Ondrej Kandráč s manželkou a deťmi.
Foto: facebook Ondreja KandráčaMedzi vašimi deťmi je dosť veľký vekový rozdiel – najstarší syn má 14, najmladšia dcérka tri roky. Prejavuje sa nejako? Majú k sebe napriek tomu blízko?
Deti majú k sebe veľmi blízko, až som milo prekvapený. Popravde som čakal, že najmenej blízky vzťah k malej sestre bude mať najstarší Ondrejko ako „...násťročný“. Ale je to pravý opak. On Marušku zbožňuje, aj ona jeho. Stále Ondríkovi hovorí, že sa jediní v rodine podobajú, lebo majú kučeravé vlasy (smiech). Vytešujem sa z toho, len nech im to ostane... (úsmev) Pre mňa je vždy rodina a súrodenecké puto veľmi dôležité, pretože vieme, že sú rôzne prípady, ako spolu súrodenci vychádzajú. Preto by som bol rád, keby sa v našej rodine súrodenci mali radi a boli si v živote nápomocní.
Ondrej Kandráč
Obľúbeného folkloristu, huslistu a speváka ľudových piesní Ondrej Kandráča si mnohí pamätajú najmä z televízneho programu Všetko, čo mám rád, ktorý moderoval so Štefanom Skrúcaným. V roku 2017 sa v ankete OTO stal spevákom roka. Aj dnes sa venuje predovšetkým spevu a vystúpeniam s kapelou Kandráčovci a rodine. Žije v Košiciach, s manželkou Erikou majú tri deti – Ondreja (14), Emu (11) a trojročnú Marušku.Nedovolím si vôbec radiť, myslím si, že každý rodič má svoje overené postupy, čo funguje, čo viac, čo menej. Je pravdou, že čo sa mne celkom darí, resp. to, s čím som sa popasoval a čo sa už naučil, je, že netreba zo seba hrať neomylného človeka. Aj keď niekedy pochybím, prídem za deťmi a poviem jednoducho, že som zlyhal. „Prepáčte mi to, vypenil som, nadával, nebol som úplne v duševnej pohode v tej danej chvíli, chcem byť aj ja lepším rodičom...“ Skrátka tak.
V čom vás deti takto vytočiť, ako opisujete?
Ako každého rodiča, aj mňa napríklad irituje čumenie do telefónu. Ak im trikrát poviete „poď dolu, uprac si veci, vyber umývačku,“ a v tej chvíli deti zázračne nepočujú... Ale akonáhle im len pošepnete, že na Netflixe dávajú nový seriál, pološeptom stačí povedať z jednej izby do druhej, zázračne sú tie deti pri vás... To sú možno bežné veci aj v iných rodinách, dôležité ale je iné: Nie som ideálnym rodičom, ale chcel by som, aby moje deti raz povedali, že som bol milujúcim rodičom.
Od koľkých rokov majú vaše deti mobily?
Veľmi sme sa tomu zo začiatku bránili, ale tá doba je taká, aká je. Mobil nie je sám o sebe zlá vec, je to ako s nožom – môže vám rozkrojiť chlieb či inú potravinu, ale môže vám aj ublížiť. To isté platí o mobile a sociálnych sieťach v dnešnej dobe. Jednoducho, tvárme sa ako chceme, no sú súčasťou nášho života a my to už nezmeníme. Treba sa naučiť s tým žiť a korigovať to. Aby sme sa nestali otrokmi smartfónov a sociálnych sietí, pretože je to veľmi deštruktívne pre osobnosť, hlavne pre mladého človeka, ktorý nevie odfiltrovať, čo je správne a čo nesprávne. My doma to máme, chvalabohu, pod dohľadom, kontrolujeme aj sociálne siete.
Čo rozhodlo, že mobil deťom kúpite?
Mobily sme im kúpili, keď boli štvrtáci na základnej škole. Bolo to praktické a doteraz je, lebo často chodievajú sami napríklad autobusom a človek je taký spokojnejší, keď mobil cinkne a on vie, že dieťa je v poriadku.
Naši rodičia to takto nemali, museli nám jednoducho dôverovať...
No tak ale vtedy mobily neboli, to je samozrejmé. To bola iná doba celkovo.
Vravíte, že deťom mobily kontrolujete a regulujete. Ako?
Máme family link, to znamená, že deti majú hodinu a pol limit na mobilný telefón. Akonáhle ho presiahnu, musia požiadať o dovolenie, čo teda robím veľmi veľmi nerád a len vo výnimočných prípadoch, ale jednoducho treba sa s tým naučiť žiť, akceptovať to. A samozrejme, urobiť si zo sociálnych sietí a mobilu pomocníka, nie byť otrokom.
Nedá sa mi neopýtať, ako sú na tom vaše deti vo vzťahu k hudbe. Pôjde niekto z nich vo vašich šľapajách?
Hrávajú, s manželkou sme im pootvorili dvere do sveta hudby, pretože si hovorím, že každý človek by mal mať právo na sebarozvíjanie v tom, na čo je nadaný. Už či z detí budú muzikanti alebo nie, to je v zásade jedno. Vôbec netlačíme na pílu. Budem rád, ak by sa venovali hudbe, ale ak nie, nič sa nestane. Hlavne nech sú čestnými ľuďmi, ktorí pomáhajú ostatným, nie sú zahľadení do seba, ale snažia sa urobiť tento svet lepším.
Ondrej Kandráč pozdravuje čitateľov ahojmama.sk. Pozrite si VIDEO.
