ROZHOVOR „Mama chcela, aby sme sa mali lepšie ako ona,“ vraví nadaný rómsky študent s vášňou pre maľovanie

Gabriela Bachárová, 10. apríla 2022 o 04:45

Má len základné vzdelanie, no vždy svoje štyri deti naháňala do učenia a robila si s nimi domáce úlohy. Mama Branislava Piskora dobre vedela, že bez škôl sa nepohnú ďalej. „Vidieť vzdelaných Rómov je pre spoločnosť dôležité. Bieli by mali chápať, že aj Róm môže tvrdo študovať, získať vysokoškolský diplom a mať potom dobrú prácu. Že je to normálna vec,“ je presvedčený Branislav.

Branislav Piskor.

Foto: archív Branislava Piskora

Malí Rómovia patria do špeciálnych škôl a môžu byť radi, ak sa im podarí vychodiť základnú školu. Takú predstavu o vzdelávaní detí z etnika odsunutého na okraj má stále veľa Slovákov. „Učiť sa nedokážu ani nechcú,“ pretrváva stále v povedomí časti obyvateľov. Boriť predsudok pomáha aj Michalovčan Branislav Piskor (16).

Napriek ťažkej východiskovej pozícii, keď mama niekedy nemala ani na to, aby synovi kúpila písanky, sa mu darí študovať na prestížnej škole, krásne kreslí a svoju budúcnosť si maľuje optimisticky. „Je hlúposť, ak si niekto myslí, že rómske dieťa je nevzdelateľné. Každý človek sa dokáže vzdelávať,“ vraví v rozhovore pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si pripomíname každý rok 8. apríla.

Ako sa stalo, že ste po základnej škole a úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok išli študovať na strednú zdravotnícku školu? Predsa len na tomto type škôl sa chlapci veľmi nevyskytujú a rómskeho pôvodu ešte zriedkavejšie.
V deviatej triede som uvažoval, čo budem robiť ďalej. Uvedomil som si, že rád pomáham ľuďom a zapáčila sa mi predstava ošetrovania ľudí v nemocnici. Povedal som si, že by som mohol skúsiť túto školu. Rovnakú mimochodom študuje aj môj osemnásťročný brat.

Splnila škola vaše očakávania?
Splnila, hoci nečakal som, že na nej bude tak veľa učenia. Vravel som si: „Zdravotná sestra, čo tam môže byť tak ťažkého?“ Lenže anatómia je napríklad dosť náročná. Baví ma učiť sa o ľudskom tele, myslel som si preto, že to bude pre mňa jednoduché, ale ideme do naozaj veľkých podrobností.

Je predmet, ktorý vás v škole baví najviac?
Sú to ošetrovateľské techniky. Pri triede máme takú simuláciu nemocnice, kde sa učíme, ako sa starať o pacientov.

Víťazstvo v školskom kole recitátorskej súťaže Hviezdoslavov Kubín.

Foto: archív B. Piskora
Čo po škole? Viete si po mesiacoch štúdia sám seba ešte stále predstaviť ako zdravotnú sestru, teda skôr zdravotného brata?
Zo začiatku, keď som na školu nastúpil, som si dokonca hovoril, že by som potom skúsil medicínu, ale vidím, že to asi pre mňa nebude. Učiť sa kresliť by ma asi bavilo viac, je preto možné, že po maturite skúsim umeleckú školu.

Čo kreslíte najradšej?
S maľovaním som začal, keď som mal asi dvanásť či trinásť rokov a zo začiatku som si len tak čmáral – a bavilo ma to. Vzal som si fotografiu tváre a podľa toho kreslil. Vyzeralo to samozrejme hrozne, ale ja som si pripadal ako hotový umelec (úsmev). Každým ďalším výkresom som sa ale zlepšoval a posúval dopredu. Maľovanie je možno to, čo budem v budúcnosti študovať aj robiť.

Na krúžok či kurz kreslenia ste ale nechodili.
Učil som sa sám. Až teraz som začal navštevovať základnú umeleckú školu.

Kreslíte najradšej portréty?
Zo začiatku som kreslil iba portréty obyčajnou ceruzkou, ale teraz sa mi repertoár rozširuje. Prešiel som na maľbu a veľmi ma to chytilo, pretože môžem vydať všetko, čo vo mne je. Okrem toho je to veľmi upokojujúce a relaxačné. Vždy, keď idem kresliť, dám si slúchadlá a nevnímam svet. Nič iné vtedy neexistuje.

Tento obraz má B. Piskor zvlášť rád.

Foto: B. Piskor
Ste na nejaké svoje dielo zvlášť pyšný?
Jeden taký obraz mám. Pôvodne na ňom mala byť žena s tmavou tvárou, pretože som sa začal nielen v kreslení venovať rasizmu, ale nahnevalo ma, že mi to nešlo. A tak som na plátno začal metať farby a vyšiel z toho krásny expresívny obraz.

Vystavovali ste už niekde?
Raz už áno, bolo to na akcii občianskeho združenia Divé maky, ktoré ma podporuje štipendiom. Môj brat teraz plánuje výstavu mojich obrazov v košickom rómskom Knižnom klube Paľikerav (občianske združenie, ktoré sa snaží o zvyšovanie vzdelania detí a mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, názov v rómštine znamená Ďakujem – pozn. red.). Uvidím, či to vyjde, snáď áno.

Kreslíte každý deň?
Rád by som, ale popri škole na to nemám toľko času.

Venujú sa aj vaši súrodenci umeleckým aktivitám?
Náš najstarší brat je umelecky veľmi nadaný. Hrá na gitaru, klavíri, ukulele, na hocičo.

Ako sa potom budú správať k Rómom?

Stretli ste sa v škole s nejakými prejavmi diskriminácie kvôli tomu, že máte rómsky pôvod?
Chodil som do bežnej základnej školy v Sečovskej Polianke, odkiaľ pochádzam. V triedach boli zmiešaní žiaci, Rómovi aj bieli a žiadny problém, kamarátili sme sa všetci. Keď sme sa však presťahovali do Michaloviec, kde som začal navštevovať deviaty ročník, zrejme kvôli môjmu pôvodu som nemal žiadnych kamarátov. Iba jedna dievčina sa so mnou rozprávala.

Ako je to teraz na strednej škole?
V triede, kam chodím, sa môj rómsky pôvod nerieši. Nikto nepoukazuje na to, že som Róm. Ale počul som, že v iných triedach sa niečo také deje a som z toho veľmi sklamaný, pretože študenti sú budúci zdravotníci. Ako sa potom budú správať k Rómom?

Veľké množstvo rómskych detí, odhadom asi tretina, navštevuje špeciálne základné školy, kam sú často umiestňované ako „nevzdelateľné“. Čo si o tom myslíte?
Som presvedčený, že rómske deti by mali chodiť do rovnakých škôl ako ostatné. Nielen kvôli ich vlastnému vzdelaniu, ale tiež preto, aby bieli pochopili a videli, že nie všetci sme rovnakí, dokážeme sa učiť a vieme byť „normálni“. Je hlúposť, ak si niekto myslí, že rómske dieťa je nevzdelateľné. Každý človek sa dokáže vzdelávať. Je len chyba rodičov, ak sa deťom už od malička nevenujú a nevedú ich k učeniu. Potom tie deti nemajú žiadne návyky a celkom prirodzene sa učiť nechcú.

To však nebol prípad vašej mamy.
Na základnej škole sa nám venovala veľmi, najmä na prvom stupni. Robila si s nami domáce úlohy. Postupom času sme sa už učili sami, keď sa učivo pre ňu stávalo náročnejším. Vzdelávanie Rómov je určite veľmi dôležité nielen pre našu vlastnú budúcnosť, ale aj preto, aby bieli videli, že aj Róm môže tvrdo študovať, získať vysokoškolský diplom a mať potom dobrú prácu. Že je to normálna vec.

Vaša mama má aké vzdelanie?
Len základné, pracuje ako predavačka v trafike. Chcela ísť na strednú školu, ale musela sa v rodine starať o svojich súrodencov - a tak nešla. Plánovala si strednú školu dorobiť v dospelosti, aj začala chodiť na doučovanie v angličtine, ale napokon do školy kvôli svojmu veku nenastúpila.

Rodina Branislava Piskora. Zľava bratia Ondrej, Marián, Branislav, mama Michaela a sestra Michaela.

Foto: archív Branislava Piskora

Chce však, aby jej deti mali lepšie vzdelanie ako ona.
Stále nám hovorila, že chce, aby sme sa mali lepšie a nemuseli niekam chodiť ťažko pracovať za málo peňazí. Veď všetci dobre vieme, že Rómovia to nemajú na trhu práce práve jednoduché.

Všetko zlé je na niečo dobré

Pochádzate zo Sečovskej Polianky, obce vo východoslovenskom okrese Vranov nad Topľou, kde žije veľa Rómov.
V obci je časť, kde žijú iba Rómovia, ale žiadna osada, normálne domy. My sme bývali na druhej strane dediny pri bielych.

Vyrastali ste v nedostatku finančných prostriedkov. Čo vám chýbalo?
Mali sme normálne čo jesť, ale niekedy chýbali peniaze, keď bolo treba niečo poplatiť v škole alebo sme si nemohli kúpiť písanky. Zo začiatku som nedostatok peňazí vnímal negatívne, pýtal som sa, prečo nemám to, čo majú ostatní, ale neskôr som so uvedomil, že veľa vecí jednoducho nepotrebujem. Ak má niekto iphone, ja ho mať nemusím. Stačí mi len to, čo naozaj potrebujem. Naučilo ma to skromnosti, aj mama nás k tejto vlastnosti viedla a tiež k tomu, aby sme sa vedeli rozdeliť s ostatnými. Aj keď človek niečo nepriaznivého zažije, môže to mať na neho pozitívny dopad, tak to vnímam.

Zlepšila sa finančná situácia vašej rodiny, keď teraz dostávate štipendium?
Je to oveľa lepšie, štipendium odbremenilo mamku od niektorých výdavkov, ktoré so mnou má. S otcom nežijeme a musíme vyjsť len z jej platu. Preto je štipendium veľká pomoc.

Ako sa vám podarilo štipendium dostať?
O tejto možnosti mi povedala moja teta, ktorá spolupracuje s Paľikeravom a tí zasa s Divými makmi. Vnímal som to však tak, že sa o peniaze uchádzať asi nebudem, pretože som k sebe veľmi sebakritický a myslel som si, že ma určite nevezmú. Napokon som sa však odhodlal, poslal som prihlášku a povedal o tom mame. Čakali sme na odozvu a vzali ma. Zástupcovia Divých makov potom prišli aj k nám domov, aby sme sa zoznámili a porozprávali. Štipendium budem dostávať počas celého môjho štúdia na strednej škole, navyše je ešte možnosť získať peniaze zvlášť na nečakané výdavky, ktoré môžu nastať.

Foto: archív B. Piskora

Toto je individuálna pomoc občianskeho združenia, čo však štát? Ako by mal podporovať vzdelávanie rómskych žiakov a študentov?
Pravdou je, že veľa rómskych rodín nemá finančné prostriedky na to, aby ich deti mohli chodiť do školy. Okrem finančnej pomoci si však myslím, že štát by nejakým spôsobom mohol rómske deti viesť k tomu, aby sa vedeli učiť. Pretože ako sa vraví, netreba dávať ľuďom ryby, ale naučiť ich loviť.

Chcete v budúcnosti niečo robiť pre svoju rómsku komunitu?
Predstavujem si, že ak by som mal dostatok finančných prostriedkov, rád by som pomáhal nielen Rómom, ale aj iným ľuďom v núdzi.

Rómovia majú stále v spoločnosti negatívny obraz. Kde sa berie?
Ľudia vidia iba zlé veci. Že niekto kradne alebo sa nespráva dobre. A tak všetkých Rómov hádžu do jedného vreca, čo je chyba.

Je naopak niečo dobrého, čo by si mohla väčšina spoločnosť vziať od Rómov?
Rómovia sú takí, že sa radi zabávajú, tancujú. Bolo by pekné, ak by to od nich väčšinová spoločnosť prijala.

Vy sám tiež môžete byť vzorom rómskym deťom, aby videli, že vzdelanie má zmysel.
Dúfam, že sa to stane, niekto sa vo mne vzhliadne a stanem sa pre neho inšpiráciou.

Branislav Piskor rád kreslí portréty.

Foto: Branislav Piskor


... a ďalšie dielo Branislava Piskora.

Foto: Branislav Piskor


Portrét ženy.

Foto: Branislav Piskor















Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >