Pred výzvami, ktoré nás pozývajú na kríž, často cúvame, vraví kňaz Ján Sucháň.
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcViete už, ako sa prihovoríte ľuďom na tohtoročnej polnočnej omši?
Nerobím si konkrétne prípravy dlho dopredu, no Vianoce sú vždy magické a viem, o čom by bolo dobré hovoriť. Páči sa mi ten kresťanský príbeh, že oslavujeme narodenie dieťaťa, Ježiša, ktorý akoby nadstavil zrkadlo dobe - vtedajšej i dnešnej. Ježiš bol kráľom, ale moc priniesol úplne z inej pozície než ju my vnímame. Priniesol dar lásky, prišiel akoby najposlednejší z posledných, nevyzváňali zvony, nehrali hymny... A práve tu sa spúšťa príbeh voči mocným sveta, ktorí poriadok nastoľujú armádou, násilím. On prichádza s tým, že opravdivý poriadok sa rodí z lásky. To je pre mňa základná niť, základná výpoveď.
Čo dnešným Vianociam podľa Vás najviac chýba?
Mnohé vieme naozaj pekne vystrojiť, nachystať, krásne obrady, lenže niekedy sa mi zdá, že zostávame akoby len pri povrchu. Krásne vieme všetko pozlátiť, osvietiť, ale mnohokrát sa nás to akoby netýkalo. Nehovorím, že všetkých, to určite nie, ale zažil som už aj také, že deň po Vianociach sa stromček váľal pri kontajneri. Tak akú úctu teda máme? Viem, že žijeme veľmi rýchlo, ponáhľame sa, a Vianoce sú možno aj príležitosťou zastať, zabrzdiť, popremýšľať, o čom je môj život, kam idem. Jeden nemecký teológ prirovnal našu dobu k turistom, ktorí stoja pred katedrálou, obdivujú sochy, maľby, priečelie, ale to je všetko. Zostanú vonku, nevojdú dnu. Toto mi často napadne pozerajúc sa na našu spoločnosť a všetko to, čo robíme, humbug a oslavu navonok. Aj my sa podobáme tým turistom. Okolo toho všetkého tancujeme, obdivujeme, ale dovnútra to neprenikne. Neosloví nás to. Vianoce sú príležitosťou to zmeniť. Príležitosťou sa narodiť znova, z ducha.
Čo myslíte, prečo ľudia zostávajú radšej len pri tom povrchu, nevstúpia dnu?
Nechcem nikomu ublížiť, myslím, že veľa ľudí to aj hlboko prežíva, nemusia mať Vianoce len 24.-25. decembra, ale snažia sa ich žiť a pripravovať druhým stále. Záleží to možno od človeka a jeho spôsobu myslenia. Od toho, čo chce. Ak by sme zobrali v univerzále Ježišov príbeh, tak ten príbeh bolí. Preto je to také prchavé a pokiaľ je to len o tom vonkajšom, tak to chvíľu vydrží. Ale potom, keď už prídu výzvy, ktoré pozývajú človeka – použijem paralelu s Kristom – až na kríž, mnohokrát z toho cúvneme. Myslím, že keď myslíme na Vianoce a oslavujeme Ježišove narodeniny, mali by sme myslieť naňho. Nielen zostať pri Betleheme, ale myslieť na to, kam to až dotiahol. Na Veľkú noc zasa by to tiež nemalo byť bez toho jeho príbehu predtým. Takto to vnímam ja.
Ak vravíte, že ľuďom sa nechce sa ísť hlbšie do seba, meniť sa, je to z pohodlnosti, ktorú im dnešná doba umožňuje?
Áno, keď sa hovorí napríklad o ekológii, mnohí ľudia síce pripúšťajú problém, ale odmietajú zmeniť niečo na svojom živote. Žijem tu len raz a chcem si zo života zobrať čo najviac, vravia. A to je ten problém, to niečo, čo by tu nemalo byť. Aj posolstvo Vianoc je, keď to poviem obrazne: Boh prišiel na Zem, Boh sa daroval. Láska prišla na Zem, láska znamená prijímať i dávať, láska pozýva, a ak som obdarovaný, tak nemôžem ostať nemý. A keď nás nebo obdarovalo, mali by sme zastať, precítiť to, vnímať to. V prírode napríklad obyčajnú snežienku, možno aj ten kameň, do ktorého narazím. Lebo čo je tu mojím pričinením? Mnohokrát ako človek len kazím to, čo sme tu dostali.
Ján Sucháň v kostole v Čataji. Na Vianoce chce ľuďom odkázať, aby mysleli na celý Ježišov príbeh, na to, čo dokázal. Nestačí zostať len pri Betleheme...
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcKňazom ste už od roku 1975. Zmenilo sa vnímanie Vianoc za toto obdobie z vášho pohľadu?
Je to iné. Zdá sa mi, že v minulej dobe kostoly bývali plnšie. Nevravím, že teraz nie sú plné, na Vianoce áno. Vtedy ale ľudia akoby vnímali, že je tu niečo, nejaká inštitúcia, ktorá nadstavuje chrbát vtedajšej totalite. Mali sa ku komu prikloniť, pridať. Tam cítili, že to, po čom túžia, snívajú, môžu v tých chrámoch zažiť.
Ako sa pozeráte na to, že dnes sa Vianoce zúžili najmä na komerciu, darčeky?
Ani sa k tomu nechcem veľmi vyjadrovať, tie biznisové a reklamné záležitosti človek nezmení. Vianočné tovary sú v obchodoch už v októbri a niektoré reklamy sú naozaj hrozné. Napríklad tá s kričiacim kaprom, nech sa nikto nehnevá, ale je to hrozné. No ako vravím, ani sa nad tým veľmi nezastavujem, ťažko meniť tieto veci.
Myslíte si, že sa nedá nič robiť preto, aby ľudia prestali vnímať darčeky ako jeden z najdôležitejších vianočných záležitostí?
Sú tu väzby, obchodné vzťahy, ľudia majú takýto program a vyhnúť sa tomu asi nedá. Nebolo by ale ani dobré presviedčať ich, prikazovať im. Ani to tak nerobíme. Človek dostal slobodu, je to o tom, aby mal dostatok informácií a vedel si vyberať. Záleží od človeka, rodiny, ako sa k tomu postaví.
Z komercie nadšený nie je, ako však vraví, ľuďom nemôžeme diktovať, čo majú robiť, musia sa sami rozhodnúť.
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcAko vnímate ako kňaz listy Ježiškovi, ktoré dospelí učia písať deti?
Pousmejem sa nad tým, je to asi dobrá zábavka. Dnes často veľmi rýchlo berieme deťom detstvo, takže tam to písanie listov pristane. Ale záleží od nás dospelých, aby im potom vedeli vysvetliť, ako to naozaj je.
Neposilňuje sa tým potom ešte viac tá komerčná stránka Vianoc, orientácia najmä na darčeky?
Áno, môže. Bol som nedávno na jednej slávnosti, kde boli malé deti a nechceli sa s nami dospelými príliš baviť. Iste, boli sme pre ne cudzí, takže to bolo aj pochopiteľné. No keď tam niekto zahlásil dieťaťu: „Ak si tu pri mne posedíš, niečo ti dám,“, už ho ťahalo za ruku: „Tak poďme.“ Samozrejme, všetci sme boli deti, a aj dnes sa potešíme, ak nám niekto niečo podaruje, ale je to na hrane. V prvom rade je to na rodičoch, ako sa deťom dokážu prihovoriť, povedať im to a vysvetliť.
Len zasa na druhej strane, neberme deťom príliš skoro ich detstvo. Myslím, že aj dnešné mnohé samovraždy mladých ľudí sú prejavom toho, že sme ich v svojom veku príliš rýchlo vytrhli z ich detského sveta. A čo je smutné až nehorázne, keď dnes politici deti zneužívajú na svoje hry.
Ako by sa dala dnešná doba, alebo aspoň Vianoce zduchovniť, odlepiť od matérie?
Robíme, čo môžeme a vieme. A aj keď to niekedy nie je zavesené na kresťanstve či Ježišovi, sú tam tie pozitívne hodnoty, dobro, spravodlivosť, rodina, láska, takže sa toho až tak veľmi nebojím. Ak tieto hodnoty zachováme, nemyslím, že je to až tak zlé.
Ste skôr optimista.
Áno, veď som veriaci človek (úsmev). Ale ľuďom skrátka nemôžeme nadiktovať: Rob to takto. Sami si musia vybrať, my môžeme len poradiť. Dnešný človek si navyše ani nedá prikazovať. Mnohokrát povie: Čo mi kto bude rozkazovať? A farári, cirkev so všetkými jej škandálmi? Ide tu o spoločnosť ako takú, dospelých ľudí, aby sme mali prístup ten, ktorý prináleží k Vianociam.
Čím sú Vianoce pre vás osobne?
Ja som možno v tomto trochu zvláštny. Nestrojím si ani stromček, v chráme máme jeden veľký strom, no s ozdobami to ani tam nepreháňame. Chcem, aby to tam bolo pekné, potešilo ľudí, rozihralo im srdcia. A ja, aby som, ak sa podarí, im k tomu pridal to svoje, čo to ešte umocní. Pre mňa sú Vianoce pekné chvíle, ale zároveň aj chvíle služby. Vtedy som s ľuďmi najčastejšie, najviac.
Prečo nemáte stromček?
Som človek prírodne, ekologicky založený. Nejako ich nemusím. Teším sa, že sú, že rastú, viem, že sa pestujú špeciálne na Vianoce, no neviem, nepotrebujem ho. Stačí mi strom v chráme.
Ktorú chvíľu máte na Vianociach najradšej?
Ťažko povedať, asi všetky (úsmev).
Necítite sa vtedy trocha osamelý – u každého vidíte domácu pohodu, rodiny spolu a vy ten sám nad tým všetkými?
Naučil som sa s tým žiť. Je pravda, že môžete mať plnú izbu aj kostol ľudí a môžete byť sám, sama. A na druhej strane môžete byť tu takto sám, a nie ste sám. Človek to všetko nesie so sebou, čo si nažil. Isteže, niektoré veci sú cez tie sviatky citlivejšie, keď sa mi dá, skočím k súrodencom, ale nemám s tým už taký problém. Bývali ťažšie chvíle, keď som napríklad začínal v Šahách ako kaplán a fara bola skladom nábytku. Mal som tam vyhradenú jednu miestnosť a občas, keď som napríklad videl napríklad rodiny s kočíkom, som sa seba pýtal: Človeče, čo budeš robiť? Tie chvíle, keď prišli, človek do nich musel zostúpiť a potom vystúpiť. Ale zasa vedel som, prečo som sa rozhodol, čo som chcel. Napokon som si povedal: Nestrácaj s týmto zbytočne čas. Ale človek si to musí precítiť a znovu si povedať – chceš ísť tadiaľto, takto si sa rozhodol, nepozeraj sa zbytočne dozadu.
Čo by ste popriali ľuďom k tohtoročným sviatkom a do Nového roka?
Rád by som sa vrátil k tomu, aby to nebolo všetko len navonok, ale aby nás tie Vianoce so svojím príbehom, krásnym príbehom, poznačili čo najviac a čo najhlbšie. Aby sme si z toho bohatstva, z toho darovania Vianoc a darovania neba odniesli niečo aj do každodenného života.
Ján Sucháň
Pôsobí ako kňaz v Čataji. Okrem svojich povinností duchovného sa už dlhé roky prihovára ľuďom aj z rozhlasového éteru, aktuálne na rádiu Vlna. Zamýšľa sa nad stavom spoločnosti i ďalšími otázkami. Svoje úvahy a názory zaznamenal v niekoľkých knihách.
Pôsobí ako kňaz v Čataji. Okrem svojich povinností duchovného sa už dlhé roky prihovára ľuďom aj z rozhlasového éteru, aktuálne na rádiu Vlna. Zamýšľa sa nad stavom spoločnosti i ďalšími otázkami. Svoje úvahy a názory zaznamenal v niekoľkých knihách.
