Čo robí dobre mne, darujem druhému, taká je naša tradícia, hovorí majster Mu Yuchun.
Foto: Natalia VolkovaSpomeniete si na vaše začiatky, prvé kontakty s bojovým umením wushu?
Bol som dieťa a v škole som mal učiteľa bojových umení wushu, pokračovateľa tradície cisárskej gardy. Jeho predkovia boli v cisárskej armáde, mali tie dlhé vlasy, aké poznáme aj z filmov. Nuž a ten učiteľ si vyberal deti, s ktorými cvičil wushu, vrátane mňa. Bolo to všetko formou hier a ja som si to už vtedy ako šesťročný zamiloval, veľmi ma to zaujalo.
Majster Mu Yuchun (75)
Pochádza z Pekingu a je majstrom čínskych bojových umení wushu, znalec tradičnej filozofie, medicíny i akupunktúry. Má za sebou bohatú kariéru majstra, trénera, rozhodcu, lekára a zahral si aj v niektorých filmoch o bojových umeniach. V roku 1993 sa jeho cesty spojili s Ukrajinou, kde sa stal hlavným konzultantom Ukrajinskej federácie wushu. So svojimi ukrajinskými žiakmi a nasledovníkmi Volodymirom Fedortsovom, Zulfiou Khazheyevou a Nataliou Volkovou žijú momentálne vo Švajčiarsku, odkiaľ cestujú na semináre po celej Európe a odovzdávajú svoje poznatky verejnosti. Nedávno boli na Slovensku v Demänovskej doline, kde poskytol tento exkluzívny rozhovor.Mal som vlastne šťastie, že som sa začal učiť vnútri wushu rodiny, kde sa história a tradícia predávala od majstrov k žiakovi. Učil som sa tak niekoľko rokov. Potom som sa učil vo viacerých školách bojových umení, kde som sa zdokonaľoval v rôznych technikách pod vedením slávnych majstrov.
Wushu, to je vlastne celý životný štýl, nielen tréning niekoľko hodín denne... Ako to bolo vo vašom prípade, učili ste sa súčasne jedno s druhým?
Áno, je to celá tradícia. Nie je to iba šport, necvičíme iba so svalstvom, baguazhang a taijiquan, shaolinquan..., nie je to iba toto. To je celá vnútorná kultúra, správanie. Tak, ako sa človek správa, ako je, ako spí, ako sa prechádza, ako behá, to všetko je wushu. To je životný štýl, vo všetkom. Čo robiť ráno, večer, čo cez obed, to je celý život. Žiť život vedome, nielen automaticky jesť, pracovať, odpočívať. Vnútri musí mať človek kultúru, ako to všetko robiť. Dokonca záleží aj na tom, ako sa zdraví s inými ľuďmi.
Ako? Stačí úctivo, alebo nie?
Nie celkom. Takto, ako sa zdravia ľudia v Európe, teda podávaním rúk, takto nie. (Ukazuje podávanie rúk, typické v našej kultúre.) Takto áno. (Jednu ruku zovretú v päsť vloží do druhej dlane, ruky mierne pokrčí pred hrudníkom a hlavou sa mierne ukloní.)
Prečo?
Pretože takto (podávanie rúk), ak je niekto chorý, mi daruje svoju chorobu. Ale takto (spojenie rúk a mierny úklon) to znamená, že jedna ruka som ja, druhá si ty, tu sme takto spolu a takto sa zdravíme. A navzájom sa nenakazíme.
Prečo nie je jedno ani to, ako človek stojí, resp. ako sa pohybuje?
Ja stojím rovno, tak ako strom, takto stretávam toto miesto, kde práve stojím. Tak, ako stojím, tak zbieram magnet, energiu z okolia, prírody. Energia prichádza aj z neba, ako vlna v mori. Keď stojím a nohami tlačím na zem a hlavou, naopak, na nebo, vytváram pružinu, ktorá sa rozťahuje a sťahuje a krv sa vtedy v mojom tele rozprúdi. Neviem to vysvetliť v pár vetách. Keď cvičím, stojím v tomto postoji a začínam cítiť svoje magnety, svoje telo. Potom je to výhoda pre moje zdravie, ak to dokážem precítiť v jednotlivých orgánoch na tele. Viem si pomôcť, keď potrebujem. Keď ma napríklad bolí hlava, viem, kde sú tie body, cítim ich, urobím si bodovú masáž a prejde to. Keď mám problém s očami, nájdem si zasa príslušné body, masírujem tie a je mi lepšie.
Majster Mu Yuchun a jeho najbližší spolupracovníci. Zľava Oksana Pirniková, Zulfia Khazheyea, Volodymir Fedortsov, Natalia Volkova a Vasil Pirnik.
Foto: archív Oksany PirnikovejKeď ovládate umenie rozumieť prírode, jej energiám a zákonitostiam, dokážete byť zrejme vyrovnaný a šťastný. Je to tak alebo máte tiež svoje ťažšie chvíľky?
Vždy sa cítim šťastne, aj keď nie vždy v jednej rovine. Raz vlna stúpa, potom zostane na jednom mieste, občas trocha ide dolu, ale nikdy neklesne pod tú hladinu. Ako vlna v mori. Ide ďaleko, vráti sa.
Ak nastanú tie horšie chvíle, nechávate ich plynúť, nech pominú samé, alebo sa aktívne snažíte čo najskôr ťažkosti vyriešiť?
To je ako vesmír, ako príroda. Vidíte mňa, som tu ja, Číňan, Majster Mu. Myslíte si, že vidíte mňa, ale vidíte len telo, svalstvo. Vo vnútri je ešte jeden Majster Mu, duchovný, múdry Mu. Keď sú oboje spolu, je to jin a jang, wushu. Ako Mesiac a Slnko, vždy spolu. Vždy sa musia striedať, točiť spolu, to sa volá duša. A potom je tu telo. Spolu to vyzerá tak, že keď sa chcem poškrabať, poškrabem sa, keď chcem zbierať kvetiny, zbieram. Telo dušu poslúcha, vtedy je zdravé.
Vravíte, že wushu, to je všetko, ako človek spáva, je, žije. Ako žije teda majster wushu, Majster Mu?
Keby som mal vysvetliť, ako fungujem 24 hodín, tak je to na knihu (smiech).
Bola by zaujímavá...
Trochu to priblížim. Je to kultúra v Číne stará 5 – 7000 rokov. Vníma nebo, časti neba počas 24 hodín. V noci, keď je napríklad polnoc, to je čas myši, tá ide jesť, hľadať. Dve hodiny, to je čas býka, ten začína žuvať, začína fungovať žalúdok. Štyri hodiny, to je už čas tigra, ide na poľovačku, hľadať potravu, vtedy začína byť silný, a to je silný čas aj pre človeka. Vtedy som ja už ako malý začínal cvičiť, zbierať energiu, aby som bol silný ako tiger. Potom nasleduje čas draka, ktorý je najsilnejší, a vtedy by mal človek tiež už zbierať energiu. A tak ďalej. Ak chce človek dobre, vyrovnane žiť, mal by presne poznať časy a jednotlivé energie s nimi spojené. V rôznych časoch sú rôzne energie, a tie treba poznať. Stretávať ich, fungovať podľa toho, ako je to nastavené v prírode.
Spätosť človeka s prírodou je pre majstra Mu kľúčová.
Foto: Natalia VokovaNo a okrem hodín sú tu ešte sezóny a miesta. Napríklad jar, na jar, keď sa kvety otvárajú, u človeka začínajú dobre fungovať pľúca, otvárajú sa tiež, ale ešte sú slabé. To znamená, že človek potrebuje dávať pozor, lebo ľahko ochorie. Jar je teda začiatok, no vždy vtedy opatrne, ako dieťa, pomaly. V lete je zasa tráva veľmi silná, kvety tiež. V lete treba viac piť vody, posilňovať to. V jeseni je už plod, semeno, v tento čas človek potrebuje tiché a pomalé cviky, nič rýchle. No a v zime – v Číne sa hovori, že človek má v sebe špajzu, ktorú v lete naplní energiou. A nepotrebuje, aby krv v zime rýchlo prúdila, lebo energia zo špajze bude miznuť. Čiže v tento čas už je dobré úplne spomaliť. Je to ale dosť náročné na vysvetľovanie.
Ako často cvičíte? Pravidelne niekoľko hodín denne?
Slobodne. Nemám presný čas, pretože to by som už bol zviazaný, ako stroj, a to nie je dobré. Srdce tvrdé, svalstvo tvrdé, povaha tvrdá, nie je dobré, aby bol takto nastavený režim. Fungujem ako príroda, tak je to je dobré. Keď má človek presný prísny režim, vždy bude z toho nejaký problém.
Prezraďte niečo o vašich stravovacích zvykoch. Pijete kávu, čaj? Jete mäso?
Vyznávam slobodu. Čo boh dal na zem, keď je to jedlé, tak to zjem. Kávy je u nás v Číne veľmi málo, nemáme tam tú tradíciu. Mäso môžem, prečo nie? Je to taký cyklus – ja jem mäso, ak zomriem, obrazne povedané, tráva zje mňa, zvieratá potom zjedia tú trávu... Neriešim, čo môžem a čo nie, ten cyklus takto skrátka funguje.
A čo alkohol?
Ten nie. V Číne alkohol slúžil na to, aby liečil ľudí. Pomáha na cirkuláciu krvi, príliv energie. Keď si človek poraní napríklad prst, dezinfikuje ho alkoholom. Keď človeka dlhodobo niečo bolí, je taká masážna technika, ktorá lieči pomocou alkoholu a ohňa. Čiže alkohol slúži na liečenie, nie na pitie. Veľa ľudí nemôže vydržať, lebo im to chutí a potom je to zlé. Nie alkohol je zlý, ale človek. Ale ja nepijem, moje vnútorné orgány sú v dobrom stave, nepotrebujem si pomáhať alkoholom.
S Oksanou Pirnikovou, ktorá na Slovensku zabezpečuje semináre i tlmočenie.
Foto: Natalia VolkovaDnes sa viac než sebe venujete druhým ľuďom, na spomínaných seminároch. Čo vám to dáva vnútorne?
(Majster Mu odtrhne kvetinku z trávy a dá do ruky prekladateľke Oksane. Viac o jej príbehu v tomto článku, pozn. red.) Pozrite, je tu kvetinka. Ovoniam ju, príjemne vonia, darujem ďalej, podelím sa. Taká je tradícia u nás – čo robí dobre mne, darujem aj druhému, aby sa tiež cítil dobre a spolu nám je ešte lepšie. Rovnako je to aj s cvičením. Keď ja sám cvičím dobre, nazbieram energiu ako magnet. Vidíte ma tu, ale nie ten môj magnet, ktorý je veľmi ďaleko. Točím sa, ako medveď, slon... (Pohybmi napodobňuje tieto zvieratá.) V zemi je energia, magnet zeme. Ako oň triem ten svoj magnet, rodí sa nový magnet. V prstoch mám veľa krvi, je horúca, je to príjemné pre mňa a ja to odovzdávam ľuďom. Veľa starých ľudí napríklad príde na seminár s tým, že nemôže zdvihnúť ruku, po takomto trení keď začne prúdiť krv, už ňou pohnú. Je to umenie ako liečiť ľudí, kultúra, aby mal človek viac energie. Keď jej je viac, človek bude zdravší.
Koľkým ľuďom ste pomohli rozumieť sebe a zobrať si pre seba, čo potrebujú? Dá sa to spočítať?
Nikdy som to nepočítal, ale každému som dal svoje srdce. S láskou. Mojou úlohou je len dávať, nikdy nepočítať. A je potom na ľuďoch, čo s tým urobia. Keď bude cvičiť každý deň 5 minút, je dobre, keď 10, lepšie, keď hodinu, ešte lepšie. Kto koľko do toho dáva, toľko dostane. Neriešim už, čo ľudia s tým, čo im ja dám, urobia. Je to na nich, ako s ním naložia a čo z neho využijú.
O majstrove semináre je veľký záujem. Zatiaľ posledný na Slovensku bol v Demänovskej doline.
Foto: Natalia VolkovaZa jeden seminár im ale nedokážem odovzdať všetko. Iba trochu rozprávam, trochu ukazujem. Otvorím im oči, aby videli a sami sa zaujímali. Aby im bolo dobre, príjemne. Potom je už na nich, čo si z toho zoberú, či chcú nasávať históriu, tradíciu, kultúru. Najlepšie je začať ešte ako dieťa. Ale aj keď začnem v 90tke, dostaví sa výsledok. To je wushu, práca s energiami.
Aké máte hlavé životné krédo, filozofiu?
Všetko je dôležité. Ťažko to vysvetliť. Vnútri je vždy to hlavné: stáť ako strom, sadať si ako zvon a kráčať ako vietor, vlna. Nemôžeš stáť krivo, vždy rovno ako strom. Nebo, zem a človek uprostred, ako strom – tak to má byť. Keď ľudia nestoja rovno, nebudú ani zdraví. Keď si zas človek sadá, tak rovno a trochu naklonene dopredu, aby srdce a pľúca boli uvoľnené. No a keď kráča, tak ako pružina, ísť s vlnou, neunaví sa tak skoro a prejde aj celé kilometre. Vnútri zbieram rôzne druhy zvierat a ich pohyby, každý je na niečo osožný. Medveď, tiger, slon, ťava sova, zajac, dážďovka, dokonca aj ako medúza, ktorá je slabá, no má svoju techniku. (Napodobňuje pri tom pohyby všetkých týchto zvierat.)
Úsmev na tvári majstrovi chýba len málokedy.
Foto: Natalia VokovaNo a ešte záleží aj na tom, ako človek spí – veľa ľudí spí na chrbte alebo bruchu, to nie je správne. Treba spať na boku, takto si chráni vnútorné orgány, ľahšie sa dýcha. Ak spí na boku, je dobre, je tu oheň (ukazuje na hrudník). Keď otvoríš (imituje polohu spania na chrbte), vznikne požiar, energia unikne. Ja ju zbieram. Je to dobré pre zdravie.
