Väzenská cela, nič príjemného. Ak máte doma dojčené dieťa, o to viac. Ilustračné foto.
Foto: MS SRV neprospech ženy hovorí, že z jej strany nešlo o prvú krádež. Polícia na obhajobu svojho postupu tvrdí, že žena dojčiť už nemala, a že privolaný lekár pobyt v cele schválil. „Polícia nemá odbornú kapacitu určovať, či matka dojčí. Neobstojí ani argument o súhlasom stanovisku lekára, nakoľko ten z podstaty veci nemohol posúdiť vplyv na maloleté dieťa, ktorého záujmy a práva boli v tomto prípade pravdepodobne nezohľadnené a poškodené,“ konštatuje Peter Weisenbacher, riaditeľ mimovládnej organizácie Inštitút ľudských práv.
Označil za nešťastné, že naše zákony nijako neupravujú umiestňovanie matiek maloletých do predbežného zadržania. „Bolo by vhodné, aby takýto úkon podliehal osobitnému právnemu režimu a vyžadoval expertné stanovisko, tak aby boli zohľadnené primárne záujmy detí. Druhá vec je, že v tomto konkrétnom prípade je otázne, či polícia vôbec postupovala zákonne, nakoľko môže zasiahnuť do základných práv len v miere, ktorá je nevyhnutná. V čom spočívala nevyhnutnosť umiestniť do cely predbežného zadržania osobu, ktorá sa dopustila krádeže keksov v hodnote 4 eur bez použitia násilia, je nám záhadou,“ dodal s tým, že prípad konzultujú s partnerskými organizáciami v zahraničí a zvažujú možnosť žalovať Slovenskú republiku pre podozrenie z mučenia.
Polícii žena tvrdila, že už nedojčí
Prípad matky piatich detí z Medzilaboriec, ktorá sa dopustila krádeže vo výške 4,5 eura obchode s potraviny bol riešený v tzv. superrýchlom konaní. Prokurátor ženu obžaloval z trestného činu krádeže. Prípadom sa už zaoberá aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý zisťuje, či bol nevyhnutný dôvod obmedzenia osobnej slobody osoby podozrivej z drobnej majetkovej trestnej činnosti a akým spôsobom bola pri policajnom zákroku braná do úvahy osobitná situácia tejto osoby a najlepší záujem maloletého dieťaťa.Polícia tvrdí, že nepochybila, konala v súlade s predpismi a zákonmi. „Zadržanej osobe boli v rámci prosesných úkonov položené otázky s cieľom zistiť jej osobné pomery, teda koľko má detí, v akom veku, ako sú vyživované, či ešte dojčí, aké sú jej rodinné pomery, či sa o deti má kto postarať a či osoba nemá iné zdravotné obmedzenia (napr. tehotenstvo). Osoba sa počas zisťovania jej pomerov opakovane vyjadrila, že dieťa už nedojčí, iba ho prikrmuje večer mliekom z fľaše, nakoľko už malo rok a deväť mesiacov,” povedala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligadyová.
Na otázku o primeranosti postupu voči tejto žene za drobnú krádež odkázala na paragrafy. „Problematikou obmedzovania osobnej slobody sa zaoberá nielen zákon o policajnom zbore ale aj trestný poriadok, ktorý upravuje podmienky a okolnosti zásahu do základných ľudských práv a slobôd. Práva a povinnosti usmerňujúce samotný režim v cele policajného zaistenia sú upravené v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, konkrétne tretia hlava, štvrtý oddiel,” uviedla.
Dojčené dieťa matku potrebuje
Oddelenie dojčiacej matky a dieťaťa je problém, keďže dieťa je naviazané na matku. Najdôležitejšia je prítomnosť v prvých mesiacoch po narodení, kedy je dieťa odkázané výlučne na materské mlieko, a má byť dojčené na požiadanie, aj v prípadoch, keď len pred chvíľou dopilo. Neprítomnosť matky a odopieranie dojčenia však môže byť pre dieťa traumatizujúce aj vo vyššom veku (aj v spomínaných 21 mesiacoch), nakoľko dojčenie nie je len o kŕmení, ale spĺňa množstvo iných funkcií – vrátane upokojovania, zmierňovania stresu, bolesti či uspávania. Horná hranica, dokedy by sa malo dojčiť, stanovená nie je. Prirodzené odstavenie je individuálne, neraz sa pohybuje na hranici štyroch rokov, niekedy aj piatich. Ak však žena polícii tvrdila, že už nedojčí, tá k nej pristupovala ako k nedojčiacej matke, čo je teda iná situácia.„Medicína konštatuje, že pri náhlom oddelení dojčiacej matky a dieťaťa dochádza k adverznej reakcii v telách oboch jedincov. V niektorých prípadoch má táto reakcia aj dlhodobé následky. Z tohto hľadiska sa teda môže jednať o mučenie. V každom prípade považujem postup polície za nesúladný s Európskym dohovorom o zabránení mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorý sa Slovensko zaviazalo dodržiavať už pred takmer tridsiatimi rokmi. Nerozumiem preto, ako táto situácia mohla vzniknúť a aj v tejto súvislosti pripomínam, že stále nedisponujeme detenčným zariadením, v ktorom by mohli s matkami byť aj ich maloleté deti, ak je to v záujme dieťaťa,“ upozornil právnik inštitútu Daniel Grejták.
ANKETA:
