Prečítajte si podnetné myšlienky, ktoré sa objavili na našom webe.
Foto: Shutterstock.comPrejavujme lásku a vytvárajme deťom pocit bezpečia
„Vytvárajme pocit bezpečia a prejavujme lásku v našich rodinách. Pocit bezpečia vytvoríme, keď sa s deťmi budeme rozprávať, keď o ne prejavíme záujem. Rozprávajme sa, pýtajme sa, s kým sa dieťa v škole rozpráva, akých má kamarátov, ako sa majú jeho spolužiaci. Tiež rozprávajme o sebe, aj o svojich vlastných pocitoch, problémoch, o tom, ako ich riešime. Tak dávame príklad a učíme svoje deti, že je v poriadku pomenovať, čo sa mi páči a čo nie, čo mi je príjemné a čo nie. Čo tolerujem, a čo už nie. Tiež ich učíme, že ťažkosti a rôzne situácie (problémy) patria k životu, a hoci nemôžeme ovplyvniť to, čo sa nám udeje, vieme a môžeme ovplyvniť to, ako na to zareagujeme."Sociálna pedagogička, rodičovská poradkyňa a koučka Katarína Winterová v rozhovore Dospelí zlyhávajú tam, kde by mali ísť príkladom
Nepomáha sa. Kto môže, ten robí
„Nemáme to doma pomenované akože „pomáhame“, nedelíme takto práce. Máme to tak, že kto môže, ten urobí a k takejto rovnosti pri starostlivosti o rodinu vedieme vlastne všetkých."Dramaturgička, moderátorka, herečka i spisovateľka Kristína Tormová v rozhovore Tento rok som neupiekla ani jeden medovník
Veriť a pracovať
„Treba tomu iba veriť. A systematicky pracovať.“Robert Ruffíni, niekdajší úspešný skokan do výšky, dnes tréner na otázku, čo treba, aby sa z niekoho stal medailista z prestížneho svetového podujatia v rozhovore Športu na Slovensku vládnu nekompetentní ľudia
Mobil ako nôž
„Mobil nie je sám o sebe zlá vec, je to ako s nožom – môže vám rozkrojiť chlieb či inú potravinu, ale môže vám aj ublížiť. To isté platí o mobile a sociálnych sieťach v dnešnej dobe. Jednoducho, tvárme sa ako chceme, no sú súčasťou nášho života a my to už nezmeníme. Treba sa naučiť s tým žiť a korigovať to. Aby sme sa nestali otrokmi smartfónov a sociálnych sietí, pretože je to veľmi deštruktívne pre osobnosť.“Spevák Ondrej Kandráč v rozhovore Nemám problém povedať deťom: Prepáčte, zlyhal som
Čo robí dobre mne, darujem ďalej
„Pozrite, je tu kvetinka. Ovoniam ju, príjemne vonia, darujem ďalej, podelím sa. Taká je tradícia u nás – čo robí dobre mne, darujem aj druhému, aby sa tiež cítil dobre a spolu nám je ešte lepšie.“Majster čínskych bojových umení wushu, znalec tradičnej filozofie, medicíny i akupunktúry Mu Yuchun v rozhovore Vyznávam slobodu. Ak má človek prísny režim, bude z toho problém
Byť autentický, to najviac zaberá
„Celkovo rodičovstvo je boj! Nie je to prechádzka ružovou záhradou. Je to proste život. A nikto ma nikdy neučil, ani nepripravil na to, aký mám byť rodič, otec. A k tomu aj naplniť úlohu manžela. Niekedy mám ale pocit, že sa nad tým netreba zbytočne zamýšľať. Byť autentický, to najviac zaberá. Dieťa to cíti. Takisto si dieťa ničím nekúpite. Potrebuje vás, aby ste boli prítomný, vnímali ho, počúvali, dotýkali sa ho a vytvorili mu pocit bezpečia.“Spevák Štefan Štec v rozhovore Niekedy je zbytočné snívať, treba žiť prítomný okamih
Madí sa neboja trestu, ale toho, že rodičov sklamú
„Dnes sa mladí veľmi boja urobiť chybu. A tak radšej buď neurobia nič alebo sa naopak veľmi úzkostlivo ženú za nejakým úspechom, a prestávajú byť v kontaktu so sebou samým. Nedovolia si robiť, čo ich baví a napĺňa, pretože potrebujú podať výkon a potešiť ostatných. Dynamika vo vzťahu rodič a dieťaťa sa veľmi zmenila. Kým v minulosti sa dieťa bálo trestu, ktorý zo strany rodiča môže prísť, dnes sa bojí, že ho sklame.“Psychologička Dominika Rajznerová z občianskeho združenia IPčko v rozhovore Mladých sme obrali o stratégie, ako zvládať ťažkosti
Vždy tu byť pre druhých
„Moji rodičia ma vždy viedli k službe druhým. Obaja slúžili v dobe, keď to naozaj nemali ľahké a ja ich za to doteraz obdivujem. Moja mama nás vždy učila podeliť sa o to, čo sme mali. Či to bolo jedlo alebo oblečenie, od nás nikto nikdy neodchádzal hladný. Otec nás zase učil organizovať rôzne podujatia pre ľudí bez domova, ešte ako farár v Chyžnom pozýval do kostola aj rómske deti. Učili ma prijímať ľudí bez ohľadu na ich sociálny status alebo farbu pleti a za to som im veľmi vďačná.“Oľga Coulton-Shaw spoluzakladala organizáciu Cesta von v rozhovore S ľuďmi z chudobných rómskych komunít sa cítim dobre. Tak naozaj dobre
Teenagerovi sa rodič nemôže vnútiť, ani mu hodnotiť vzťahy
„Vo veku okolo tých 12 rokov si mnohé deti začnú vytvárať svoj svet, súkromie, kedy nehovoria o všetkom svojej rodine. Je to prirodzené, dobré, je to súčasť vývinu, niečo, čo by dieťa malo prežiť, mať svet mimo rodičov, tajnosti. Rodič má možno pocit, že dieťa sa mu vzďaľuje, že s ním stráca kontakt, keďže predtým dieťa prijímalo svet taký, aký mu ho rodina ponúkala. No je nesmierne dôležité, aby aj v tejto situácii dával dieťaťu najavo, že keby čokoľvek sa udialo, môžeš prísť, som tu. Ako ponuku. Nemôže sa mu vnútiť. Najhoršie, čo môže urobiť, je byť tam z pozície kontroly a hodnotiteľa, či si dieťa vytvára dobré, vhodné vzťahy alebo nie.“Psychológ Marek Madro zo združenia IPčko v rozhovore Savo vo fľaši – šikana či „len“ zábava?
Nechceme vidieť vlastnú krehkosť
„Smrť sme z našich život poslali nikam na perifériu, pretože nás upozorňuje, akí sme krehkí a zraniteľní.“Dula Lucia Kubíny v rozhovore Dovoľme ženám, ktoré v tehotenstve prídu o dieťa, smútiť
