Ivana oslavuje 39. narodeniny a dostala takúto krásnu tortu.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejIvana v pondelok 25. júla oslávila svoje 39. narodeniny a pri tejto príležitosti sa rozhodla pripraviť pre vás pokračovanie svojho denníka. Naposledy sa vám ozvala na konci februára, aby sa zverila s nedobrým vývojom ochorenia. Od tej doby chuť písať o sebe nemala. Až dnes, keď cíti veľkú radosť z toho, čo všetko momentálne môže a ako fantasticky sa cíti.
Pripomeňme si najskôr v skratke jej príbeh. Po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a podľa Ivany aj viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Ďalší z krásnych Ivaniných výtvorov.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV boji s chorobou Ivane pomohlo nestrácať silu a vieru. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Ona sama je autorkou knihy Prežila som To. Zvládať náročnú situáciu jej pomáha aj háčkovanie, v ktorom sa veľmi zdokonalila. Teraz si už prečítajte novinky z jej života.
Je neuveriteľné, že môžem osláviť svoje narodeniny
„Tak a je to tu. Moje ďalšie narodeniny. Posledné v tretej dekáde...Myslím, že každý, kto sa zoči voči stretne so smrteľnou chorobou, sa sám seba pýta, či sa ich ešte dožije... A potom, keď sa mu to skutočne podarí, tak sa pri každých ďalších pýta, či to už ozaj tieto nie sú tie posledné...
A ja nie som žiadna výnimka...
Nerozumiem, prečo sa to deje práve mne ani tomu, ako je to možné, no je pre mňa neskutočne veľkým zázrakom, že si túto otázku môžem klásť už štvrtý rok...
To, že ešte žijem, považujú za neuveriteľné aj samotní lekári, ktorí keď vidia moje diagnózy napísané na papieri, neveria, že pred nimi stojí ten istý človek, o ktorom si v lekárskych správach práve čítajú.
Vždy sa ich totiž snažím nejako rozosmiať a potom už iba odpadávajú z toho, ako v mojom stave môžem byť ešte taká živá a veselá.
Pretože taká teraz skutočne som. Momentálne ma totiž netrápia žiadne veľké bolesti ani nevoľnosti a neskutočne si užívam každý prežitý okamih. Je pre mňa neuveriteľné, že tieto narodeniny sú pre mňa po troch ťažkých rokoch prvé, keď nie som buď bezprostredne po operácii, alebo nejakej chemoške.
A to som ju už podľa vyjadrení lekárov mala brať doživotne...
Namiesto toho si momentálne užívam nádherné leto plné fantastických prekvapení a splnených snov a k môjmu dokonalému šťastiu absolútne nič nechýba.
S dcérkou pri mori.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejKeď si spomeniem, že minulý rok som sa o takomto čase zvíjala v neznesiteľných bolestiach, a potom, pred Vianocami, som si kvôli veľmi zlým výsledkom myslela, že oslava mojich tohtoročných narodenín sa už ani nebude konať, idem sa zblázniť od šťastia.
Pretože toto, čo sa mi deje dnes, sa nedá nazvať inak, ako jeden obrovský Boží zázrak.
Odkedy mi moja pani doktorka oznámila, že sú už pre mňa všetky dostupné formy liečby vyčerpané, prešla som z obdobia totálneho zúfalstva do obdobia plného neskutočnej nádeje. Vďaka úžasnej pomoci mnohých skvelých ľudí som absolvovala v Česku vyšetrenie, ktoré ukázalo, aký typ chemoterapie je pre mňa v hodný a ten mám teraz v zálohe. Chcem vám preto odkázať, aby ste pátrali a hľadali na vlastnú päsť a neuspokojili sa s tým, čo vám povie jeden lekár, ale hľadali ďalej a nevzdávali sa. A neverte, keď vám povedia, že ste odpísaní, že je to konečný fakt. Nemusí byť...
Čo je na tom úplne najlepšie, môj zdravotný stav sa po dočasnom vysadení nefungujúcich chemošiek zlepšil natoľko, že momentálne žiadnu liečbu ani nepotrebujem. A preto táto nová liečba zostáva pre mňa v rezerve, ak by sa mi neskôr predsa len náhodou pohoršilo.
Po vysadení chemošiek som mohla znovu začať chodiť na dlhšie prechádzky, cvičiť, zabávať sa s priateľmi a tešiť sa zo života. A dokonca som si vďaka skutočne nádhernému daru mohla splniť jeden obrovský sen, o ktorom som si skutočne myslela, že sa už nikdy nesplní.
Mohla som spolu s mojou dcérkou ešte raz v živote vidieť more a hlavne som mohla ísť prekonať samú seba...
Rozhodla som sa totiž absolvovať púť do Medžugoria, ktorú som venovala všetkým onkologickým pacientom. A to, že som niečo takéto, pre mňa už úplne nereálne, zvládla, ma posunulo do prežívania takej fascinujúcej radosti, že sa od šťastia idem zblázniť.
A to nie je všetko...
Púť v Medžugorí.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNeverte, že je niečo konečná. Nemusí byť
Po absolvovaní tohto nádherného výletu ma čakalo nové CT vyšetrenie, ktoré jasne preukázalo, že sa mi rast nových metastáz nateraz zastavil a jedna z tých, ktoré už mám, sa zatiaľ absolútne nezväčšila. Druhá síce trošíčku áno, no moja pani doktorka povedala, že za štyri mesiace bez liečby je to progres úplne minimálny a keď sa budem takto držať, tak budem môcť byť ešte bez liečby aj oveľa dlhšie.Verte mi, milí moji čitatelia, toto je ten najkrajší dar k mojím dnešným narodeninám, aký som len mohla dostať, a preto neprestávam za každý prežitý okamih ďakovať nášmu úžasnému Pánu Bohu. Pretože som si istá, že bez neho by sa takýto obrovský zázrak nemohol stať.
No tiež by sa nemohol stať bez vašich modlitieb a vašej úžasnej podpory, ktorú ste mi po celý čas prejavovali. A hlavne bez mojej skvelej rodiny, bez môjho Henra a bez mojich najbližších priateľov.
Preto vám aj v dnešný môj narodeninový deň chcem z celého srdca poďakovať. Za každú jednu vašu gratuláciu, no hlavne za každú jednu vašu myšlienku želania zdravia, či slovko podpory. Pretože som si istá, že toto všetko mi nesmierne pomohlo dostať sa do stavu, v akom sa momentálne nachádzam.
Zároveň vám však chcem odkázať, aby ste sa ani vy nikdy neprestávali radovať zo života a veriť na zázraky. Pretože aj keď sa nám to občas nezdá, číhajú na nás za každým rohom. Neprestávajte sa tešiť z toho, čo je dobré, ani vtedy keď sa vám zdá, že je všetko zlé, pretože zázrak je už skutočne len to, že môžete vstať z postele bez bolesti.
Nechcem vás nijako poúčať, no toto je moje najlepšie odporúčanie pre vás, aké vám môžem dať. Každý deň mám totiž pred očami pominuteľnosť života a viem, ako rýchlo sa veci môžu zvrtnúť... Netreba ho teda premárniť, ale snažiť sa ho vždy prežiť v čo najväčšej radosti.
Pri mori.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNetuším, prečo tu tak dlho Pán Boh necháva práve mňa a ani neviem, či sa ešte ďalších mojich narodenín dožijem... Jediný, kto to vie, je tam hore. Odovzdávam to teda celé do Jeho rúk, pretože som si istá že iba on skutočne vie, kedy je ten správny čas.
Dovtedy sa však už veľmi teším na všetko to úžasné, čo ešte zažijem... Nech sa stane vôľa Božia. A ešte raz vám všetkým veľmi pekne ďakujem.”
