobne,“ pripomína skúsený turista.
Oto Rozložník so svojím trojročným synom vo Vysokých Tatrách.
Foto: archív Ota Rozložníka7. Čo do batoha
Obsah sa líši podľa toho, či idete v zime alebo v lete. V každom období tam okrem jedla a pitia majú byť náhradné kusy oblečenia. „Platí cibuľový systém, teda viac tenkých vrstiev. Kedysi sa nosievali flanelové košele, lebo boli teplé a sali pot, dnes sú rôzne funkčné termoprádla, flisové bundy... Do Tatier treba určite aj čiapku a rukavice,“ hovorí Oto Rozložník.Okrem dodatočných vrstiev proti chladu treba mať náhradné ponožky, vetrovku prípadne pláštenku do dažďa. „Hovorí sa, že na túru nie je zlé počasie, iba nevhodné oblečenie,“ pripomína Oto Rozložník zásadu skúsených turistov.
Ďalšia výbava je na každom zvlášť. Mapa, lano, mobil, fotoaparát, lieky... Každý si pribalí, čo potrebuje k dobrému pocitu. „Nikto by nemal zabudnúť na pokoru a úctu k prírode. Sme tam len na návšteve, a to by sme mali učiť aj deti,“ zdôrazňuje Oto Rozložník.
8. Čo jesť a piť
V zime čaj, v lete vodu. „Na pitie nič sladké, na jedenie nič ťažko stráviteľné,“ znie zásada turistov. Oto Rozložník odporúča okrem chlebíka na desiatu pochutiny ako čokoládu, sušené ovocie, hrozienka. „Samozrejme, čerstvé ovocie a zeleninu.“Žiadna slanina či iné ťažké mastné jedlá, ktoré sa ťažko trávia a oberajú človeka o energiu.
Deti slávnostne otváraju chodník profesora Alfreda Grosza vo Vysokých Tatrách. Oto Rozložník vľavo.
Foto: archív Ota Rozložníka9. Čo robiť v búrke
Sledovať počasie je veľmi dôležité a v prípade zlej predpovede neváhajte túru odložiť. Búrka v horách je nebezpečná, zvlášť v roklinách či skalných komínoch. „Nazhromaždí sa tam masa vody, preletí ním metrová voda,“ varuje Oto Rozložník.Ak teda prší, na túru nechoďte. Ak už na nej ste a vidíte, že sa blíži búrka, utekajte čím skôr do bezpečia, najčastejšie späť. Prípadne k najbližšej chate, bufetu.
Ak vás dážď zastihne v rokline, snažte sa z nej čo najskôr zmiznúť. Najkratšou cestou. Ak ste na hrebeni, treba z neho čo najskôr utekať dole.
Pred búrkou sa určite neschovávať pod osamelý strom, ani pod taký, ktorý vyčnieva medzi ostatnými.
Riziku búrky, predídete práve skorým nástupom ráno na túru, aby ste na obed, keď sa v horách často vyskytuje, boli už bezpečne schovaní.
10. Kedy je najvhodnejšie obdobie na túru
Aj keď k turistike zvádza najmä leto, kedy majú deti prázdniny a dospelí dovolenky, leto nie je najvhodnejší čas. Práve pre spomínané nestabilné počasie sú horúce mesiace ako júl a august kritické. Hory síce ponúkajú príjemné ochladenie, sú však nebezpečné.Najstabilnejšie počasie je, keď je vysoký tlak, teda napríklad počas babieho leta. Rána bývajú chladné, zatiahnuté, no cez obed sa vyčasí, teda presný opak letných búrok.
Mladí turisti na chate pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách.
Foto: archív Ota Rozložníka
