Spokojní lekári po vydarenom zákroku.
Foto: NÚDCHOperácia trvala šesť hodín a lekári priznávajú, že hoci s takýmto typom majú na Klinike pediatrickej urológie skúsenosti, bola to pre nich veľká výzva. Práve preto, že ide o pacientku zo siamských dvojičiek. „Pristupovali sme s veľkou pokorou a úctou voči tomu, čo sa pred rokmi podarilo urobiť špičkovým lekárom – profesorovi Jaroslavovi Simanovi a docentovi Jurajovi Payerovi, ktorí s tímom lekárov oddelili siamské dvojičky. Po náročnej rekonštrukčnej operácii pacientka absolvovala množstvo ďalších náročných operácií. Do tohto náročného výkonu sa nikto nechcel pustiť, ale prehovorili nás pacientkine oči. Veľmi chcela zlepšiť komfort svojho života a po zvážení všetkých pre a proti sme sa do toho pustili,“ rozpráva MUDr. Peter Bartoň, riaditeľ NÚDCH a zároveň operujúci lekár.
Mladá žena je v ústave sledovaná od narodenia a sama sa lekárov pýtala, či je možné urobiť takáto operáciu. „Povedali sme jej, že je to možné, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je to komplikované a riskantné. Nevedeli sme, čo nás čaká v jej brušku. Kompletne sme ju zdiagnostikovali, aby sme mali prehľad, či vôbec do toho môžeme ísť alebo nie. Nakoniec sme sa rozhodli aj s pánom prof. Imranom Mushtaqom, špecialistom na rekonštrukčnú urológiu z Great Ormond Streat Hospital v Londýne, že pacientku budeme operovať,“ dodáva Peter Bartoň.
Stálo to za to, operácia dopadla dobre a všetci sú veľmi šťastní, predovšetkým mladá žena. „Po operácii sa potrebujem ešte zregenerovať a chvíľu potrvá, kým si zvyknem na nový život,“ povedala spokojná pacientka krátko po operácii a poďakovala lekárom i celému personálu za profesionálny prístup, empatiu a za to, že sa rozhodli pre takýto náročný výkon.
Pôvodne mala v brušnej stene vyvedený močovod. Ten teraz lekári operáciou zrušili a vytvorili jej nový močový mechúr. „Najskôr sme museli otvoriť brušnú dutinu a vypreparovať celé črevo, čo bolo po predchádzajúcich operáciách dosť náročné, pretože od narodenia absolvovala veľmi veľa operácií. Tri hodiny sme robili len uvoľňovanie zrastov, aby sme si pripravili črevo a zistili, akú má konzistenciu a či každý úsek je použiteľný. Ďalším problémom bolo, že hrubé črevo malo dĺžku len 25 cm, pričom u zdravého človeka má dĺžku 2,5 metra a tenké črevo 1 meter, pričom štandardná dĺžka je 5 – 8 metrov. Pri operácii sme ešte museli odobrať časť z hrubého čreva, aby sme z neho a časti hrubého čreva, z ktorého mala urobenú urostómiu, mohli urobiť močový mechúr,“ vysvetlil operatér.
S podobnými operáciami už lekári KPU majú skúsenosti. Prvým pacientom robili tieto operácie v zahraničí alebo doma v spolupráci so špecialistom z Great Ormond Streat Hospital for Children. „V súčasnosti ich robíme sami na našom pracovisku, ale v tomto prípade, vzhľadom na mimoriadne komplikovaný a náročný výkon pri anamnéze našej pacientky som rád, že pán profesor prišiel a pomohol nám, za čo mu aj touto cestou ďakujem, “ dodal Peter Bartoň.
Podobné výkony sa robia u detí s neurogénnym močovým mechúrom, je to síce zriedkavé ochorenie, ale závažné, keď vysoký tlak v močovom mechúre ohrozuje obličky. „Potrebujeme preto vytvoriť nízkotlakový vysokokapacitný rezervoár a môžeme to urobiť dvomi spôsobmi – buď ponecháme časť močového mechúra a urobíme tzv. augmentáciu do mechúra alebo vytvoríme nový močový mechúr v kombinácii tenkého a hrubého čreva. Za posledné dva roky sme robili štyri takéto operácie,“ vyratúva Peter Bartoň.
