Psychologička Eva Gajdošová.
Foto: archív Evy GajdošovejVianoce sú emocionálne veľmi náročným obdobím. Ak niekto prechádza náročným obdobím, má napríklad zdravotné problémy, zložité vzťahy s ostatnými ľudmi či ho trápia depresívne stavy, nemá veľmi chuť oslavovať. Ako môže napriek tomu sviatky prežiť v pokoji a dobre? Dá sa to vôbec? Mohli by ste takému človeku dať zopár rád?
Vianoce by nemal nik tráviť sám so svojimi skľučujúcimi myšlienkami a pocitmi beznádeje, pocitmi, že nikomu na mne nezáleží, že nik ma nepotrebuje. Vtedy je nevyhnutné osloviť alebo aj navštíviť aspoň jedného človeka, o ktorom viem, že má ku mne pozitívny vzťah, je môj dobrý kamarát, ma má rád a práve s ním sa porozprávať, vyhovoriť sa, povedať mu o svojich smútkoch, nechať si poradiť, čerpať z jeho osobných skúseností. Niekedy zistím, že vnímam situáciu oveľa tragickejšie, než v skutočnosti je a dobrá rada dobrého kamaráta mi môže pomôcť vidieť aj druhú „stranu mince“, vidieť problém aj z inej strany a objaviť viac alternatív riešenia.
Dokonca výskumy potvrdili, že čím viac sociálneho vzťahu má jedinec, tým menej je všeobecne náchylný k depresii, dokonca k samovražde. Dokázali, že aj vo chvíli, keď je jedinec považovaný za vysoko rizikového pre suicidálne (samovražedné) správanie, môže dobre profitovať z umelo vytvoreného vzťahu s poradcom či s terapeutom, a vďaka tejto skúsenosti znovu nadviazať blízke vzťahy vo svojom okolí. Zníži sa tým depresia a pocit osamelosti.
Prečo sú vlastne Vianoce psychicky tak citlivým obdobím? Je to dané tým, že sú hlavne sviatkom rodiny, ktorá ale prechádza krízou a mnoho rodín sa rozpadá?
Vianoce sa považujú predovšetkým za sviatky rodiny, za obdobie, kedy by sme mali viac pozornosti, starostlivosti, lásky venovať a dávať svojim blízkym, svojim partnerom, rodičom, starým rodičom, deťom, ale aj priateľom, kamarátom, dobrým známym. Je nevyhnutné si uvedomiť, že materiálne darčeky, materiálne veci, ktorými sa obklopujeme, nákupy, ktoré posledný mesiac so stresom riešime, často neposkytujú to, čo blízki od nás čakajú. Väčšina ľudí očakáva, a najmä v tomto období, od toho druhého predovšetkým úsmevy, pohodu, pohladenie, prejavenie lásky a oddanosti, starostlivosti, šťastné okamihy, blízkosť, pozornosť.
Je však smutným faktom, že na Slovensku je v súčasnosti veľmi veľa rodín v kríze. Mnoho manželstiev sa rozpadá, manželia sa rozchádzajú, rozvádzajú, partneri opúšťajú svoju rodinu, svoje deti. V súčasnosti na sto uzavretých manželstiev pripadá takmer 50 rozvodov. A to dokonca aj teraz pred Vianocami. Určite to nepridáva na dobrej nálade a pohode.
Zatelefonujte ľudom, s ktorými ste sa už dlho nerozprávali.
Práve vianočné obdobie je tu však aj na to, aby sa rozvadení ľudia aj naštvaní partneri stretli, rozvážne a pokojne a bez hnevu riešili svoje budúce vzťahy, najmä sa dohodli na starostlivosti o deti, a to vždy z pohľadu „blaha pre dieťa“.
My dospelí sa aj vedome musíme viesť k tomu, dokonca „prinútiť sa“ , aby sme svojim blízkym , najmä svojim deťom, pripravili dni pokoja a pohody, a preto zabudnime v týchto dňoch na spory, hádky, nevraživosť a vytvorme aspoň na pár dní „slnečné dni“, „oázu pokoja a dobrej nálady“, kde každý člen rodiny môže načerpať veľa pozitívnych fyzických aj psychických síl a energie zvládnuť stres každodenného života.
Vianočné dni sú tiež obdobím priateľstva, v ktorom môžeme dokonca zatelefonovať aj tým kamarátom, s ktorými sme už dávno nehovorili, aj tým ľuďom, s ktorými sme sa v minulosti pohnevali a nechceli sa s nimi doteraz zmieriť, aj tým, ktorí nás sklamali, opustili, ublížili nám. Pokúsme sa im odpustiť!
To je však pre mnohých ľudí veľmi ťažké a pocity ukrivdenosti sú počas Vianoc o to silnejšie.
V živote sa často stretávame so situáciami, ktoré nám prinášajú hnev, nenávisť, sklamanie, rozhorčenie, frustráciu. Najčastejšie nám to spôsobujú iní ľudia. Zažívame pocit bezprávia a frustrácie. Zažívame pocit rozhorčenia a spravodlivého hnevu. Boli sme obeťami nespravodlivosti, klamstva či manipulácie. Naše vnútro je plné negatívnych emócií a rozhorčenia.
Neustále myslíme na tých, ktorí nám to zlo spôsobili. Tým, že na nich myslíme, sa nimi necháme ovládať! Ľudia, ktorí nám ublížili, ovládajú naše myšlienky, podvedomie a tým i celý život. Strácame kontrolu nad svojimi pocitmi a myšlienkami. Trpíme a zožierame sa.
Ak dovolíme, aby tento proces pokračoval a stále sa opakoval, stávame sa psychicky slabými a labilnými ľuďmi. Plávame v negatívnej oblasti. Logické myslenie, ani inteligencia nám veľmi nepomôže. Negatívny náboj plný hnevu je väčšinou silnejší. Negatívne emócie prevládajú.
A práve odpustenie, a na to je veľmi vhodná chvíľa počas vianočných sviatkov, je cesta z bludného kruhu. Odpustenie pomáha. Viac odpustenia znamená viac zdravia. Menej stresu, depresie a úzkosti. Menej bolesti hlavy, lepšie trávenie, nižší krvný tlak. Odpustenie je cesta do pozitívnej zóny. Pomáha obetiam, nie vinníkom!
Vianoce sú príležitosťou odpustiť tým, ktorí nám ublížili, vraví Eva Gajdošová.
Foto: archív Evy GajdošovejČo z toho minulého podľa vás súčasným Vianociam chýba a ako to možno navrátiť späť?
Dnešné Vianoce síce položili dôraz na obdarovávanie, na nakupovanie darčekov pre všetkých blízkych a kamarátov, ale obdarovávanie sa v poslednej dobe dostalo do totálne materiálnej roviny. Už ide len o naháňanie sa po darčekoch ovplyvnených reklamami, zháňanie darčekov pre deti, ktoré chcú dostať len najmodernejšie veci tej správnej značky. Určite Vianoce nie sú len o drahých darčekoch, vysvietenom dome, rozposlaných pozdravoch a o tom, že po vybalení darčekov sa každý utiahne do svojej izby. Vianoce sú o pohode, spoločnom posedení, rozprávaní vtipov, spievaní kolied.
Ako trávite predvianočné a vianočné obdobie vy sama? Tiež sa občas cítite vyčerpaná ich prípravami alebo si ich užívate?
Vianoce trávime celá rodina pospolu, rodičia, stará mama, syn s priateľkou, dcéra s manželom a s vnučkou. Tešíme sa zo spoločnej prítomnosti, spomínane na detstvo a na zvyky, ktoré sa vtedy udržiavali, spomíname aj na iných členov rodiny, ktorí už nie sú medzi nami, zahráme si spolu 2-3 spoločenské hry a tešíme sa, že je pohoda. Je veľmi dôležité, aby sme aj počas sviatkov boli príkladom pre deti, aby sme zabránili hádkam, výčitkám a nastolili pokojnú rodinnú atmosféru. Začať treba od seba a nečakať, až ten druhý urobí prvý krok. Ukázať najbližším, že sme naozaj schopní odpustiť, tolerovať, akceptovať.
Rady Evy Gajdošovej na príjemné strávenie vianočných sviatkov
1. Vedome sa pokúsiť naladiť sa cez Vianoce optimisticky a pozitívne.
2. Vytvoriť pokojnú, príjemnú atmosféru Vianoc a nepripustiť hádky, ostré výmeny názorov, výčitky členov rodiny.
3. V duchu začať s procesom odpúšťania tým členom rodiny, ktorí nás v minulosti zranili či nám ublížili.
4. Zatelefonovať tým priateľom, o ktorých vieme, že sú cez sviatky sami a pozvať ich na kávu.
1. Vedome sa pokúsiť naladiť sa cez Vianoce optimisticky a pozitívne.
2. Vytvoriť pokojnú, príjemnú atmosféru Vianoc a nepripustiť hádky, ostré výmeny názorov, výčitky členov rodiny.
3. V duchu začať s procesom odpúšťania tým členom rodiny, ktorí nás v minulosti zranili či nám ublížili.
4. Zatelefonovať tým priateľom, o ktorých vieme, že sú cez sviatky sami a pozvať ich na kávu.
Eva Gajdošová
Vysokoškolská učiteľka na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, predmet Školská psychológia v bakalárskom, magisterskom aj doktorandskom štúdiu. Zapojená do medzinárodného výskumu s Connecticut University a California University v USA týkajúceho sa aspektov kvality školy a sociálno-emocionálneho zdravia žiakov.
Toho času aj školská psychologička v základnej škole s inkluzívnou edukáciou v Bratislave-Ružinove. Škola je v experimentálnom overovaní ministerstva školstva pod názvom „Dopad inkluzívnej základnej školy na duševné zdravie a osobnostný rozvoj žiakov so špeciálnymi potrebami a intaktných žiakov.“ Členka výboru Asociácie školskej psychológie SR, členka správnej rady UNICEF a IPčka, internetového poradenstva pre deti a mladých.
„Pochádzam z učiteľskej rodiny, učiteľom bol môj starý otec, učiteľmi boli aj moji rodičia a môj manžel a teraz sú v školstve aj moje deti. Všetci sa hlásime k spoločnému krédu: Dieťa nemáme učiť zvládať tento svet, máme mu pomôcť vyrásť do takej osobnosti, ktorá ho zmení. Debaty pri každom nedeľnom obede sa točia prevažne okolo detí, žiakov, výchovy a vzdelávania,“ vraví o sebe. Medzi jej záľuby patrí čítanie životopisov známych osôb, cestovanie a prechádzky v prírode.
Vysokoškolská učiteľka na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, predmet Školská psychológia v bakalárskom, magisterskom aj doktorandskom štúdiu. Zapojená do medzinárodného výskumu s Connecticut University a California University v USA týkajúceho sa aspektov kvality školy a sociálno-emocionálneho zdravia žiakov.
Toho času aj školská psychologička v základnej škole s inkluzívnou edukáciou v Bratislave-Ružinove. Škola je v experimentálnom overovaní ministerstva školstva pod názvom „Dopad inkluzívnej základnej školy na duševné zdravie a osobnostný rozvoj žiakov so špeciálnymi potrebami a intaktných žiakov.“ Členka výboru Asociácie školskej psychológie SR, členka správnej rady UNICEF a IPčka, internetového poradenstva pre deti a mladých.
„Pochádzam z učiteľskej rodiny, učiteľom bol môj starý otec, učiteľmi boli aj moji rodičia a môj manžel a teraz sú v školstve aj moje deti. Všetci sa hlásime k spoločnému krédu: Dieťa nemáme učiť zvládať tento svet, máme mu pomôcť vyrásť do takej osobnosti, ktorá ho zmení. Debaty pri každom nedeľnom obede sa točia prevažne okolo detí, žiakov, výchovy a vzdelávania,“ vraví o sebe. Medzi jej záľuby patrí čítanie životopisov známych osôb, cestovanie a prechádzky v prírode.
