Slávka Kubíková.
Foto: archív Slávky KubíkovejSlávka Kubíková vo svojej prvej knihe Klub nerozbitných detí, ktorá momentálne patrí k najpredávanejším na našom knižnom trhu, popisuje sedem princípov, ktoré sú dnes dôležité vo výchove šťastných a silných detí. Sama autorka o knižke hovorí toto:
„Prvá vec je uvoľniť miesto. Aby deti mohli nasávať to, čo im chceme dať, musia byť prítomné a vnímajúce. A tiež potrebujú mať k dispozícii veľké množstvo času – na tie správne aktivity. Času, ktorý dnešné deti bežne a vo veľkom premrhávajú pred obrazovkami. Nie je to však ich chyba. Tabletové deti zúfalo potrebujú rodičov, ktorí im pomôžu nespadnúť do zákerných pascí virtuálnej reality. V čom sú pasce nebezpečné a ako si život s technológiami zariadiť, sa čitatelia dočítajú v prvej kapitole Deti potrebujú vypnúť.
Ďalšie veci, ktoré môžeme deťom dať, vyplývajú z biologického nastavenia človeka. Sú prirodzenou podmienkou toho, aby z malých nespratných trpaslíčkov rástli zdravé a silné bytosti. Potrebujú voľnosť, behanie, prírodu, hry, kamarátov a miesto, kam patria a v ktorom sú bezpodmienečne prijaté – čiže rodinu a komunitu. O tom sú kapitoly Deti potrebujú hru, pohyb a slobodu a Deti potrebujú vzťahy.
Návrat k naozajstnému prirodzenému detstvu deťom prospeje ako máločo. Ale naše deti sú zároveň deťmi civilizácie. Tá ponúka široké bohatstvo ideí, príbehov a umenia. Keď im máme dať tie najvzácnejšie dary, načiahnime ruku a ponúknime im z týchto pokladov. Ak ich vovedieme do sveta kultúry a umenia, vytvoríme z nich vzdelanejších, múdrejších a kultivovanejších dospelých. Vyzerá to ako vzletný, ale nedosiahnuteľný ideál. V skutočnosti je to ale jednoduchšie, ako sa zdá. Ako na to, je obsahom kapitol Deti potrebujú hudbu a Deti potrebujú knihy.
Poslednou dôležitou vecou je naučiť sa, ako v tomto svete dobre a spokojne žiť. K tomu deti potrebujú nadobudnúť mnoho zručností. Napríklad ako sa slušne správať, ako vychádzať s inými ľuďmi, ako si udržať poriadok, ako si zorganizovať prácu. Je to dôležité, aby dokázali zvládnuť špecifické nároky doby, v ktorej budú žiť, a zachovali si pri tom dobré psychické zdravie. Nie je jednoduché čeliť bezhraničným podnetom, nezdravému luxusu a nekonečnému výberu. Bez posilnenia dobrých charakterových vlastností to nepôjde. Ako im pomôcť tento nápor zvládnuť, sa čitatelia dočítajú v kapitolách Deti potrebujú hranice a Deti potrebujú charakter."
Je niektorá z týchto siedmich zásad podľa vás dôležitejšia ako iná?
Medzi tými siedmimi vecami sú dve kategórie. Prvú kategóriu tvoria tri veci, ktoré sú akoby srdcom výchovy. Ide v nich o to, ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí. O tom hovoria kapitoly Deti potrebujú vzťahy, Deti potrebujú hranice a Deti potrebujú charakter. Ostatné štyri kapitoly o pohybe, hudbe, knihách a nutnosti dať pozor na digitálne médiá sú nadstavbou. Sú o tom, ako deti čo najlepšie rozvíjať z hľadiska ich schopností a potenciálu.
Aké najväčšie chyby dnes robia rodičia vo výchove?
Častou chybou je, že sa rodičia zabúdajú pozerať na výchovu z dlhodobého hľadiska. Ale naopak, snažia sa vyriešiť len momentálnu situáciu: aby bolo dieťa ticho, neplakalo a nesťažovalo sa. Príkladom je, keď rodičia púšťajú malým deťom pri kŕmení na mobile rozprávky – aby dieťa sedelo, nebehalo a pekne jedlo. Také dieťa naozaj pekne je a často doňho týmto spôsobom dostanú rodičia aj brokolicu, lebo dieťa ani poriadne nevníma, čo sa deje.
Rodičia si tým síce vyriešia momentálnu situáciu, no takýto spôsob stravovania je devastačný pre budúcnosť. Dieťa sa jednoducho nenaučí normálne a zdravo jesť, obsedieť pri večeri, slušne sa správať v reštaurácii či na rodinnej oslave. Ale nejde len o jedlo, podobné skratky – vyriešenia krátkodobej nepohody za cenu podkopania si dlhodobejších výchovných cieľov – sa dejú aj v ostatných oblastiach. Rodičia by potrebovali mať jasnejšiu víziu v tom, čo je pre deti dobré a čo im naopak škodí a poctivejšie sa jej držať.
Prečo sú si rodičia vo výchove tak neistí, keď predsa deti vychovávame už tisícročia? Prečo nám to tak často nejde?
Je veľa dôvodov, ale vo svojej najhlbšej podstate to bude asi preto, že počas tých tisícročí ľudia riešili úplne iné situácie a problémy ako my v modernej dobe. Pred tým sa riešilo, ako prežiť v nedostatku. Dnes riešime nadbytok a otázku prehnaného konzumu. Pre lovcov a zberačov bolo objavenie niečoho sladkého – napríklad lesného medu – otázkou prežitia a dôvodom na oslavu. Dnes je skôr problémom, ako sa sladkému vyhnúť. Je to celkom nová situácia, na ktorú nás tisícročia nepripravili. Keďže túto otázku nemáme dobre uchopenú, prejavuje sa to všade: pri ničení planéty, ale aj pri výchove.
Nahromadená múdrosť generácii neposkytuje žiadne know-how na to, či dieťa má byť na tablete dvadsať minút alebo dve hodiny, či mu máme kúpiť trináste lego alebo radšej autodráhu a či je dobré robiť detskú oslavu v jumping aréne alebo doma. Avšak to, ako vyriešime tieto „maličkosti“, má zásadný vplyv na formovanie dieťaťa, jeho hodnôt a charakteru.
V čom je iná vaša knižka Klub nerozbitných detí v porovnaní s podobnými publikáciami?
Drvivá väčšina výchovnej literatúry sú preklady amerických kníh. Sú medzi nimi výborné publikácie, ale nie sú nám úplne blízke, lebo z nich cítiť americké prostredie. Moja kniha vychádza zo slovenského prostredia a je písaná slovenskou autorkou. Druhý rozdiel je, že ja som sa v nej vyhrala s literárnou stránkou. Veľakrát píšu takéto knihy psychológovia či vedci, ktorí sú skvelí v svojom odbore, ale ich texty sa ťažko čítajú. Ja som sa v knihe snažila hľadať takú formu, aby to čitateľa bavilo, ale zároveň aby to nebolo povrchné. Čiže tá veda a psychologické výskumy sú zaobalené do čítavých príbehov.
Prečo ste sa vôbec rozhodli knižku napísať?
Je v tom moja osobná cesta mamy, štúdium, čítanie, hľadanie toho, čo funguje a nefunguje a toho, čo je podstatné a čo nie. Mňa veľmi baví písať, tak som si myslela, že ak napíšem o tom, na čo som prišla, môže to byť pre niekoho užitočné.
Ste prekvapená úspechom knihy?
Áno. Tušila som, že ľudí táto téma zaujíma, ale nečakala som, že sa Klub nerozbitných detí stane bestsellerom.
Kniha Klub nerozbitných detí od Slávky Kubíkovej sa stala bestsellerom.
Foto: archívAko sedem princípov uplatňujete vo výchove svojich dvoch detí? Ktoré sa vám darí zavádzať bez problémov do rodičovskej praxe a kde ležia vaše najväčšie výzvy?
Snažíme sa s manželom uplatňovať všetkých sedem princípov. Naše deti sú viac ako na mobily zvyknuté na knihy, hudbu a prírodu. Snažíme sa budovať rodinné rituály a tráviť s deťmi veľa času.
Čo sa týka výziev, tak tá moja sa týka zapojenia detí do domácich prác. Je pre mňa veľkou výzvou vytvoriť im na to dobrý systém a dosť času, aby to zvládali. Chce to veľkú dávku trpezlivosti v sprevádzaní ich tým, ako si postupne tvoria návyky. Trvá celé roky, kým si dieťa zvykne, že si má po sebe odpratávať zo stola, že si má vyzlečené šaty večer po sebe odložiť, že topánky po vyzutí majú svoje miesto. Ale keď sa to robí konzistentne, tak ten výsledok potom stojí za to. Deti sa mnohému naučia. Nielen domácim prácam, ale aj tomu, že život nie je o sluhoch a princoch či princeznách. Že to nefunguje tak, že jeden sa hrá a druhý mu všetko navarí, uprace, operie, poskladá mu veci. Tiež sa učia, že sú podstatnou súčasťou rodiny, v ktorej každý prispieva, ako vládze a môže. Tým si budujú sebaúctu. Učia sa tiež námahe a vytrvalosti. Sú to nezaplatiteľné životné lekcie.
Slávka Kubíková.
Foto: archív Slávky KubíkovejVaša druhá kniha sa volá Krotitelia displejov, o čom je?
Krotitelia displejov je voľné pokračovanie, alebo lepšie povedané vyústenie Klubu nerozbitných detí. Zo siedmych vecí, o ktorých hovorím v prvej knihe, najviac medzi rodičmi zarezonovala téma digitálnych technológií. Rodičia a učitelia sa ma stále pýtali na to, ako tie displeje zvládnuť. A preto som sa rozhodla napísať druhú knihu, Krotitelia displejov. Kniha podrobne vysvetľuje riziká a fenomény digitálneho sveta, no predovšetkým ponúka riešenia – ako presne s deťmi o tejto téme komunikovať, čo robiť v ktorom veku, a na čo sa vo výchove zamerať, aby naše deti život vo svete displejov zvládli, a my s nimi.
Je svet mobilných technológií pre deti veľmi ohrozujúci a v čom? Kde vidíte najväčšie riziká?
V digitálnom svete sú na jeden klik dostupné videá s pornom, s návodmi na sebapoškodzovanie a samovraždy, s popravami zvierat či ľudí. V Čechách natáčajú dokument V síti o sexuálnych predátoroch na internete, ktoré odhaľuje, ako dospelí muži cez videočety praktikujú pred deťmi sebaukájanie. Nejde pri tom o žiadny okrajový jav, podľa štatistík aj samotného dokumentu sa to deje bežne. Každý rodič dávajúci dieťaťu mobil či nekontrolovaný prístup na internet by si mal uvedomiť, že sa niečo podobné môže stať. A to je len jedno z rizík. Nadmerné používanie digitálnych technológií sa spája s poruchami pozornosti, depresiami a úzkosťami, so závislosťami a mrhaním času, ktorý by deti mohli využiť na zdravšie aktivity.
Ako sa technológiám možno brániť? Ako k tomu majú pristúpiť rodičia, čo zakázať či umožniť?
Cesta zákazu nie je cesta. Aj keď digitálne technológie majú potenciál deťom obrovsky uškodiť, je to zároveň svet, v ktorom táto generácia bude žiť celý život. Jediná cesta je postupne ich učiť, ako si z digitálneho sveta brať to dobré a vyhnúť sa jeho negatívam. Ide to cez starostlivé nastavovanie pravidiel, koľko a čo môže dieťa na displejoch pozerať, a tiež cez veľa veľa rozprávania sa s deťmi o fungovaní digitálneho sveta. Podrobné návody, ako na to pre jednotlivé vekové kategórie, som spísala do mojej druhej knihy Krotitelia displejov.
Ako dôležitý je vlastný príklad rodičov?
Je kľúčový. Bez toho, aby rodičia deťom ukázali, ako si oni sami udržiavajú kontrolu nad digitálnymi médiami, sa to deti nemajú šancu naučiť. Potrebujeme deťom demonštrovať dôležitosť osobných vzťahov a ukázať im dobré stratégie, ako si nenechať ovládnuť život mobilom. Napríklad tým, že nemobilujeme pri rodinnej večeri či hre s deťmi, alebo tým, že ukazujeme deťom, že digitálne technológie využívame na prácu, nie na prázdnu zábavu. Nie je to jednoduché, aj preto, že sme prvá generácia rodičov, ktorá toto riešia a nemáme na to žiadne vzory. Sme však zároveň tými, ktorí tie vzory potrebujú vytvárať a modelovať pre naše deti.
Pôsobila v biznise aj médiách. Vie spraviť finančnú analýzu, no miluje tiež poéziu slov, tónov a farieb. Keď sa stala rodičom, tieto dve jej stránky sa prepojili v písaní o výchovných a rodinných témach. Začala hlbšie študovať otázky detskej psychológie a výchovnú literatúru.
O tom, na čo som prišla, najprv publikovala články a neskôr to najdôležitejšie spísala do knihy Klub nerozbitných detí, ktorá sa stala bestsellerom. Momentálne je na pultoch kníhkupectiev jej druhá knižka Krotitelia displejov, ktorá rodičom radí, ako sa vyrovnať s nástrahami sociálnych sietí a mobilov.
V utorok 8. októbra sa od šiestej do ôsmej hodiny večer uskutoční v bratislavskom V-klube prednáška Slávky Kubíkovej Ako vychovať nerozbitné deti v 21. storočí.
Účastníci sa na prednáška dozvedia, ako vychovať odvážne, samostatné a šťastné deti, ktoré namiesto vysedávania s tabletom preháňajú svoju fantáziu v prírode. Zoznámia sa s princípmi, ktoré pomôžu hľadať stratené detské šťastie a naučia svoje deti aj seba, ako prežiť v modernej dobe. Slávka Kubíková prezradí kľúčové veci, ktoré vyplývajú zo štúdií expertov v medicínskej a psychologickej oblasti. Lístok stojí šesť eur, kúpite ho na tomto odkaze.