Tie výčitky za to nestoja.
Foto: shutterstock.com„Syndróm trasenia dieťaťom je formou hrubého fyzického týrania. Ide o opakované trasenie dojčaťa držaného pevne za pazuchy alebo trup, keď hlava dieťaťa vykonáva prudké pohyby vpred a vzad,“ popisuje pediatrička Martina Milkovičová na svojom blogu Pediatria s úsmevom. Dôsledky takého násilia môžu byť vzhľadom na jemnosť telesnej schránky dieťaťa veľmi závažné. Poranenie mozgového tkaniva, krvácanie do mozgu, prípadne jeho opuch.
Fyzické prejavy trasenia sú veľmi rozmanité. „Záleží na hrubosti a počtu opakovaní. Pri najzávažnejšom postihnutí dieťa upadá do bezvedomia, svalových kŕčov, šoku a môže zomrieť. Stav je tak alarmujúci, že všetkým je jasné, o čo ide. Častejšie sú však neurčité príznaky. Nápadný pokoj dieťaťa alebo naopak jeho nepokoj, nespavosť, odmietanie jedla, občasné vracanie, problematické satie a pregĺganie. Ak lekár netuší, že sa s dieťaťom hrubo zaobchádzalo, tieto príznaky môže vyhodnotiť napríklad ako vírusové ochorenie a dieťa pošle domov. A mračná sa sťahujú,“ hovorí o možných rizikách nerozpoznaného problému skúsená lekárka.
Následky sa pritom nemusia prejaviť okamžite, ale až s časovým odstupom: „Niektoré prejavy sa môžu objaviť až o niekoľko rokov. Sú to oneskorenie vývoja, rozvoj epilepsie, poruchy sluchu, oneskorený vývoj reči, poruchy zraku, problémy so spánkom, učením, jemnou motorikou a ďalšie príznaky mozgovej dysfunkcie.“
Páchateľom násilia na dieťati sa môžu stať aj inak milujúci rodičia, ktorí však už strácajú nervy z toho, že ich potomok často plače alebo nedokáže prespať dlhší časový úsek. Vtedy sa môžu, žiaľ, na agresora premeniť aj pokojní ľudia. Pediatrička týmto rodičom dáva niekoľko dobrých rád, ako k náročným chvíľam pristupovať.
Skúste vydržať
Dieťa plače? „Je celkom bežné, že dojča preplače niekoľko hodín cez deň i v noci. Za plačom sa často skrýva bežná nespokojnosť. Je to signál na prebalenie, ohlasuje sa tak pocit hladu alebo naopak preplneného bruška, plynatosť, narušený stereotyp spánku a bdenia, veľa svetla, málo svetla, veľa hluku, chlad, teplo...“ vymenúva pediatrička. Toto všetko berte do úvahy, rovnako ako fakt, že malé deti jednoducho plačú a ani to nemusí mať žiadnu závažnejšiu príčinu, napríklad môžu byť po celom dni unavené a podráždené, rovnako ako my dospelí.Zdravé dieťa plače hodinu až tri hodiny denne. Intenzita plaču sa začína zvyšovať v druhom týždni života, avšak okolo štvrtého mesiaca je plaču stále menej, pretože dieťa už dokáže s rodičmi komunikovať inými spôsobmi. Treba len jednoducho vydržať a bude lepšie.
„Častým dôvodom plaču je samotná nervozita rodičov. Nezabudnite, bábätká majú tykadlá! Nervózna mamička rovná sa plačúce dieťa. Rodičia sa musia naučiť vnímať plač dieťaťa podobne ako reč dospelých. Dieťa nemá inú možnosť, ako plačom vyjadriť svoju nespokojnosť. Pamätajte si, nenormálne je, ak dieťa vôbec neplače,“ pripomína Martina Milkovičová. Na druhej strane ak však dieťa plače niekoľko hodín tak, že ho nie je možné utíšiť, to už si vyžaduje návštevu lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém.
Sama pediatrička mala dcéru, ktorá po narodení nespala. „Veľmi neplakala, ale jednoducho nespala. Takže hodiny a hodiny nosenia, spievania, pustený digestor, vysávač, kilometre s kočiarom, nočné striedanie stráže s manželom, to všetko poznám. Všetko skúste. Iba netraste! Nikdy! Radšej nechajte dieťa ležať v postieľke a choďte vedľa. Pretože aj keď sa dieťa náhlym trasením upokojí, nám už potom zostanú len oči pre plač,“ podotýka lekárka, ktorá sa vo svojej ordinácii už so syndrómom trasenia dieťaťom stretla a ako dopĺňa, takú skúsenosť má prakticky každý detský lekár.
Dieťaťom triasť nemusia len rodičia, ale tiež príbuzný či rodinný známy, ktorý ho strážil. Martina Milkovičová hovorí, že ak sa vám niečo nezdá, dajte dieťa hneď vyšetriť a lekárovi povedzte o svojich obavách či podozreniach. Ak sa stalo, že ste bábätkom v záchvate zatriasli vy, je pochopiteľné, že máte strach sa priznať. Lekárka má pre to pochopenie, dôrazne však odporúča, aby aj v takom prípade rodičia pediatra navštívili, pretože môže ísť o zdravie a život.
„Povedzte lekárovi, prosím, čokoľvek. Že vám dieťa vykĺzlo pri kúpaní alebo spadlo z postele. Čokoľvek. Pretože je celkom iný vyšetrovací proces, keď dieťa iba vracia, alebo keď spadlo a vracia. Dieťa prejde zobrazovacím a neurologickým vyšetrením a bude jasno. A aj keď svedomiu už neuľavíte, rozdiel medzi rýchlou a neskorou diagnostikou je rozdielom v kvalite jeho ďalšieho života,“ apeluje na záver pediatrička.
