Dojčiace ženy musia čeliť mnohým predsudkom a nesprávnym informáciám.
Foto: SpoKojeníTu sú. Mnohé matky v nich spoznali vlastné životné situácie a podelili sa o svoje spomienky.
Teplota klesla, dcére nič nebolo
Okrem teploty som bojovala s tlakmi dať si paralen a nesúhlasom, ak som k sebe vzala päťmesačné dieťa do postele, lebo sa chcelo dojčiť. „Mala by si mať aspoň rúško. Neviem, či je dobré kojiť, keď si chorá, nakazíš aj dieťa... Daj si paralen, malú ti zoberieme a keď ti bude lepšie, budeš s ňou, toľko vydrží.“ Vybojovať si svoje som sa však naučila už v pôrodnici. Tak som to vydržala, teplota i bez liekov na druhý deň klesla a dcére nič nebolo. Dojčiť možno i s teplotou sa potvrdilo.
Rýchla rada
Foto: „S takými bradavkami nebudete kojiť. Kúpte si klobúčiky,“ bola prvá rada, ktorej sa mi ako prvorodičke dostalo, keď som sa pýtala sestričky, ako mám dojčiť. Poslúchla som, dojčila asi tri mesiace cez klobúčiky, kým som si na internete neprečítala, prečo je lepšie dojčiť bez nich. Skúsila som podľa videí, ktoré som našla a čuduj sa svete – šlo to aj bez nich. Dokonca ešte aj pri dvoch ďalších deťoch.
Výbava značky „UM“
Foto: Matka je pediatrička, takže som so značkami výrobcov umelého mlieka takpovediac vyrastala. Nosili všetko – nádherné veľké krabice so vzorkami mlieka, v ktorých máme dnes cestoviny či ryžu, maľovánky, nálepky, uteráky, tričká, vlhčené utierky, perá, predpísané tlačivá... Matka je z tých, ktorí presviedčajú matky, aby dieťa dojčili, sama však neraz konštatuje, že si nedajú povedať. Vidia umelé mlieko, chcú ho a robia všetko preto, aby ho deťom dávali. Žiaľ.
Bezmocnosť
Foto: Dodnes si viem vybaviť ten pocit, ako mi sestrička stláča prsník, naťahuje bradavku a snaží sa ju strčiť môjmu práve narodenému synovi, ktorému z perinky trčí len hlávka, do pusinky. Ten sa vzpiera, plače, napokon to sestrička vzdá, ide k vedľajšej posteli. Syn sa upokojí, zadrieme, ale to mi ho už sestrička odnáša, lebo „stačilo, oddychujte“. A ja bezmocne hľadím, nemôžem sa po cisárskom reze ani pohnúť a rátam hodiny, kedy si budem môcť svoje dieťa zovrieť v náručí.
Snaha o škatuľkovanie
Foto: „Ako priberá? Je nejaké plačlivé, treba urobiť skúšku kojenia. Podľa tabuliek by malo vypiť toľko a toľko a vážiť toľko a toľko. Ak nepriberie na takú a takú váhu, nepustíme vás domov z pôrodnice.“ Samé zbytočné poznámky, ktoré narobia stresy, do dojčenia vnesú zbytočné obavy a spravia z neho preteky o čísla. Dieťa pije raz viac, inokedy menej a každé má svoje tempo priberania. Príroda je dokonalá a dieťaťu dáva dokonalú výbavu na prežitie, ak do nej nezmyselne nezasahujeme. Samé vie najlepšie, kedy má dosť. Verme mu.
Zneisťujúca istota
Foto: Krabica s umelým mliekom bola prvá vec, ktorú mi moja mama vybalila, keď prišla pozrieť svoju prvorodenú vnučku. „Pre istotu,“ vravela mi. Istota ma ale sprvu skôr zneisťovala, ako pripomienka, čo ak naozaj nebudem mať „dosť mlieka“. Až časom mi došlo, že je to zbytočné, dojčenie funguje na báze ponuky a dopytu. Krabica zostala neotvorená aj pri druhom dieťati, nie „pre istotu“, ale preto, že som na ňu zapadnutú vzadu v skrinke zabudla.
Mylná méta
Foto: „Dala som mu fľašu s mliekom, krásne zaspalo aj vyspalo celú noc. Prakticky od začiatku. Neviem, čo je to nočné vstávanie k dieťaťu...“ Počúvala som to od kamarátky, ďalšej rodinnej známej a nechápala, prečo sa prespatie celej noci silou mocou dáva za vzor, métu, ktorú treba s bábätkom dosiahnuť. Celé je to predsa o niečom úplne inom.
Vodu netreba, nik to nechápe
Foto: „No neviem, neviem, v takých horúčavách by malo dostať aj pár lyžičiek vody...“ Hoci výskumy potvrdili, že materské mlieko jej obsahuje dosť a je pre detský organizmus vhodnejšou výživou, dospelí sa nevedia zriecť vlastnej optiky. Neostáva iné, len pokrčiť plecami a dojčiť.
Príkrmy šup šup
Dcérku som plne dojčila šesť mesiacov, hoci sa naša pediatrička snažila dotlačiť nás k tomu už oveľa skôr, po štvrtom mesiaci. Vravela, že by jej mohli chýbať nejaké živiny, pritom ja som vedela, že aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť pol roka a až potom zavádzať tuhú stravu. Dôkazy o tom síce nemám žiadne, ale myslím si, že pediatrička mala nejakú dohodu s výrobcami príkrmov a takto im pomáhala zvyšovať obrat. Prišlo mi to od nej veľmi nefér.
Do mojich pŕs vám nič nie je
Svojho syna som dojčila tri roky, a tak boli otázky, či sa nebojím, že mi dojčenie zničí prsia, celkom obvyklé. Pripadalo mi to veľmi netaktné. Čo je komu do toho, aké mám prsia? Prvoradé bolo dojčenie. Je pravdou, že bradavky kvôli dojčeniu trochu zmenili svoj tvar, ale nič dramatického. Nie sú už také pevné ako bývali, ale pre mňa to nie je podstatné. Dôležité bolo, že som mohla dojčiť synčeka.
Modelka môže a dojčiaca žena nie?
Dcérku som bežne dojčila na verejnosti a nepáčil sa mi ten dvojitý pohľad na ženské prsia. Modelky či herečky ich vystavovať môžu, dokonca ich prsia sú predmetom obdivu, ale na matku dojčiacu na verejnosti sa časť ľudí pozerá ako na exhibicionistku alebo osobu, ktorá si nezvláda zorganizovať svoj život a nedokáže naučiť dieťa, aby sa najedlo doma v súkromí. Mne osobne sa nestalo, že by mi niekto za dojčenie na verejnosti adresoval slovnú výčitku, ale niekedy som z tých pohľadov nemala úplne dobrý pocit. A tom som dojčila maximálne decentne.
Dokonalé umelé mlieko?
Dcéru som bez problémov dojčila a na reklamy na umelé mlieka som nedala. Ale jednu vec som nechápala. Ako je možné, že mnohí lekári vychvaľujú výhody dojčenia ako dokonalého a jednoduchého spôsobu výživy bábätka a na druhej strane ponúkajú umelé mlieko, ktoré má byť vďaka pridaným látkam snáď ešte dokonalejšie? Prišlo mi to ako veľké protirečenie, ktoré môže niektoré mamičky zneistiť v rozhodnutí dojčiť. Chápem, že za všetkým sú peniaze, ale podľa môjho názoru by sa mala reklama na umelé mlieko obmedziť či dokonca rovno zrušiť. Som si istá, že bezproblémovo dojčených detí by veľmi pribudlo.
Dojčenie vec verejná?
Stávalo sa mi celkom bežne, že úplne cudzí ľudia komentovali moje dojčenie v parku či v meste, ako by to bola nejaká vec verejná. Niektorí ma podporovali, iní mlčky krútili hlavou, ďalší sa zasa odvažovali nesúhlasiť. Vraj si to mám nechať na doma, že ich to pohoršuje. Pritom ja by som bola zo všetkého najradšej, ak by mi dali jednoducho pokoj a nevšímali si ma.
Žiadne slabé mlieko nie je
Že budem mať určite slabé mlieko a svoje dieťa preto nebudem môcť dojčiť, to som počúvala už od tehotenstva. Vravela mi to mama aj babka. Oni svoje deti tiež nedojčili, lebo pre ne vraj nemali dostatok mlieka. Neverila som im a dojčila som bez problémov. Len mi bolo veľmi ľúto detí, ktorým sa v minulosti nedostalo materského mliečka, pretože ich matky spoločnosť nedokázala podporiť a radšej im vnútila predstavu o existencii akého slabého mlieka. V drvivej väčšina prípadov žena dojčiť môže, ak má okolo seba podporujúcich ľudí a prípadnú odbornú pomoc. Priala by som si, aby mýty o slabom mlieku raz a navždy zmizli z povrchu zemského.
Domácnosť na prvom mieste?
Dojčenie zaberie v prvých mesiacoch naozaj dosť času. Môj manžel ma v ňom vždy podporoval, nie tak už jeho mama, moja svokra. Ona sama svoje deti vôbec nedojčila. Keď k nám prišla na návštevu a videla, že synčeka dojčím naozaj často, vždy, keď o to požiadal, bola takmer zhrozená. Vraj keď ho budem kŕmiť takto často, jednak bude prepitý a jednak nebudem stíhať nič v domácnosti. A to by pre mňa vraj mala byť rovnaká priorita ako dieťa. Nenechám si od nikoho do ničoho kecať, tak som jej povedala, že ja nehodnotím jej domácnosť ani jej život a prosím o to isté. Stále sa občas neudrží a má poznámky, ale je to lepšie, ako to bolo.
ANKETA:
