20 najkrajších myšlienok, ktoré ste mohli v tomto roku nájsť na ahojmama.sk

ahojmama.sk, 29. decembra 2022 o 04:37

Od každého sa môžeme niečo naučiť – či je to uznávaná osobnosť alebo širokej verejnosti neznámy, obyčajný človek. Na našom webe ahojmama.sk sme počas celého roka oslovovali známych i menej známych ľudí na rozličné témy, sprostredkúvali ich príbehy či pohľady na svet. Dnes vám ponúkame výber ich najkrajších myšlienok. Príjemné čítanie!

Urobte si kávu alebo čaj, pohodlne sa usaďte a nechajte sa inšpirovať peknými myšlienkami iných.

Foto: shutterstock

Učiť rómske deti je ako zázrak

„Tieto deti žijú ťažké príbehy, nemajú to v živote jednoduché a aj napriek tomu prídu ráno do školy a ja si hovorím, že je to zázrak. Mám jedného žiaka, ktorý ku mne prichádza zo žalostného prostredia. Ani by som si ho nevedela predstaviť, ak by mi ho niekto opisoval. Extrémna chudoba, nečistota, nemožnosť napiť sa vody len tak z kohútika. Chlapec síce do školy nechodí pravidelne, ale keď sa v nej objaví, vidím, ako vníma a počúva každé moje slovo, ako všetko do seba vstrebáva ako špongia. To sú silné veci. Obdivujem ich, sú veľmi odolní. Sú to silní malí ľudia.”
učiteľka rómskych detí Katarína Cabanová v rozhovore „Moji žiaci mi stále dávajú srdiečka“

Užívať si maličkosti

Nerád dávam ľuďom recepty, každý to má inak. U mňa to je tak, že musím v prvom rade chcieť, veľmi silno chcieť, urobiť zmenu a musí sa stať niečo, čo mi dovolí to precítiť. Niekedy stačí pekný deň, mať po mrazoch slniečko, prejsť sa v kraťasoch, a my máme z toho tak dobrú náladu, že sa nám začne všetko dariť. Podľa mňa to je recept, užívať si maličkosti.
hudobník Robo Papp v rozhovore Vôbec by mi nevadilo, ak by moje deti nechodili do školy

Všetci sme občania planéty

„Ako veľa cestujem, tak v človeku vidím iba človeka, nie jeho národnosť. Všetci sme občania tejto planéty a mali by sme žiť súdržne a spoločne prekonávať problémy a prekážky. Ak by to tak bolo, všetkým by sa žilo lepšie. Aj na Slovensku, aj na Ukrajine sa stretnete s ľuďmi, ktorí sa nesprávajú dobre. Nemožno však podľa nich posudzovať celý národ.”
majiteľka súkromnej škôlky Lucia Gomez, ktorá prichýlila ukrajinskú rodinu v rozhovore „Navždy ich už budeme považovať za vlastných.“

Poďme hľadať, čo vlastne hľadáme

Všetci žijeme v konštruktoch, ja tiež. Očakávame od vecí, od života, že „to má nejako vyzerať“, ale ja tiež často neviem, ako má čo vyzerať. Vravím – poďme hľadať spolu, čo vlastne hľadáme. Keď som bola v pasci terapeuta, videla som všetky tie riešenia na jednotlivé problémy ľudí. Môžem ich aj teraz ponúkať, urob toto, stane sa toto... Ale nie je potrebné hľadať veľké riešenia. Niekedy stačí iba nádych, výdych, prvý krok je to, že človek príde a hovorí o tom, čo ho trápi. Aj keď nič nechce zmeniť.
psychologická poradkyňa, niekdajšia primárka oddelenia detskej psychiatrie nemocnice v Brne Taťjana Horká o zraneniach z detstva a ich liečení v rozhovore Chceme prikazovať vetru i dažďu, iba byť je pre mnohých neznesiteľné.

Učím sa hovoriť nie

„Na stereotypoch, ktoré som prijala dávno v detstve, stále pracujem, ten proces asi nebude nikdy ukončený. Učím sa, že nie každému sa musím zapáčiť, nemusím byť ku každému dobrá, vyhovieť. Trénujem si slovíčko nie, čo je pre mňa veľmi ťažké, pretože som veľmi výkonný človek, ktorý vždy zvládal všetko. Už si však hovorím, že prišiel čas spomaliť a požiadať o pomoc. Vedieť povedať, že nevládzem. V týchto zmenách by som pokračovala, aj keby som si vlasy naďalej farbila. Mám však pocit, že so šedivými vlasmi mi to ide lepšie. Je to vonkajšia manifestácia mojej vnútornej premeny.”
novinárka Lucie Zídková v rozhovore Žena, ktorá sa nebojí ukázať svoje sivé vlasy: „Dalo mi to neskutočnú slobodu.“

Prečo sa nesmie odpisovať na písomkách?

Napríklad taká písomka – prečo by deti nemohli spolupracovať a dávať si odpisovať? Potom idú pracovať do firmy, kde je potrebná tímová práca a majú s tým problém. A firma vyhádže milióny na tímbilding. Prečo sa teda neučia spolupracovať už v škole na písomkách? Keby nešlo len o hodnotenie tej vedomosti, ale aj o schopnosť spolupracovať, vedieť komunikovať, hľadať riešenia... To sú podľa mňa práve tie pravé schopnosti pre život. To bude vždy potrebné.
spoluzakladateľka komunitnej školy Dúholie Michaela Vajová v rozhovore Neprikázala by som synovi, aby uvoľnil miesto staršiemu.

Úprimnosť nadovšetko

„Na sociálne siete mi ľudia často píšu, že je úžasné, keď mám niekoho, kto ma podporuje a kto mi ženské obliekanie dovolí. Áno, muži majú pocit, že im to žena musí dovoliť, najlepšie písomne a s pečiatkou. Pýtajú sa, ako to povedať partnerke, s ktorou sú už dlho. Ja som to vždy všetkým svojim partnerkám povedal hneď, neváhal som. Moja kamarátka o mne hovorí: „Toto je Vlasta, ber alebo nechaj tak.“ Je férové byť úprimný, než sa niekoľko rokov tváriť, že ste z pohľadu spoločnosti normálny a potom na ženu niečo vyhŕknuť.”
manažér Vlastimil Černý v rozhovore „Šaty nemajú pohlavie,“ vraví muž, ktorý miluje obliekať sa ako žena. „Chvíľu mi trvalo, kým som to prijala,“ priznáva jeho manželka


Dieťa by malo zažívať aj dávanie darčekov

Dieťa vie, čo je to dostávať darčeky, ale zažívať by malo aj dávanie darčekov. Učte ho dávať, obdarovať iných, starať sa o zvieratá, o prírodu… Učte ho kupovať darčeky pre druhých. Dať darček znamená poznať toho druhého, vedieť, čo má rád a po čom túži. Ak vaše dieťa dostane novú hračku, nechajte ho darovať/vzdať sa nejakej svojej hračky – ale nie takej, ktorá je pre neho zbytočná, stará, nezaujímavá či rozbitá.
klinická psychologička Lýdia Adamcová v článku Nechajte deti na darčeky čakať a nebojte sa ich sklamania, ak si pod stromčekom vytúženú hračku nenájdu.

Aby bieli videli...

„Som presvedčený, že rómske deti by mali chodiť do rovnakých škôl ako ostatné. Nielen kvôli ich vlastnému vzdelaniu, ale tiež preto, aby bieli pochopili a videli, že nie všetci sme rovnakí, dokážeme sa učiť a vieme byť „normálni“. Je hlúposť, ak si niekto myslí, že rómske dieťa je nevzdelateľné. Každý človek sa dokáže vzdelávať. ”
nadaný rómsky študent Branislav Piskor v článku „Mama chcela, aby sme sa mali lepšie ako ona“

Vďačnosti sa učíme

Byť vďačným nie je vlastnosť, nie je to ani niečo zdedené. Byť vďačným je ľudská schopnosť, životný postoj. Teda vďačným sa človek nerodí, ale stáva na základne rozhodnutia. A to rozhodnutie nie je závislé ani od veku. Teda vďačným sa môže stať človek aj ako dieťa, aj v zrelom veku či v starobe. A ako to vštepiť deťom? Ak my rodičia dokážeme byť vďačnými, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou bezprostredne odovzdáme deťom.
rodičovská koučka Katarína Winterová z Mamedeti.sk v rozhovore Ak dieťa zničí darček od babky, neznamená to, že nevie byť vďačné.

Sme potomkovia silných ľudí

„Keď som premýšľal, čo nás asi čaká v zime, uvedomil som si, že áno, situácia je ťažká, avšak my všetci sme potomkami ľudí, ktorí si prešli oveľa ťažšími skúškami. Chorobami, neúrodou, požiarmi, vojnami. Máme tak genetický potenciál situáciu zvládnuť. Len treba, aby sme boli k sebe všímaví a pomáhali si.”
expert na boj s chudobou David Borges v článku „Šetrenie bolí len na začiatku. Sme potomkovia odolných ľudí, aj túto dobu zvládneme“

Nútiť nie je cesta

Nasilu nútiť jesť dieťa nie je cestou. Ak odmieta mlieko, je vhodné ponúkať mu ho v inej forme –jogurty, syry, maslo, tvaroh. Snažiť sa zakamuflovať dané potraviny do stravy tak, aby ich dieťa skonzumovalo. Samozrejme, sú situácie, kedy to naozaj nejde, dieťa danú potravinu z nejakého dôvodu odmieta, netoleruje. Vtedy je vhodné urobiť niekoľkodňovú až niekoľkotýždňovú prestávku, a potom potravinu postupne skúšať zaviesť do jedálnička opäť v malom množstve.
MUDr. Zuzana Veisenpacherová, zástupkyňa primárky pediatrického oddelenia v Nemocnici Svet zdravia Spišská Nová Ves v rozhovore Potrebuje dieťa jesť mäso alebo môže byť vegetarián?

Cudzí jazyk otvára obzory

„Prostredníctvom jazyka sa moji študenti dozvedajú nové veci, navštívia nové miesta, majú zážitky, z čoho sa nesmierne tešia. Ak by sa neučili nemčinu, veľa vecí by pred nimi zostalo skrytých. Jeden postreh: my Slováci obľubujeme dovolenkovať v južných krajinách, v Chorvátsku či Taliansku. Výlet do Nemecka už nie je taký bežný a moji študenti sa vďaka kurzom dostanú na miesta, kam by sa inak nikdy v živote nepozreli.”
víťazka súťaž Učiteľ Slovenska Alexandra Hučeková v rozhovore „Pre svoje dámy som vymyslela aj dobrodružnú hru vo Viedni“

Odolať tlaku čo najdlhšie

Moje deti telefón nemajú, napokon, sú ešte veľmi malé, majú len 2 a 5 rokov. No ani v blízkej budúcnosti im ho neplánujem zaobstarať. Uvidím, ako sa situácia zmení po nástupe staršej dcéry do školy, kde bude mať mobil určite veľa spolužiakov. Stále si však uvedomujem, že my sme vyrastali bez mobilov, takže sa budem snažiť odolať tlaku a zaobísť sa bez telefónu pre dieťa čo najdlhšie.
Adriana Vaneková v ankete o tom, či rodičia zaobstarali svojmu dieťaťu mobilný telefón Slovenskí rodičia nie sú ako Ronaldo, väčšina mobil deťom kúpila.

Pre pokoj duše som sa potrebovala zmieriť

„Našla som sa, zistila som, že nepotrebujem zapadať do škatuliek, aby som vedela normálne žiť a cítila sa sama sebou. Zmierila som sa s tým, že nikdy nebudem ako väčšina. U mnohých iných transrodových ľudí vidím ako najväčší problém, že by veľmi radi boli mužom alebo ženou „ako všetci ostatní“. Aj ja by som to samozrejme považovala za ideál, ale to nie je a nikdy nebolo v menu. Pre vlastný pokoj duše považujem za kľúčové sa s tým skutočne, autenticky zmieriť. Nemá cenu byť nahnevaná, čo sa mi stalo. Prosto sa to stalo a je treba s tým vedieť žiť, v dobrom aj zlom. Myslím, že sa mi to nakoniec podarilo a šťastná som, pretože som zistila, že niečo, za čo som sa celý život hanbila, vlastne vôbec nikomu okolo mňa neprekáža.”
Peter, ktorý sa cíti byť ženou, hoci má tri deti a ženu v článku „Obe sme z jednej planéty. Dnes som v živote šťastná“

Čítanie pomáha nájsť súcit

Čítanie tiež pomáha tomu, aby človek lepšie rozumel veciam, situáciám. Aby vedel vnímať aj iné ľudské životy, nielen ten svoj, vedel sa vžívať aj do iných ľudí, nájsť súcit... Pomáha to aj zlepšiť prejav pred verejnosťou. Myslím, že umelecký prednes je prospešný pre všetky deti. Nútiť ich nemožno, ale myslím, že by to mali vyskúšať aspoň raz.
odborníčka na umelecký prednes Renata Jurčová z Národného osvetového centra v rozhovore Deti netreba prerábať, som ale za to, aby pracovali so svojimi nekomfortnými zónami.

Zázraky číhajú na každom kroku

„Nikdy sa neprestávajte radovať zo života a veriť na zázraky. Pretože aj keď sa nám to občas nezdá, číhajú na nás za každým rohom. Neprestávajte sa tešiť z toho, čo je dobré ani vtedy, keď sa vám zdá, že je všetko zlé, pretože zázrak je už skutočne len to, že môžete vstať z postele bez bolesti. Nechcem vás nijako poúčať, no toto je moje najlepšie odporúčanie, aké vám môžem dať. Každý deň mám totiž pred očami pominuteľnosť života a viem, ako rýchlo sa veci môžu zvrtnúť... Netreba ho teda premárniť, ale snažiť sa ho vždy prežiť v čo najväčšej radosti.”
Ivana Debrecéniová, ktorá bojuje s rakovinou vo svojom denníku „Mám narodeniny a som stále tu. Je to ako zázrak“

Deti treba nechať aj ísť

Na každom konkrétnom období v živote detí bolo niečo krásne a niečo veľmi náročné. Za mňa sú na materstve najťažšie tieto tri veci: zodpovednosť za výchovu, strach o deti a schopnosť ich nechať ísť.
Andrea Devánová v ankete o tom, čo je pre ženy na materstve najťažšie. Strach, iracionálny, nemiznúci strach... Čo je pre slovenské ženy na materstve najťažšie.

Starí rodičia majú v živote detí jedinečnú rolu

„Aj keď sa na všetkých témach nezhodneme, vieme sa navzájom rešpektovať. A to je pre mňa dôležité. Snažím sa starým rodičom dať priestor, aby si mohli užiť svoju jedinečnú rolu. Niekedy sa o nej vraví, že je to „bezhraničná láska bez ťarchy zodpovednosti“. A tak preberám svoju časť zodpovednosti za to, aby moje deti a ich starí rodičia mali dostatočne veľký priestor pre takúto formu lásky.”
špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová v ankete Majú babičky povinnosť starať sa o vnukov alebo to môžu aj odmietnuť?

Píše sa ľahko, vykoná ťažšie

Niekedy je ťažké presvedčiť samotných rodičov, aby si vypočuli dieťa, usmernili ho, nebránili mu v prejavovaní emócií, mali s ním otvorený vzťah... Ľahko sa píše – urobte toto, toto, toho. Ale keď si zoberieme reálnu rodinu niekde na kopaniciach, kde má neraz jeden dospelý regulárny problém s alkoholom, čo je to tam platné?
bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave docent Igor Škodáček v rozhovore Aj deti dokážu vyhorieť, je desné, koľko sa ich pokúša o samovraždu.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >