Na vznik plochonožia má vplyv aj nevhodná obuv.
Foto: shutterstock.comAž 80 percent obyvateľstva má nesprávne postavenie nohy. Jedným z častých problémov je znížená alebo úplne neprítomná nožná klenba, inak povedané plochonožie. Podľa údajov z Českej republiky sa až 98 percent detí rodí so zdravými nohami, avšak v predškolskom veku má už tretina z nich nejaký problém.
Príčinou plochej nohy u detí sú predčasné obúvanie, stavanie detí na nohy v dobe, keď ešte nie je chodidlo dostatočne vyvinuté, používanie chodúľok, malá veľkosť topánok, neprimerane dlhé prechádzky, niekedy vrcholové športovanie (atletika, ľadový hokej, lyžovanie, tenis). Aj zrýchlený rast môže prispieť k vzniku plochonožia. Tento zdravotný problém sa môže objaviť i v dospelom veku v dôsledku jednostrannej záťaže nôh v zamestnaní či nosenia tvrdej obuvi, vyššia hmotnosť tiež k nemu prispieva.
Na ploché nohy môže mať vplyv aj dedičnosť a genetická predispozícia. „V prípade chybného tvaru niektorej kosti či skupiny kostí je táto vada vrodená. Získaná môže byť následkom ochorenia či úrazu periférnych nervov, v dôsledku detskej mozgovej obrny, reumatických ochorení či po fraktúrach. Avšak najčastejšie sa stretávame s plochou nohou v dôsledku oslabenia väzov,” uvádza Katarína Klátiková, vedúca fyzioterapeutka Nemocnice Agel Handlová v tlačovej správe.
Vo veľkej miere podľa jej slov prispievajú k tejto diagnóze aj obezita či zlá výživa, hormonálne zmeny, a to dokonca aj počas obdobia klimaktéria, taktiež problémy s vitamínmi, napríklad nedostatok vitamínu D, ktorý má vplyv na ukladanie vápnika do kostí.
Existencia klenby je veľmi dôležitá, pretože chráni mäkké časti chodidla a tiež podmieňuje pružnosť nohy. „Na nohe rozlišujeme dve klenby – priečnu a pozdĺžnu. Ich udržanie závisí od troch faktorov, a to od celkového tvaru kostry nohy a architektoniky jednotlivých kostí, od väzivového systému nohy a od svalov. Udržanie možno teda rozdeliť na pasívne, kam patria kosti, kĺby, väzy, a aktívne, teda svalstvo nohy a predkolenia, ”vysvetľuje vedúca fyzioterapeutka.
Nároky na našu nohu sú veľmi rozmanité: zabezpečujú stabilitu, rovnováhu, tlmenie nárazov, ľahké a tiché došľapovanie – a to všetko súčasne. Funkciu nohy možno rozdeliť na časť dynamickú, pri ktorej noha zaisťuje oporu pri chôdzi, behu, skákaní aj pri nosení bremien, a časť statickú, keď poskytuje telu spoľahlivú oporu a prenáša jeho hmotnosť tak na rovnú, ako aj nerovnú či šikmú podložku.
Práve statická funkcia nohy je sprostredkovaná dômyselným systémom klenieb, vďaka ktorému sa noha správa ako elastická pružina, ktorá sa podľa potreby napína a povoľuje. Na plnenie týchto funkcií musí byť noha dostatočne pevná (väzivo, kosti), pohyblivá (sila a svalová koordinácia, teda vyrovnaný svalový tonus), vnímavá a aktívna, pričom tieto predpoklady sa vzájomne ovplyvňujú.
Ako sa diagnostiku a rieši
Plochonožie sa prejavuje pocitom ťažkých nôh, pálením, tŕpnutím či pocitom chladu. Neskôr sa môže objaviť bolesť pod poduškami prstov a bolesti svalov, ktoré môžu vyžarovať do prstov nôh, členku či priehlavku. Žiaľ, dôsledkom v neskoršom období sú negatívne zmeny v kĺboch dolných končatín, panve a celej chrbtici. Hrozí aj vznik takzvaného vbočeného palca a kladivkových prstov.Pri diagnostike je dôležité zhodnotenie typu chôdze a výzoru nohy v stoji, v stoji na špičkách a v sede v odľahčení. Využívajú sa však tiež merania odtlačku chodidla, RTG snímka či footskener.
V rámci terapie plochých nôh sa využívajú viaceré spôsoby. „Najdôležitejšou zložkou terapie, ktorá musí prevládať, je fyzioterapia, teda aktívna časť terapie. Mozog neustálym opakovaním musíme znovu naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli. Skvelá je tiež chôdza naboso po nerovnom povrchu, čím sa posilňujú svaly. Vhodným doplnkom je aj ortopedická obuv, ktorá by sa však mala používať len ako doplnok, nie celodenne. Samotné nosenie ortopedických vložiek, bez zaradenia aktívnej zložky terapie, nepomáha. Vďaka ortopedickej obuvi síce príde k vytvoreniu klenbového oblúka nohy, ale hneď ako sa človek vyzuje, klenba padá späť. Mozog totiž nevie, že má vyslať signál svalom, aby klenbu nohy zdvihli,” hovorí odborníčka z handlovskej nemocnice.
Pri plochonoží prvého stupňa odporúča zaradiť spomínanú chôdzu naboso a strečing lýtkového svalu, ktorý býva často skrátený. Plochonožie druhého a tretieho stupňa si už vyžaduje návštevu odborníka, ktorý navrhne zhotovenie ortopedických vložiek na mieru a fyzioterapeuta, ktorý naučí pacienta cviky na posilnenie svalov klenby, prípadne odporučí ďalšie účinné metódy, napríklad senzomotorickú stimuláciu, uvoľnenie svalov pomocou vírivky, masáže chodidla a tiež galvanické prúdy či magnetoterapiu na odstránenie bolestí. Ak klasické postupy nezaberajú a bolesti sa stupňujú, je možné urobiť aj operáciu, ktorá tento problém vyrieši.
