Mlieko je dôležitá potravina.
Foto: Shutterstock.comAko to s mliekom a mliečnymi výrobkami v skutočnosti je, na to sme sa opýtali nutričnej špecialistky Judity Tkáčovej: „Je pravdou, že príjem vápnika nahradiť môžeme, nie je to však také jednoduché, ako sa často dočítame na internete. Mak je napríklad papierovo lepším zdrojom vápnika, na sto gramov hmotnosti ho obsahuje viac než mlieko a má aj dobrú využiteľnosť. Avšak koľko maku vieme denne reálne skonzumovať, aby pokryl našu potrebu?“
Je mlieko pre deti dôležitá potravina?
Pre deti je dôležitá pestrá strava a mlieko spolu s mliečnymi výrobkami sú jej súčasťou. Hoci nie je jedinou potravinou s bohatým obsahom vápnika, pre dieťa predstavuje jeho najvýznamnejší zdroj, pretože mlieko prijímame v rôznych podobách a relatívne veľkom množstve: jogurty, syry, smotana a podobne. Ak by sme z jedálnička úplne odstránili mliečne výrobky, mohli by sme prísť až o polovicu denného odporúčaného príjmu vápnika. Mlieko a výrobky z neho sú ďalej výborným zdrojom bielkovín, tukov, vitamínu D, jódu či selénu a plnia tak nenahraditeľnú úlohu v správnom vývoji detí.
Čo hovoríte na názor, že mliečny tuk je nezdravý?
Určite to nie je informácia, ktorá by bola vedecky podložená. Mliečny tuk má naopak pozitívne účinky na zdravie, paradoxne pomáha znižovať riziko obezity či diabetu a má protizápalové účinky.
Odporcovia mlieka často hovoria, že pitie mlieka iných cicavcov nie je normálne a žiadny iný z nich to nerobí. To má byť dôvod, prečo mlieko nepiť.
Aj keby to bola pravda, nie je to podľa mňa argument, prečo mlieko prestať konzumovať. Avšak domnievam sa, že dôvodom, prečo tomu tak je, je skôr nedostatok príležitostí, než nevôľa zvierat konzumovať „cudzie“ materské mlieko. Napríklad zvieratá bežne kradnú a konzumujú vajcia iných zvierat, avšak ukradnúť materské mlieko z pochopiteľných dôvodov nie je také jednoduché.
Judita Tkáčová vraví, že mlieka sa v detskej strave netreba báť.
Foto: archív Judity TkáčovejJe pravdou, že príjem vápnika môžeme nahradiť aj z iných, oveľa lepších zdrojov?
Môžeme, nie je to však také jednoduché, ako sa často dočítame na internete. Mak je napríklad papierovo lepším zdrojom vápnika, na sto gramov hmotnosti ho obsahuje viac než mlieko a má aj dobrú využiteľnosť. Avšak koľko maku vieme denne reálne skonzumovať, aby pokryl našu potrebu? To isté platí aj o iných dobrých zdrojoch, ako sú napríklad brokolica, kel alebo strukoviny. Sú to všetko výborné, zdravé potraviny, ktoré nám pomáhajú doplniť vápnik aj ďalšie vitamíny a minerálne látky, avšak ak nemusíme byť na bezmliečnej diéte zo zdravotných dôvodov, nemali by sme sa spoliehať iba na ne.
Platí, že pre deti sú vhodnejšie zakysané mliečne výrobky – jogurt, acidko – ako klasické mlieko?
Áno, majú zväčša vyššiu nutričnú hodnotu a navyše obsahujú prospešné probiotické baktérie. Samozrejme nadmerný príjem tuku môže byť problémový z hľadiska veľkého prísunu energie alebo nasýtených mastných kyselín, avšak to nie je dôvod sa mu vyhýbať úplne, všetko je o miere.
Odkedy sa s mliekom môžu deti zoznamovať a ako? Môžu už vo veku zopár mesiacov? Narážam aj na to, že výrobcovia umelého mlieka často tvrdia, že ho deti nesmú snáď až do troch rokov a že lepšie je práve to umelé mlieko.
Kravské mlieko má iné zloženie ako materské, prípadne adaptované umelé mlieka a nie je úplne vhodné pre tie najmenšie deti. V prípade, že by sme materské alebo umelé mlieko príliš skoro nahradili kravským, mohlo by napríklad dôjsť k deficitu železa a následne k anémii. Kravské mlieko však môžeme pokojne zaradiť už v rámci prvých príkrmov cca v siedmom až ôsmom mesiaci, a to najmä v podobe kyslomliečnych výrobkov - jogurty a podobne. Ak mamička prestane dojčiť po dovŕšení jedného roku, nemyslím si, že je nutné za každých okolností prechádzať na umelé mlieko, v tomto veku je už možné podávať aj obyčajné kravské. Každopádne sú prípady, kedy je opodstatnené aj podávanie umelého mlieka – napríklad ak to kvôli zdravotnému stavu: alergiám či neprospievaniu – odporučí pediater.
V týchto prípadoch je teda mlieko pre deti nevhodné?
Povedala by som, že alergia na bielkovinu kravského mlieka je jediný prípad, kedy je mlieko v strave nevhodné. Ak sa však takáto alergia prejaví už v prvých rokoch života, je veľká šanca, že neskôr vymizne. Preto je dobré pravidelne chodiť na kontroly k lekárovi a nedržať prísnu bezmliečnu diétu automaticky niekoľko rokov.
Články Judity Tkáčovej o výžive nájdete na jej blogu https://juditatkacova.sk/blog.
