STOP reklamám na umelé mlieko. Prestížny vedecký časopis stratí 350-tisíc eur, no aj tak chce brániť šíreniu skreslených informácií

pt, 22. marca 2019 o 09:30

Prídu o 350-tisíc eur ročne, ale aj tak im to za to stojí. Prestížny svetový vedecký časopis The British Medical Journal sa rozhodol prestať zverejňovať reklamu na umelú výživu. Dôvod? Príliš agresívne praktiky výrobcov a príliš nízke percento dojčených detí.

Nič lepšie než materské mlieko pre bábätko neexistuje.

Foto: shutterstock.com

„Vynárajú sa obavy týkajúce sa agresívneho marketingu týchto výrobkov a škodlivého vplyvu na počet dojčených detí na svete. Po desiatkach rokov, počas ktorých sme v časopise zverejňovali reklamy na náhrady materského mlieka, sme sa rozhodli, že je čas prestať. Rozhodli sme sa pre úplný zákaz týchto reklám, pretože náš predchádzajúci prístup, keď sme sa snažili si vyberať, zlyhal,“ vysvetľuje časopis vo vyhlásení, ktoré zverejnila na svojej stránke Mamila, organizácia podporujúca dojčenie.

Reklamu nebude prinášať ani v iných sesterských časopisoch ako Gut, Frontline Gastroenterology a Archives of Diseases in Childhood.

Podobný krok nedávno urobila aj Britská pediatrická spoločnosť – oznámila, že už nebude prijímať podporu od spoločností vyrábajúcich umelé mlieko. Strata sponzorstva a reklamy ich vyjde v tomto roku na 40-tisíc libier.

Organizácie zdôrazňujú, že nerobia kampaň proti umelému mlieku, ide im iba o obmedzenie nekalých praktík. „Rozhodnutia kedy a ako použiť umelé mlieko by nemali byť uskutočňované na základe komerčných reklám, ale by mali byť poskytované nezaujatými subjektmi,“ vysvetľuje The British Medical Journal.

Kódex sa nedodržiava, sankcie nikoho netrápia

Reklamu na umelú výživu už 38 rokov upravuje Kódex regulujúci reklamu na náhrady materského mlieka, ten je však nedostatočný. Tvorcovia očakávali, že jednotlivé štáty ho aplikujú do svojich zákonov, nestalo sa tak však v dostatočnej miere.

„Napríklad Veľká Británia obmedzuje marketing umelého mlieka, ale dovoľuje reklamu takzvaných pokračovacích mliek (používané po 6. mesiaci veku bábätka, pozn. red.). Všetky produkty umelej výživy je možné propagovať v reklamách pre zdravotníkov, pričom im zadávateľ reklamy môže tvrdiť, že ide o „vedecké“ informácie a „fakty“,“ uvádza The British Medical Journal.

Ako ďalej pripomína, dostatočná nie je ani kontrola dodržiavania zákonov. „Za porušenia kódexu sú zodpovedné spoločnosti zriedkakedy potrestané. Navyše, priemysel, ktorý ročne zarobí 44 miliárd eur, môže získavať zákazníkov bez obáv zo sankcií. Neexistuje žiaden oficiálny mechanizmus, ktorým by sa dalo určiť, či sa štandardy kódexu skutočne dodržali,“ zdôrazňuje prestížny časopis.

Monitoring dodržiavania kódexu vo veľkej miere vykonáva iba medzinárodná sieť zhruba 300 organizácií (kam patrí aj Mamila), International Baby Food Action Network – IBFAN.

Výrobcovia skúšajú aj vlastné cesty, napríklad firma British Specialist Nutrition Association, zastupujúca výrobcov vo Veľkej Británii, nedávno zverejnila vlastný kódex, kde tvrdí, že bude odrážať pravidlá legislatívy a dodržiava medzinárodný kódex. Zároveň pri tom už využíva na marketing modrú farbu – vytvára povedomie o svojej značke. UNICEF v tejto súvislosti konštatovalo, že v tomto vyhlásení sú časti, v ktorých sa umožňuje propagácia výrobkov voči rodičom.

Dojčených detí by mohlo byť oveľa viac

Hoci sa často zdôrazňuje dojčenie ako najvhodnejšia aj najlacnejšia výživa pre dieťa, počty dojčených detí celosvetovo zostávajú nízke. Faktorov je viac – od nedostatočnej podpory dojčenia už v pôrodniciach, nesprávne vyškoleného zdravotníckeho personálu, nedostatočnej podpory dojčenia pre matky, ktoré sa musia skoro vrátiť do práce, až po nedostatočné monitorovanie propagácie umelého mlieka.

Kódex Svetovej zdravotníckej organizácie uvádza, že nie je povolená propagácia náhrad materského mlieka voči rodičom alebo širokej verejnosti. Toto však dodržiava len málo výrobcov.

Oni síce tvrdia, že to dodržiavajú, často však len na umelé mlieko pre deti do 6 mesiacov. Potom svoj výrobok premenujú napríklad na batoľacie či pokračovacie mlieko. „Toto je priama reklama umelého mlieka aj pre novorodencov a bábätká do 6 mesiacov zameraná na zákazníkov, pretože tieto výrobky sú vzájomne previazané a takmer neodlíšiteľné,“ uvádza The British Medical Journal.

Slová ako „vedecké“ informácie alebo „fakty“ kódex pri informovaní zdravotníkov síce povoľuje, ale zároveň jednoznačne uvádza, že sa nesmú používať v rámci propagácie.

Reklamy pritom podľa časopisu uvádzajú mnoho nepotvrdených tvrdení o výhodách bez plného uvedenia rizík. „Mnohé tvrdenia, ktoré uvádzajú výrobcovia, nie je možné potvrdiť vedeckými informáciami, dôkazy môžu byť nedostatočné alebo aj úplne chýbať, alebo sa môžu vzťahovať na iný produkt, než na ten, ktorý je predmetom reklamy.“

Časopis The British Medical Journal zobral teraz do úvahy závažné následky, ktoré má propagácia náhrad materského mlieka, aj neobjektívnosť, ktorá sa dostáva vďaka vplyvu týchto firiem do výskumu a klinickej praxe. „Prehodnotili sme svoj prístup a preskúmali zoznam zadávateľov reklamy a spôsoby, ako získavame čitateľov časopisu,“ vraví časopis.



Prvý rok - ďalšie články

  • Obrázok Horúčavy s bábätkom si možno aj užiť. Päť dôležitých rád

    Horúčavy s bábätkom si možno aj užiť. Päť dôležitých rád

    Extrémne horúcich týždňov ako bol tento je pred nami toto leto ešte veľa. Mamičky najmä najmenších detí stoja často pred dilemou – čo robiť? Rady sú neraz až protirečivé. Nechoďte s bábätkom von, nezostávajte v klimatizovaných priestoroch... Čo teda robiť? Pravda je, ako vždy, niekde uprostred.

  • Obrázok „Děcko přisátý u kozy a hopsala tam...“ Muž urážal matku dojčiacu na koncerte

    „Děcko přisátý u kozy a hopsala tam...“ Muž urážal matku dojčiacu na koncerte

    Téma dojčenia na verejnosti je stále predmetom búrlivých diskusií. Najväčší problém s ním majú často tí, ktorých sa vôbec netýka. Nedávno v Česku matku za dojčenie na koncerte verejne skritizoval muž, ktorý ju dokonca bez jej vedomia odfotil a fotografiu zverejnil na internete aj s dehonestujúcim komentárom. Žena je Slovenka a jej príbeh opäť potvrdzuje, že veci sú často úplne iné než sa neznalým veci z diaľky zdajú.

  • Obrázok Hniezda záchrany už pomohli 66 deťom. Vďaka nim ročne nájdu namiesto desiatich len dve mŕtve bábätká

    Hniezda záchrany už pomohli 66 deťom. Vďaka nim ročne nájdu namiesto desiatich len dve mŕtve bábätká

    Hniezda záchrany za pätnásť rokov svojej existencie zachránili 66 novorodencov, z ktorých väčšina išla do náhradných rodín, len sedem detí procesom adopcie neprešlo a k ďalších šiestim sa vrátili biologické matky.

  • Obrázok Nová štúdia WHO: Dojčenie znižuje riziko obezity aj v neskoršom veku

    Nová štúdia WHO: Dojčenie znižuje riziko obezity aj v neskoršom veku

    Na nadváhu detí má okrem sedavého životného štýlu a nezdravej stravy vplyv aj ďalší faktor – či a ako dlho boli dojčené. Na súvislosť medzi dojčením a obezitou poukázala nedávna štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyplýva z nej, že čím dlhšie sú bábätká dojčené, tým je nižšie riziko obezity.

  • Obrázok Môj prvý rok s Jankou. Piaty mesiac: Náročný máj, z choroby do choroby

    Môj prvý rok s Jankou. Piaty mesiac: Náročný máj, z choroby do choroby

    Schytali sme to všetky tri. Moja imunita si po dvoch pôrodoch asi povedala dosť, a tak ja, čo sa snažím vyhýbať sa antibiotikám, som bola nútená jedny vybrať. Choré boli aj obe dievčatá, takže sme máj strávili prakticky zavreté doma.

  • Obrázok Pribúda detských pádov z výšky. Kedy treba k lekárovi?

    Pribúda detských pádov z výšky. Kedy treba k lekárovi?

    Lekári Národného ústavu detských chorôb upozorňujú na výrazný nárast počtu detských pacientov po páde z výšky. U najmenších detí od narodenia do troch rokov je ich od začiatku tohto roku v porovnaním s rovnakým obdobím minulého roka až o 70 percent viac.

  • Obrázok Dieťa by malo k zubárovi už po prerezaní prvých zubov. Prečo?

    Dieťa by malo k zubárovi už po prerezaní prvých zubov. Prečo?

    Dieťa by prvýkrát malo navštíviť zubného lekára, už keď sa mu prerežú prvé zuby. „Je to zväčša okolo jedného roku. Rodič by mal priviesť dieťa do ordinácie a dať mu skontrolovať, či sú zuby správne prerezané. Lekár by mal rodičovi vysvetliť, ako ich dieťaťu správne čistiť mäkkou kefkou a tiež sa porozprávať o výživových návykoch dieťaťa," hovorí Simona Dianišková z prezídia Slovenskej komory zubných lekárov.

Ďalšie články v rubrike >