Deti pomáhajú radi. Domáce práce sú pre nich rovnaká zábava ako hranie sa. Je na nás dospelých, či deti budeme viesť k tomu, aby tieto činnosti vykonávali s nadšením aj opakovane, alebo či si z nich urobia nepríjemnú povinnosť, ktorú chcú mať čím skôr z krku. Tu je sedem vecí, na ktoré si treba dať pozor, ak máme detského pomocníka.

Facebook

Pomáhať doma je pre deti zábavné a prirodzené. Ak im to dospelí neznechutia.

Foto: shutterstock.com

Neveríme im

Ty to nezvládneš. Aj keď sa nám možno neraz naozaj zdá príliš zložité, aby naše dieťa dokázalo správne nastaviť mixér, zaliať kávu, umyť okná na aute, alebo hoci len presypať soľ zo sáčka do dózy, dajme im to vyskúšať, ak chcú. Dieťa si zvyčajne nepýta prácu, na ktorú si netrúfa. Sami sme zavalení množstvom činností, pri ktorých si ani neuvedomujeme, že nás deti pozorujú a – učia sa. Nuž teda, na:„Mami daj, ja to urobím,“ je najlepšie odpovedať: „Nech sa páči“. Možno to neurobí dokonale, ale inak než skúšaním sa to aj tak nenaučí.

Nechávame ich robiť samých

Znie to ideálne: „Ja navarím obed a ty si zatiaľ uprac izbu.“ Teenagerom to už povedať môžeme a dohoda spravidla platí, škôlkari však už zvyčajne cestou do izby zabudnú, načo tam vlastne idú. Alebo prinajlepšom vtedy, keď do ruky chytia prvú hračku, ktorú si majú odložiť. Deti sa radi zapájajú do domácich prác, tie menšie však nechcú robiť veci osamote. Naopak, podieľať sa na spoločnej činnosti s dospelými, je pre nich správne zábavné a aj náučné. Takto najlepšie odpozerajú – postup aj spôsob tej ktorej práce.

Popoháňame ich na naše tempo

Jasné. Také umývadlo zvládnete nastriekať saponátom, prejsť handričkou a opláchnuť za minútu. Dieťa má však vlastné tempo, svojimi očami na ňom vidí iné špinky, iné zaujímavosti. Pokyny v zmysle „Rýchlo, nezdržiavaj sa!“ deti vyrušujú. Nedovoľujú im prežiť prítomný okamih, niekedy dokonca môžu do podvedomia dostať dojem, že domáca práca nie je zábavná činnosť, ale povinnosť, ktorú treba mať rýchlo z krku.

Opravujeme po nich

Koberec zrejme nebude povysávaný do posledného zrniečka, pravdepodobne aj na spomínanom umývadle zostanú šmuhy. Nik však nie je dokonalý. Dieťa sa učí. Ak po ňom budeme prácu opravovať, akurát tak získa pocit, že nie je dosť dobré. A tiež ten, že sa nemusí snažiť robiť veci stopercentne, pretože ich za ním niekto opraví. Naopak, je dobré, ak za svoje dielo ponesie aj zodpovednosť. Je už na vás, či dieťa na nedostatok citlivou formou upozorníte, alebo necháte, nech si ho po čase všimne samé alebo nejaká návšteva.

Vnucujeme im vlastnú predstavu o postupe prác

„Najprv musíš urobiť toto, a potom tamto...“ Isteže, myslíme to dobre. Ak však dieťa dostalo prácu, ktorú má urobiť, nechajme na ňom, nech si zvolí , ako. Samozrejme, nemôže obliekať čisté periny skôr, než vyzlečie staré. Ak mu ich však napríklad dáme obliekať, je dobré nechať na ňom výber obliečok. Rovnako by malo mať dieťa právo poukladať podľa vlastného vkusu fotky alebo iné predmety na poličku, po tom, čo na nej poutiera prach.

Hneváme sa za nezdary

Utierate prach a dieťaťu sa z ruky vyšmykne váza. Alebo vyleje vedro, kde ste mali nachystanú vodu na vytretie dlážky. Samozrejme, robota navyše nikomu na nálade nepridá. Krik a karhanie však nie sú namieste. Dieťa to neurobilo naschvál, a ak aj napríklad nejaké dvojročné áno, tak skôr zo zvedavosti, nie preto, aby vám ublížilo. Navyše, ako sme už písali v inom článku, upratať to treba tak či tak. A bez hnevu to bude podstatne príjemnejšie.

Príliš ich chválime

Aké dobré dievčatko, že mi takto pomáha! Je naozaj príjemné, že vám dcéra či vnučka pomohla s varením alebo upratovaním. Pre dieťa je však prirodzené pomáhať a napodobňovať dospelých. Žiaľ, napodobní vás čoskoro aj v tom, ak zistí, že jej pomoc pri vašich domácich prácach považujete za niečo výnimočné. Deti si rýchlo zoberú za svoje, že normálne je asi nepomáhať. Samozrejme, ocenenie práce ich poteší. Ako sme však už písali v článku o pochvalách, vhodnejšie je skonštatovať: Ako tu máme pekne upratané, hneď sa tu cítime lepšie! Alebo: Ako sa mi príjemne varilo!, namiesto: Ty si ale zlatý, že si mi pomohol! I keď to znie paradoxne, prílišnou chválou sme na najlepšej ceste, ako z domácich prác spraviť deťom raz nepríjemnú povinnosť.

Súvisiace články:

• Pozametaj, utri prach. Čo zvládne dvojročné a čo šesťročné dieťa?

• Slovami chvály šetrite, môžu narobiť veľa zlého

• Budem požiarnikom! Berte vážne, čím chce byť vaše dieťa, nech to znie akokoľvek bláznivo

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia