Či sa dieťa vyvíja správne, to sa môžete opýtať aj pediatra.
Foto: Shutterstock.com„Dvanásť mesiacov je akousi vývojovou hranicou – niektoré deti ju preskočia rýchlejšie, iné neskôr. To však ešte neznamená, že by to pre jedny či pre druhé bolo nejakým zvláštnym prísľubom do budúcnosti,“ uvádza vo svojej knihe Prvých 6 rokov vo vývoji a výchove dieťaťa uznávaný český detský psychológ Zdeněk Matějček. Rodičia by si nemali myslieť, že dieťa, ktoré už v desiatich mesiacoch suverénne chodí, je malý génius, a to, ktoré v roku a pol ešte len obchádza nábytok, bude nejakým spôsobom „zaostalé“. Vo väčšine prípadov to o ďalšom vývoji dieťaťa a o jeho úspechu či neúspechu v živote nehovorí vôbec nič.
„Je celkom normálne, ak niektoré deti chodia samostatne už od jedenástich mesiacov a iné sa samé pustia až v pätnástich. Norma je široká. A pre prvé slová ešte širšia. Niektoré deti hovoria prvé zmysluplné slová napríklad už v desiatich mesiacoch a iné až v osemnástich, ale všetko rýchlo doženú,“ upokojuje rodičov odborník.
Prvé kroky
Všeobecne sa očakáva, že dieťa má už v jednom roku chodiť. „Ak sa však ešte nepustilo, zvyčajne už dosť vytrvalo chodí okolo nábytku alebo aj po voľnej ploche, ak ho držíme za jednu ruku,“ uvádza psychológ s tým, že pridŕžanie rodičovskou rukou je často už len skôr symbolické a slúži nie ako fyzická, ale psychická opora.Prvé krôčiky dieťaťa bývajú väčšinou váhavé, urobí ich len pár a radšej sa z opatrnosti už po krátkej chvíli chytí nábytku alebo si pre istotu rýchlo sadne na zadoček. Už o niekoľko dní však capká pomerne isto. Podľa Zdeňka Matějčeka je zaujímavé, že pre deti je ťažšie ako chôdza stáť na mieste bez opory, to zvládnu až o niečo neskôr ako chôdzu. V dvanástich mesiacoch už ale dieťa zvládne prekročiť aj malú prekážku a s pomocou rodičov chodiť po schodoch. Dokáže tiež sedieť na vyvýšenom mieste.
Rozvoj úchopu
A čo jemná motorika? Rodičia sú nadšení, že dieťa začína chodiť, a tak môžu ľahko prehliadnuť dosiahnutie vývojových míľnikov v jemnejších pohyboch ruky a v súhre zraku a ruky. Dieťa okolo jedného roku už cielene dáva kocky dovnútra nádoby, vkladá ich tam, vpúšťa, predtým sa kociek zbavovalo švihom.Snaží sa už stavať jednu kocku na druhú, hoci zatiaľ len veľmi nešikovne a často mu padajú (vplyvom toho, že dieťa na kocky príliš tlačí, kladie ich na kraj alebo ich púšťa neskoro). Je to dané nedokonalosťou uvoľnenia, otvorenia úchopu, aj v tejto oblasti však dochádza k veľkému napredovaniu. Ešte pred mesiacom či dvomi dieťa kocky „len“ tĺklo o seba alebo ich k sebe prikladalo, snaha stavať ich na seba tak predstavujú novú vývojovú epochu.
V jednom roku už dieťa dokáže chytať predmety do ruky tak, že úchop prispôsobuje veľkosti aj tvaru predmetu, dokonca i jeho polohe. Dokáže sa tiež pevne chytiť – udrží sa na prstoch dospelých alebo na hrazdičke.
Vývoj reči
Zo slabík dieťa okolo jedného roka prechádza na prvé zmysluplné slovíčkam, medzi ne veľmi často patria slová ako bác, mama, baba, pápá. Živo sa zaujíma o riekanky, dokáže už dokonca vysloviť niektoré slová z nich. Rodičia by mu mali v tomto období veľa čítať, spievať, hovoriť mu práve riekanky a dostatočne sa s ním rozprávať, to všetko vo vývoji reči pomáha.V jednom roku už dieťa pozná význam veľkého množstva slov, hoci ich ešte samozrejme nedokáže samo vysloviť. Na obrázku však spoľahlivo ukáže, kde je psík a kde mačička. Niekedy už dokonca vedia povedať, čo zvieratká robia (hau hau). V neskoršom období, v prvom štvrťroku druhého roka si rodičia môžu všimnúť, že dieťa si reč trénuje v akýchsi dlhých monológoch zložených z najrozličnejších zvukov, ktorým vôbec nie je rozumieť. Nerozumie im ani samotné dieťa. Zmysel tohto počínania je v tom, že dieťa si intenzívne trénuje artikuláciu.
Rozvoj skúsenosti
Dieťa je v jednom roku už schopné hrať hru na podávanie. Keď mu poviete: „Daj mi,“ podá vám predmety, ktoré má práve v ručičke. Čaká ale, že mu ich vrátime späť, aby nám ich znovu mohlo podať. „Dieťa ešte nepozná budúcnosť, preto ho zbytočne nenapínajte svojím otáľaním. Namiesto radosti by z toho ľahko bola ľútosť či hnev,“ odporúča odborník.Okolo jedného roka už dieťa chápe, že sa dá hrať s vlastným obrazom v zrkadle. Môže sa na svoj obraz smiať, robiť grimasy, rozprávať sa s ním, vzťahovať k nemu ruku, nakláňať sa, až sa ho dotkne nosom. Dieťa tiež začína napodobňovať činnosti, ktoré robia dospelí. Chápe, že handrou sa utiera prach alebo vareškou sa mieša jedlo. Napodobňovanie je preň spôsob učenia sa.
Ako sme už povedali v úvode, každé dieťa sa vyvíja trochu inak, niekedy je však treba spozornieť a radšej navštíviť odborníka. Kedy, to si môžete prečítať v tomto našom článku.
