Nič lepšie než materské mlieko pre bábätko neexistuje.
Foto: shutterstock.com„Vynárajú sa obavy týkajúce sa agresívneho marketingu týchto výrobkov a škodlivého vplyvu na počet dojčených detí na svete. Po desiatkach rokov, počas ktorých sme v časopise zverejňovali reklamy na náhrady materského mlieka, sme sa rozhodli, že je čas prestať. Rozhodli sme sa pre úplný zákaz týchto reklám, pretože náš predchádzajúci prístup, keď sme sa snažili si vyberať, zlyhal,“ vysvetľuje časopis vo vyhlásení, ktoré zverejnila na svojej stránke Mamila, organizácia podporujúca dojčenie.
Reklamu nebude prinášať ani v iných sesterských časopisoch ako Gut, Frontline Gastroenterology a Archives of Diseases in Childhood.
Podobný krok nedávno urobila aj Britská pediatrická spoločnosť – oznámila, že už nebude prijímať podporu od spoločností vyrábajúcich umelé mlieko. Strata sponzorstva a reklamy ich vyjde v tomto roku na 40-tisíc libier.
Organizácie zdôrazňujú, že nerobia kampaň proti umelému mlieku, ide im iba o obmedzenie nekalých praktík. „Rozhodnutia kedy a ako použiť umelé mlieko by nemali byť uskutočňované na základe komerčných reklám, ale by mali byť poskytované nezaujatými subjektmi,“ vysvetľuje The British Medical Journal.
Kódex sa nedodržiava, sankcie nikoho netrápia
Reklamu na umelú výživu už 38 rokov upravuje Kódex regulujúci reklamu na náhrady materského mlieka, ten je však nedostatočný. Tvorcovia očakávali, že jednotlivé štáty ho aplikujú do svojich zákonov, nestalo sa tak však v dostatočnej miere.„Napríklad Veľká Británia obmedzuje marketing umelého mlieka, ale dovoľuje reklamu takzvaných pokračovacích mliek (používané po 6. mesiaci veku bábätka, pozn. red.). Všetky produkty umelej výživy je možné propagovať v reklamách pre zdravotníkov, pričom im zadávateľ reklamy môže tvrdiť, že ide o „vedecké“ informácie a „fakty“,“ uvádza The British Medical Journal.
Ako ďalej pripomína, dostatočná nie je ani kontrola dodržiavania zákonov. „Za porušenia kódexu sú zodpovedné spoločnosti zriedkakedy potrestané. Navyše, priemysel, ktorý ročne zarobí 44 miliárd eur, môže získavať zákazníkov bez obáv zo sankcií. Neexistuje žiaden oficiálny mechanizmus, ktorým by sa dalo určiť, či sa štandardy kódexu skutočne dodržali,“ zdôrazňuje prestížny časopis.
Monitoring dodržiavania kódexu vo veľkej miere vykonáva iba medzinárodná sieť zhruba 300 organizácií (kam patrí aj Mamila), International Baby Food Action Network – IBFAN.
Výrobcovia skúšajú aj vlastné cesty, napríklad firma British Specialist Nutrition Association, zastupujúca výrobcov vo Veľkej Británii, nedávno zverejnila vlastný kódex, kde tvrdí, že bude odrážať pravidlá legislatívy a dodržiava medzinárodný kódex. Zároveň pri tom už využíva na marketing modrú farbu – vytvára povedomie o svojej značke. UNICEF v tejto súvislosti konštatovalo, že v tomto vyhlásení sú časti, v ktorých sa umožňuje propagácia výrobkov voči rodičom.
Dojčených detí by mohlo byť oveľa viac
Hoci sa často zdôrazňuje dojčenie ako najvhodnejšia aj najlacnejšia výživa pre dieťa, počty dojčených detí celosvetovo zostávajú nízke. Faktorov je viac – od nedostatočnej podpory dojčenia už v pôrodniciach, nesprávne vyškoleného zdravotníckeho personálu, nedostatočnej podpory dojčenia pre matky, ktoré sa musia skoro vrátiť do práce, až po nedostatočné monitorovanie propagácie umelého mlieka.Kódex Svetovej zdravotníckej organizácie uvádza, že nie je povolená propagácia náhrad materského mlieka voči rodičom alebo širokej verejnosti. Toto však dodržiava len málo výrobcov.
Oni síce tvrdia, že to dodržiavajú, často však len na umelé mlieko pre deti do 6 mesiacov. Potom svoj výrobok premenujú napríklad na batoľacie či pokračovacie mlieko. „Toto je priama reklama umelého mlieka aj pre novorodencov a bábätká do 6 mesiacov zameraná na zákazníkov, pretože tieto výrobky sú vzájomne previazané a takmer neodlíšiteľné,“ uvádza The British Medical Journal.
Slová ako „vedecké“ informácie alebo „fakty“ kódex pri informovaní zdravotníkov síce povoľuje, ale zároveň jednoznačne uvádza, že sa nesmú používať v rámci propagácie.
Reklamy pritom podľa časopisu uvádzajú mnoho nepotvrdených tvrdení o výhodách bez plného uvedenia rizík. „Mnohé tvrdenia, ktoré uvádzajú výrobcovia, nie je možné potvrdiť vedeckými informáciami, dôkazy môžu byť nedostatočné alebo aj úplne chýbať, alebo sa môžu vzťahovať na iný produkt, než na ten, ktorý je predmetom reklamy.“
Časopis The British Medical Journal zobral teraz do úvahy závažné následky, ktoré má propagácia náhrad materského mlieka, aj neobjektívnosť, ktorá sa dostáva vďaka vplyvu týchto firiem do výskumu a klinickej praxe. „Prehodnotili sme svoj prístup a preskúmali zoznam zadávateľov reklamy a spôsoby, ako získavame čitateľov časopisu,“ vraví časopis.
