Byť matkou je ťažké, krásne a zároveň veľkou príležitosťou na sebazdokonaľovanie.
Foto: Shutterstock.comNajčastejší bol strach, nevysvetliteľný prostý strach o dieťa, ktorý zažíva každý rodič a ktorý dieťa nechápe. Ďalšou veľkou výzvou bola zodpovednosť za ich výchovu, aby dostávali dobrý príklad, tiež puberta detí či finančné zabezpečenie počas materskej. Tu sú odpovede oslovených žien.
Strach, ničím nepodložený, iracionálny strach
Najťažšie na materstve pre mňa bolo a je zvládať ten iracionálny, ničím konkrétnym nepodložený strach. Strach o dieťa. Strach, že sa mu stane niečo, že mu niečo spôsobí bolesť – fyzickú alebo psychickú, alebo zhorší jeho vyhliadky do života, alebo... Katastrofických scenárov sa mi prehnalo hlavou už milión. Kamošky, tiež mamy, ma upokojujú, že je to normálne. A že to už tak bude navždy. Učím sa s tým žiť. Ale je to sakra ťažké.Katarína Kožíková
Puberta v mlčaní
Pre mňa bolo momentálne ťažké obdobie puberty mojej staršej dcéry. Nevyvádzala nič mimoriadne, len nekomunikovala. A k tomu toto covidové obdobie. Povedzme si, ktorý pubertiak komunikuje s rodičmi pomocou celých viet? Zopár (úsmev). Zmôže sa len na jednoslovné odpovede, aby mal od vás pokoj. Veeeeľmi ma to mrzelo, ale bola som vytrvalá (úsmev). Treba veriť na zázraky, lebo sa stal. Nastal obrat v celkovom prístupe a správaní mojej dcéry. Učí sa, pomáha a hlavne sa so mnou rozpráva.Zuzana Baričová
Nájsť balans a zvládať strach
Na každom konkrétnom období v živote detí bolo niečo krásne a niečo veľmi náročné. Za mňa sú na materstve najťažšie tieto tri veci: zodpovednosť za výchovu, strach o deti a schopnosť ich nechať ísť.Nie je totiž ľahké nájsť rovnováhu, balans vo výchove tak, aby sme deti pripravili do života. Aby sme z nich vychovali slušných ľudí, ale zároveň takých, aby sa za seba a iných vedeli postaviť. Aby sme na ne neboli príliš nároční a chápali ich a brali takých akí sú. Na rodičovstvo sa nedá úplne pripraviť, veci sa riešia za pochodu. Život ma naučil veľa neplánovať a hrať s tými kartami, ktoré rozdal.
Potom je tu ten neustály a neutíchajú strach. Žiaľ, nemení sa to ani vekom detí. Bojím sa rovnako o 13-ročného ako o 21-ročného. Ten pocit strachu a obáv mám niekde hlboko v mozgu a neviem sa ho zbaviť (a asi ani nechcem).
No a teraz, ako sú väčší, sa aktuálne učím púšťať ich, nechať žiť svoj vlastný život, v ktorom už mama nie je tak často a tak veľmi potrebná ako doteraz.
Andrea Devánová
Chýbal mi spánok, inak je to výhra v lotérii
Ako živnostníčka som nečerpala materskú dovolenku, lebo by som musela pozastaviť alebo zrušiť živnosť. Takže som nedostávala materskú, až keď Dávidko v 18 mesiacoch nastúpil do súkromnej škôlky, som mala nárok na 220-eurový rodičovský príspevok, toľko stála mesačne škôlka. Milujem svoje dieťa nadovšetko na svete a nič by som nemenila, len mi chýbal ako pracujúcej matke spánok. Ináč som všetko zvládala. Šlo mi to dobre rozdeliť si čas a hlavne sa venovať dieťaťu. Oplatilo sa to, môj syn je dnes krásne, zdravé, šikovné, milované a milujúce 12-ročné chlapča, usmievavé, inteligentné, s výborným prospechom. Je to moja výhra v lotérii, môj život. Je to moje slniečko. Roky s ním si s manželom užívame a sme šťastní. Nič iné nie je ani dôležité, ani podstatné.Adriana Jenčová
Niektoré ťažkosti k deťom patria, iné to nebude
Ťažko som znášala izoláciu na materskej. Neustále okolo detí, venovať sa im, minimum času na ostatné... Už po pol roku som mala pocit, že by som najradšej išla do práce, no nedalo sa. Ale aj toto obdobie sa raz skončilo a ja som sa dočkala. Všetky ostatné ťažkosti som brala ako súčasť života. Dodnes mám napríklad strach o dcéry, hoci sú už veľké, ak sú ony spokojné a šťastné, som aj ja, ak nie sú, trápi ma to. Ale to beriem tak, že to k deťom patrí, inak to nebude, je to zbytočné riešiť či sa snažiť meniť.Ľubomíra Kamenická
Najťažšie? Všetko!
Najťažšie na materstve? Všetko! Nočné vstávanie k deťom, kým boli malé, slabý materský príspevok, z ktorého sa nedalo vyžiť... No a ešte náročný bol prechod z laktačnej výživy na umelé mlieko. S dojčením som končila, keď malo dieťa tri mesiace, a kým si zvyklo, bolo to grckanie, plač...Marcela Longauerová
Zodpovednosť, dať deťom dobrý príklad
Najťažšia je pre mňa asi tá zodpovednosť, akú výchovu deti dostanú a čo si zoberú od nás rodičov do života. Keď je dospelý sám, nezamýšľa sa nad tým, ako sa v ktorej situácii zachová. Ale skutočnosť, že deti všetko nasávajú, aj to, čo by nemuseli (úsmev), je dosť zaväzujúca. S tým súvisí pre mňa tiež dosť náročná výzva zachovať si chladnú hlavu aj v situáciách, keď som niekedy riadne vytočená. Čo sa mi nie vždy darí... (úsmev)Alexandra Danilov
