Rodičovstvo prinúti človeka siahnuť si na dno síl.
Foto: shutterstock.comPre Danielu z nášho článku to bolo večné rozhodovanie za dieťa, pre Zuzanu nápor povinností od rána do večera a pre Jarmilu nedostatok spánku či financí. Prečítajte si jedinečné skúsenosti slovenských matiek. Svoje deti by síce nevymenili za nič na svete, ale ako priznávajú, niekedy toho na ich bedrách leží viac než dosť.
„Chýbajú peniaze aj čas na seba, ale všetko sa dá zvládnuť“
Jarmila Bittnerová s najmladším synom Matúšom.
Foto: archív Jarmily BittnerovejPodľa mňa je na materstve v skratke ťažký nedostatok spánku, chýbanie financií, choroba dieťaťa či nedostatok času na nič iné. Ak je žena na materskej a muž nezarába nadštandardne, jedna výplata jednoducho chýba. Prvých šesť mesiacov sa to ešte dá, ale potom ten rodičovský príspevok nie je žiadna sláva. Som rada, že mne sa podarilo dojčiť deti asi pol roka, kým sme začali s príkrmami. Plienky som používala jednorazové, čo je tiež výdavok.
Nedostatok spánku, to je jasné. Nepokojné dieťa, unavená mama. Začarovaný kruh. Ja som však rada využívala denný spánok aj pre seba. Zdriemla som si pri dojčení. A veruže častokrát aj polhodina spánku výdatne pomohla.
Keď je dieťa malé, všetko sa točí okolo neho. Ak cez deň spí, mama upratuje a varí. A keď potrebuje ísť niečo vybaviť v meste, tak iba vtedy, ak dieťa spí v kočíku. Na druhej strane, ja som deti brávala všade so sebou, dieťa sa má totiž prispôsobiť mne, nie naopak. Ale aby som bola spokojná ja aj deti. Nebudem s nimi predsa iba doma.
Poznám mamičky, ktoré nevystrčia päty z domu, lebo si netrúfnu. Veď čo ak si s ním nebudú vedieť dať rady. A pritom pre dieťa je zmena prostredia tiež prospešná. Nové podnety, záujem o okolie, nové tváre a podobne.
Neviem si predstaviť, že by som bola zahrabaná doma s dieťaťom a nepoznala nič, len hračky, plienky, dojčenie a varenie. Tiež sa mi zdá čudné, ak niekto cez obed povie, že si ešte ani nestihol umyť zuby. To fakt? Veď je to len otázka pár minút. Či to dieťa naozaj nepustí z ruky? Všetko sa dá popri deťoch. Áno, pyžamové dni som si často a rada robila aj ja, ale len vtedy, keď som vedela, že v ten deň nemusím nikam z domu.
V kuchyni som mala ďalšiu detskú postieľku, v nej deti boli, kým nevedeli sedieť. Mali tam hračky, videli na mňa a ja som varila. Keď boli väčšie, normálne som ich dala na zem, na deku hračky a boli na zemi. A ja som zase mala čas na varenie. Alebo sme pozerali telku. Ony na deke a ja som vyšívala. Rýchle upratovanie sa tiež dalo zvládať, aj návštevy kamarátky. Ak si mamička nájde s dieťaťom spoločný rytmus, veľmi rýchlo sa dokážu zladiť. A platí aj zlaté pravidlo, že spokojná mama rovná sa spokojné dieťa.
Jarmila Bittnerová (42), Pečovská Nová Ves, mama troch detí vo veku 17, 14 a 7 rokov
„Najťažšie bolo rozhodovanie za dieťa"
Daniela Krnáčová so synmi.
Foto: archív Daniely KrnáčovejPrvé roky to bolo bremeno večného rozhodovania za inú osobu, hoci moje dieťa. Niečo pre mňa nové a naozaj náročné. Cumlík? Áno? Nie? Gumový? Silikonový? Nepovinné očkovania? Áno? Nie? Plienky? Jednorázové? Látkové? Bezplienková komunikačná metóda? Balene na široko? Áno? Nie?
No a čím sú chlapci starší, tým je ťažšie hľadanie balansu medzi „vegetnou” mamou, ktorá nerieši, a mamou, ktorá vyžaduje pravidlá a dáva tresty.
Daniela Krnáčová, Praha, mama dvoch synov
Hlavne sa udržať pri zdravom rozume
Alexandra na prechádzke v Bratislave.
Foto: archív Alexandry DanilovNiekedy je najťažšie udržať sa pri zdravom rozume, ak to poviem s nadsázkou (úsmev.) Jeden príkad za všetky: So starším synom sa snažíme robiť domáce úlohy, do toho menší začne kričať a hádzať od zlosti autíčka, lebo sa mu nedarí postaviť dráhu. Nato starší syn začne vrešťať tiež a chce ho ísť trestať, lebo sa nevie sústrediť... To chce z mojej strany naozaj dávku sebaovládania.
Náročné niekedy býva tiež zladiť prácu, domácnosť, čas pre deti... Starší syn je prvák, mladší chodí do škôlky, no každú chvíľu tam pochytá sople. Takže vtedy prosíme o pomoc staré mamy, prípadne som doma ja, keďže kvôli deťom pracujem stále na polovičný úväzok.
Alexandra Danilov, Bratislava, matka prváka Viktora a štvorročného Olivera
Neurobiť chyby s veľkým CH
Snažím sa kontrolovať, aby som vo vzťahu k deťom neurobila veľké chyby, tie s veľkým CH, ktoré nejdú len tak ľahko zvrátiť. Chcem v deťoch rozvinúť ich prirodzený potenciál, aby dokázali byť samé sebou, aby som do nich nevkladala svoje túžby či nenaplnené ambície.Uvedomujem si, že deti sú obrovský dar, a o to väčšiu zodpovednosť cítim, aby som im vytvorila podmienky na ich vlastný rast. Myslím na to stále, keď sa na ne nahnevám kvôli drobnosti, môjmu vlastnému puntičkárstvu. Vtedy si snažím uvedomiť, čo je naozaj podstatné.
Z praktickej stránky je pre mňa náročné skĺbiť väčší vekový rozdiel medzi deťmi. Syn má 11 rokov, dcérka mala teraz štyri. Takže kým on je už v predpubertálnom veku, malá ledva rozpráva. Rozdiely cítiť už pri rannom vstávaní, a sú prakticky pri všetkých činnostiach – výlety, kino, koncerty, šport... Momentálne to riešime tak, že sa delíme. Manžel ide so synom napríklad na hokej, a ja sa zasa venujem tomu, čo baví dcéru.
Mária Makarová, Michalovce, matka 11-ročného Matúška a štvorročnej Deany
„Život nemám veľmi pod kontrolou"
Pre mňa je na materstve najťažšie, že musím byť neustále k dispozícii. Či som chorá alebo vyčerpaná. Je nevyhnutné fungovať a starať sa o dieťa. A možností na oddych nie je veľa. Sama cítim, že často idem ako robot. Od rána do večera, od jednej povinnosti k druhej. Okrem dieťaťa treba samozrejme pracovať a starať sa o domácnosť.Niekedy upadám do stavov, že nič nemá zmysel a že o takýto život nestojím, hoci samozrejme svoju malú zbožňujem. Je to ťažké. Že nemám svoj predchádzajúci život, na to som si už po pár rokoch materstva zvykla, hoci na začiatku som ťažko zvládala pobyt medzi štyrmi stenami. Prijala som však už, že moja kariéra do výšin asi nepôjde a voľný čas získam najskôr na dôchodku.
Neustále si vravím, že dcéra je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, ale je fakt, že niekedy by som sa asi chcela vrátiť do dôb bezdetnosti. Vtedy som mala život akoby viac pod kontrolou, čo dnes absolútne nepociťujem. Nad tým, kam viesť svoje vlastné bytie, už ani veľmi neuvažujem. Skôr sa len snažím urobiť, čo je jednoducho nevyhnutné. Je to málo? Je to dosť? Sama neviem."
Zuzana P. (38), Košice, jedna dcéra
„Rozbíjajme nereálny obraz o materstve“
Prečo je v súčasnosti materstvo tak náročnou úlohou a čo sa dá urobiť, aby nebolo? Nad touto otázkou sa zamyslela psychoterapeutka Eva Labusová (www.evalabusova.cz).„Tehotenstvo a pôrod sú pre stále viac súčasných, profesijne úspešných mladých žien obrovskou výzvou. Narozdiel od svojich matiek a babičiek bývajú úplne sebestačné a na mužoch ekonomicky nezávislé. Avšak materstvo, zvlášť v jeho ranej fáze, od nich zrazu vyžaduje niekdajšiu tradičnú ženskú ochotu stiahnúť sa do súkromnej sféry domova a stať sa do veľkej miery závislou na mužovi, a tým i veľmi zraniteľnou.
Okrem toho nie je jednoduché vysporiadať sa s náročnosťou starostlivosti o malé dieťa, čo mnohé súčasné ženy, ktorých prvý kontakt s bábätkom prichádza až s vlastným dieťaťom, vopred netušia.
Ženy ďalej oslabuje mýtus, ktorý je podporovaný aj pôsobením médií a ktorý matky prezentuje ako bezvýhradne šťastné, radostne sa obetujúce bytosti. O rozporuplnom pocite z vlastného tela po pôrode či o bolestnom poznaní, že starý svet bezdetnosti odišiel a nový rodičovský sa len rodí, sa verejne nehovorí, rovnako ani o tom, že súčasná spoločnosť má na ženy úplne neprimerané nároky, keď od nich chce úspech v profesii, osobnom i rodinnom živote a svojimi konzumnými trendami v nich podporuje nereálný perfekcionizmus nezriedka vedúci k totálnemu vyčerpaniu.
Ak ženy nemajú po svojom boku muža, ktorý by si s nimi starostlivosť o rodinu a domácnosť férovo rozdelil, ak im nevyjde v ústrety zamestnávateľ napríklad znížením úväzku a ak nenájdu potrebný priestor na starostlivosť o seba samú, nezriedka upadnú do stavu prepracovanosti, ktorý môže viesť až k vyhoreniu.
Nárast smútku a depresií u mnohých súčasných matiek svedčí o tom, že rodičovstvo pre ne nie je práve uspokojivým období, čo sa odráža i v tom, že rastúci počet žien zostáva len u jedného dieťaťa a ďalšie už nemajú.
Nesnažte sa byť perfektná, ale dať dieťaťu a sebe lásku
Úprimne hovorme o tom, že byť matkou je náročná úloha. Niekto ju zvláda s ľahkosťou, inokedy je třeba väčšej snahy a sústredenia. Nejde o to byť perfektná, ale dopriať dieťaťu istotu materskej blízkosti a lásky. Negatívne pocity je treba zavčas ventilovať, s čím úzko súvisí kritické skúmanie nereálnych nárokov, ktoré na ženy a matky súčasná spoločnosť kladie. Menej je viac.
Psychoterapeutka Eva Lubusová.
Foto: Jaroslav JiřičkaRozbíjajme nereálny obraz, ktorý ženám predkladá požiadavku tradičného všetkoobetujúceho materstva a zároveň nutnosť vyhovieť požiadavkám „mužsky“ nastavených podmienok pracovného trhu, navyše pod kultúrnym nátlakom na perfektný vzhľad. Táto situácia nemôže ženy priviesť nikam inam, len ke strate samých seba a k vyhoreniu.
Aby sme ale neprepadali nefunkčnému pesimizmu. Materstvo, respektíve rodičovstvo zostáva najúčinnejšou školou života a nie nadarmo niektorí bezdetní čelia kritike, že vlastne nikdy nedospeli. Pre manželský, respektíve partnerský život ponúkajú spoločné deti jeden z najzmysluplnejších možných celoživotných projektov.
Pre bezdetných dodajme, že zodpovedné rodičovstvo sa dá s veľkým pocitom zmyslu a uspokojením rozvíjať i spôsobom nebiologickým, to keď sa matersky či otcovsky staráme o iné ľudské bytosti či prospešné projekty spoločenské."
