Trúfnu si? Čo by mohla vláda Igora Matoviča urobiť pre rodiny s malými deťmi

Patricia Poprocká, 5. apríla 2020 o 05:04

Žiadne dotácie na predaj umelého mlieka ani masové zriaďovanie nových jaslí. Podpora rodiny zo strany štátu môže vyzerať inak než už roky dookola omieľajú politici. Pomôcť rodičom môže štát oveľa lacnejšie a účinnejšie. Vláda Igora Matoviča má na to teraz šancu, ak pri tvorbe svojho programu nájde odvahu pozrieť sa na vec z iného pohľadu a urobí kroky, na ktoré sa doteraz nik neodhodlal.

Programové vyhlásenie vlády sa pripravuje v týchto dňoch, keď vládu zamestnáva riešenie problémov súvisiacich s pandémiou koronavírusu. Na snímke premiér Igor Matovič s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom.

Foto: TASR

Zjednodušene povedané: Namiesto nepremyslených dotácií na umelé mlieko sa zamerať na systémovú podporu dojčenia, ktorá štátnu kasu nestojí takmer nič. Namiesto jaslí je zasa lacnejšie aj účinnejšie vytvoriť podmienky, aby ženy boli finančne oceňované za starostlivosť o deti a na ich flexibilnú prácu, najlepšie z domu. K tomu pôrodnícke štandardy na rešpektujúci pôrod a rodinná politika na Slovensku by sa zlepšila rapídnym skokom za minimálnych nákladov.

Podľa odborníčok, ktoré sa najčastejšie stretávajú s rodičmi malých detí a ich starosťami, je základom zmena prístupu štátu k bábätkám a dojčeniu, pre ktoré chýba systémová podpora. „Ušetrili by sa tým finančné prostriedky v miliardách eur ročne,“ vraví predsedníčka OZ Mamila MUDr. Lucia Kantorová s tým, že dojčenie má celospoločenský význam a priaznivo vplýva na verejné zdravie.

„Systémová podpora pre dojčenie je kriticky dôležitý faktor pre zdravie celej populácie, predstavuje jedno z najefektívnejších preventívnych opatrení v zdravotníctve,“ pripomína.

Neoceniteľný význam dojčenia pre zdravie dieťaťa aj matky potvrdzuje množstvo vedeckých dôkazov a medicínskych štúdií. Dojčenie je rozhodujúce. Dojčenie prispieva k ochrane pred civilizačnými ochoreniami, baktériami, vírusmi a inými patogénmi, tiež pred stresom a vysokou hladinou kortizolu, čím sa zvyšuje odolnosť voči infekciám. Dojčenie tiež zohráva dôležitú úlohu pri budovaní imunitného systému, mozgu, tráviaceho traktu a mikrobiómu. Má vplyv i na zdravie v dospelosti a dojčiacu matku tiež chráni pred významným počtom ochorení.

„Dojčenie či nedojčenie hrá kľúčovú rolu nielen zo zdravotného, ale aj sociálneho, psychologického, finančného či ekologického hľadiska. Výživa dieťaťa dojčením v prvých niekoľkých rokoch života natrvalo pozitívne ovplyvňuje celú spoločnosť,“ zdôrazňuje Lucia Kantorová.

Čo by teda mal štát robiť?

Kampaň o dôležitosti dojčenia

„Je potrebné zamerať sa na zníženie počtu detí, ktoré už v pôrodnici dostanú umelé mlieko, často napriek nesúhlasu rodičov a bez informovaného súhlasu. Začať nezávislé vládne informačné kampane o riešeniach problémov s dojčením, aby repertoár riešení nezahŕňal len prechod na umelú výživu. Tiež hovoriť o tom, že dojčenie je dôležité podporovať nielen prvých šesť mesiacov po narodení, ale podľa Svetovej zdravotníckej organizácie minimálne dva roky a potom ďalej,“ vymenúva konkrétne kroky MUDr. Lucia Kantorová.

Predsedníčka OZ Vždy spolu Adriana Kráľová, iniciátorka petičnej akcie na ochranu dojčiacich žien Za dojčenie a laktačná poradkyňa Jana Michálková dopĺňajú ďalšie možnosti:

„Umelé mlieko pre deti mladšie ako šesť mesiacov by malo byť len na lekársky predpis. Lekár by napríklad mal mať pri problémoch mamičky s dojčením povinnosť odporučiť návštevu poradkyne,“ uvádzajú. V susednom Česku sú už v tomto ďalej, vlani uznali, že podpora dojčenia priaznivo ovplyvňuje verejné zdravie a laktačné poradenstvo môžu preplácať aj zdravotné poisťovne.

Vhodné by boli aj školenia pre personál, medikov, pediatrov i laktačné sestry, ktoré by chodili za matkami do domácností prvé dni po pôrode. „Na Západe sú takéto návštevy bežnou praxou,“ pripomína Jana Michálková.

Podľa Lucie Kantorovej je úlohou štátu vytvoriť podmienky na podporu dojčenia z hľadiska vzdelávacieho, metodického, finančného i personálneho. „Ministerstvo zdravotníctva by malo vytvoriť štandardné odporúčania a ošetrovateľské postupy, podrobnosti o metodických podmienkach na podporu dojčenia, aby boli jednotné a platili vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Malo by pritom spolupracovať s občianskymi združeniami, ktoré sa tejto problematike venujú a zastupujú rodičov a ich deti.“

Dojčenie je dôležité a týka sa každý rok minimálne 100-tisíc detí, 100-tisíc žien, teda v rámci rodín minimálne 300-tisíc ľudí.

Regulácia reklamy

Systematická podpora dojčenia znamená vysporiadať sa aj s ďalšími faktormi, ktoré ho dnes sťažujú. Ide napríklad o vplyv výrobcov umelého mlieka, nedostatočnú akceptáciu dojčiacej ženy v spoločnosti či nedostatočné poradenstvo a pomoc ženám v začiatkoch dojčenia.

„Vláda by mala vyzvať médiá, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, hlavne pôrodnice, pediatrov, Slovenskú pediatrickú spoločnosť a organizácie vzdelávajúce v oblasti výživy dojčiat a batoliat, aby ako svoj etický záväzok odmietli sponzorstvo firiem vyrábajúcich umelú výživu a vplyv firiem na oblasť výživy dojčiat,“ vraví Lucia Kantorová s tým, že taká výzva by mala byť ukotvená aj v zákone.

„Cieľom je prispieť k poskytnutiu bezpečnej a primeranej výživy detí tým, že bude chrániť dojčenie, a tým, že sa začne proces, ktorý povedie k správnemu používaniu umelej výživy tam, kde je nevyhnutá, na základe nezávislých informácií,“ dodáva.

Reklama firiem vyrábajúcich umelú výživu je dnes naozaj masívna, ženy už v gynekologických ambulácniách dostávajú letáky a kartičky s jednotlivými značkami, v pôrodnici zasa darčekové krabice s pomôckami či informačné brožúrky. Pripájajú sa aj niektoré instagramové celebrity a politici doteraz namiesto toho, aby propagovali dojčenie a vytvárali matkám preň vhodné podmienky, radšej sľubujú zníženie daní na umelú výživu.

Tá pritom materské mlieko nieže nedokáže nahradiť, ale môže mať dokonca škodlivé účinky. Lucia Kantorová pripomína poznatky časopisu Lancet, ktorých autori považujú za dôležité, aby v rámci ochrany verejného zdravia bola vyvrátená „rozšírená nesprávna predstava, že dojčenie sa dá nahradiť umelou výživou bez škodlivých dôsledkov.“

Zdravie nedojčených detí je napríklad podľa štúdie z roku 2015 ohrozené podvýživou, hnačkovými ochoreniami, ochoreniami horných a dolných dýchacích ciest – zápalom priedušiek či zápalom pľúc, zápalom stredného ucha, rozličnými vírusovými ochoreniami či chorobami bakteriálneho pôvodu, infekciami pochádzajúcimi z kontaminácie pri príprave umelého mlieka či cukrovkou.

Miestnosti na dojčenie to nevyriešia

Dojčeniu, zvlášť dlhodobému, nepraje ani verejná mienka. Ľuďom neprekážajú polobnažené modelky a za primerané sa považuje kŕmenie fľašou či cumeľ v ústach dieťaťa, no sú pobúrení, keď vidia ženu dojčiť svoje dieťa inde než doma.

Odborníčky sa zhodujú na potrebe legislatívnej ochrany dojčenia a vládnych kampaní, ktoré by podporovali dlhodobé dojčenie a dojčenie mimo domu, často nesprávne prezentované ako dojčenie na verejnosti.

Jedna by mala byť určená verejnosti, druhá odborníkom. „Zahŕňala by reklamné aj vzdelávacie aktivity. Je dôležité, aby súčasťou takejto stratégie nebolo budovanie žiadnych špeciálnych miestností či vyhradených miest na dojčenie,“ pripomína Lucia Kantorová.

Dojčenie mimo domu aj Svetová zdravotnícka organizácia považuje za dôležité pre zvýšenie percenta dojčených detí. „Matky nesmú byť vyhadzované, diskriminované a ponižované,“ pripomína Adriana Kráľová.

Jasle zrušiť?

V prípade jaslí nie je potrebné navyšovať ich kapacity, skôr naopak. Jasle sú pre vývoj malých detí škodlivé, odborníci sa zhodujú, že v prvých dvoch-troch rokoch dieťa potrebuje mať nablízku osobu, na ktorú je naviazané, teda matku.

„Keby išlo o môj odborný pohľad, jasle by som zakázala. Ale keďže rešpektujem voľbu iných žien, nie je to možné,“ vraví Adriana Kráľová. Štát by ale namiesto investícií do jaslí mal podporovať pružný pracovný čas matiek a prácu z domu. Buď príspevkami alebo úpravou odvodov tak, aby bolo pre zamestnávateľa výhodnejšie zamestnávať dve matky na čiastočný úväzok ako jednu ženu na celý.

Podľa Adriany Kráľovej by štát mohol podporiť aj ženy, ktoré sa aj po dovŕšení tretieho roku rozhodnú pokračovať vo výchove a vzdelávaní. „Takáto žena môže byť podporovaná štátom, že zabezpečuje svojim deťom čo najprirodzenejší a najzdravší vývoj, neodchádza od nich, dokáže dlhodobo dojčiť, doma vzdelávať, suplovať škôlku. Tieto detičky môžu byť omnoho šikovnejšie a zdravšie, rovnako ako celá rodina je zdravšia; vychádzam zo všeobecných poznatkov pedagogiky a psychológie, že do 6 rokov je najdôležitejšie obdobie na formovanie dieťaťa,“ vysvetľuje.

Západný systém je nastavený na to, že matky sa majú čo najskôr vrátiť do pracovného procesu, napríklad vo Švajčiarsku odchádzajú už od päťmesačných bábätiek. „Ak sa niektorá matka rozhodne nebyť ekonomickou matkou, štát by ju mohol podporiť,“ mieni Adriana Kráľová.

Ozajstné baby-friendly pôrodnice

Nové volebné obdobie a vedenie rezortu zdravotníctva dáva tiež šancu na to, aby sa na Slovensku konečne prijali jednotné pôrodnícke štandardy, ktoré by ženám zaručovali rovnaký prístup a podmienky v každom zariadení.

„Je potrebné zaviesť pôrodnícke štandardy jednotné pre všetky pôrodnice, ktoré sa budú odvíjať od najnovších štandardov, definovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou pred dvoma rokmi,“ vraví Lucia Kantorová.

Ide o 56 bodov, a majú za cieľ bezpečný pôrod zdravého bábätka popri zachovaní zdravia ženy ako dôstojnú starostlivosť počas pôrodu, ktorá rešpektuje ľudské práva a priania žien. Zahŕňajú aj starostlivosť bezprostredne po pôrode, teda okamžitý neprerušovaný kontakt koža na kožu ako štandard, následnú podporu dojčenia a ďalšie oblasti.

„Tieto pôrodnícke aj novorodenecké štandardy nemajú byť len schválené, ale aj odškolené a implementované tak, aby sa dostali do praxe. Od toho sa odvíja aj potreba hodnotiť a akreditovať nemocnice,“ vysvetľuje predsedníčka Mamily.

Zlepšiť by sa mohla aj starostlivosť o tehotné ženy, zdravotníci by sa mali vzdelávať aj v oblasti práv pacientov a ľudských práv, o informovanom súhlase a jeho získavaní. „O zdravé nerizikové tehotné by sa mali začať postupne starať pôrodné asistentky, ktoré by ich pri pôrode v nemocnici aj sprevádzali. Do systému zdravotnej starostlivosti by bolo vhodné zahrnúť preplácanie prípravy na pôrod a na dojčenie,“ odporúča Lucia Kantorová.

Podpora ekológie

Starostlivosť o bábätko predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie nielen z hľadiska výroby a používania umelej výživy, ale predovšetkým pre jednorazové plienky, z ktorých dieťa podľa odhadov vyprodukuje tonu odpadu. Matiek, ktoré používajú látkové plienky, prípadne praktizujú bezplienkovú metódu je minimum a práve tu je priestor pre štát, aby ich motivoval správať sa šetrnejšie k životnému prostrediu. Jednou z možností je napríklad čiastočná refundácia vynaložených nákladov, ako to funguje napríklad v Rakúsku.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarJana0415 5. apríla 2020 o 22:43

    Toto naozaj myslite vazne s takymto typom clankov? Zakazat jasle? Zakazat mlieko? Kde mate relevantne zdroje vyskumov? Urazili ste vsetky matky, ktore nemozu dojcit svoje deti. Naozaj si este v dnesnej dobe, pani Poprocka mozete mysliet, ze nejaka matka nechce dijcit? Kolko z kolkych? Velmi zly pokus o odborny clanok. Hanbim sa za takychto redaktorov. Smutno mi je z Vas. Sirite nepravdy.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarJanamichalkova 6. apríla 2020 o 00:11

    Pisem ako spoluautorka clanku. Skvele na Slovensku na rozdiel od Zapadu je, ze ako pisete, temer vsetky matky dojcit chcu. Bohuzial start od porodnice az po podporu doma je zo strany statom platenych zdravotnikov temer nulovy. Skutocnu podporu robi treti sektor.
    V clanku je jasne napisane, ze jasle sa rusit nedaju, i ked by to bolo pre deti najlepsie. Malo by vsak byt spolocenskou prioritou, aby ich potreba bola minimalizovana. Iste, su zeny, ktore maju dolezite postavenie v praci a nedokazu si predstavit uplne vypnut. Ale aj pre ne by mala byt moznost, aby pracovali do troch rokov dietata co najmenej. Rovnako slobodne matky - iste, su zavisle na jednom prijme, ale aj ich dietatko potrebuje mamu. Aj tu by mal stat zasiahnut tak, aby pomohol sklbit pracu so starostlivostou o dieta tak, aby matka neprisla o dolezity prijem.
    Umele mlieko do sest mesiacov takisto nikto nechce zakazat, iba ho obmedzit na lekarsky predpis tak, aby prvorada bola podpora matky v dojceni. Nikde v obchode vam dnes nepredaju UM s cievkou a nikto takej matke neukaze, ze dokrmit sa da aj pomocou nej, nie flase. Poradkyne to vsak vedia a velmi casto vedia zvratit potrebu dokrmu na uplne alebo aspon ciastocne dojcenie.

    Verte, na tomto clanku pracovalo viacero odbornikov, ktori sa denno-denne snazia mamickam v dojceni pomahat a vedia, ze pri kvalitnej podpore by mohli dojcit dlhodobo skoro vsetky matky. Bohuzial vsak tiez vsak vedia, ake su prekazky a aky je to casto boj s veternymi mlynmi.

    Za mna mozem povedat, ze pani redaktorka odviedla skvely kus prace a bolo by uzasne, keby aspon cast tychto myslienok sa pretavil do realnej praxe.

    a este jeden skvely clanok, ktory vam mozno povie viac ku problematike: » www.dojcenie.eu/2019/11/straz-si-svoj-jazyk-rec-diane-w...

    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Úrady a peniaze - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >