Už aj deti môžu trpieť poruchou rovnováhy.
Foto: Shutterstock.comUdržiavanie rovnováhy je komplexný dej, ktorý si zväčša neuvedomujeme. Skrátka rovnováhu máme a nepremýšľame o nej. Vyžaduje si dokonalú súhru viacerých orgánových systémov, a to najmä zraku, rovnovážneho vestibulárneho aparátu v uchu a propriocepcie, čo sú dotykové receptory vo svaloch a kĺboch. Musí dôjsť k spracovaniu v centrálnej nervovej sústave s následnou adekvátnou odpoveďou tela na zmenu polohy.
Rovnováha je skrátka taký stav systému, kedy je pôsobenie síl všetkými smermi vzájomne vyrovnané. Rovnováha vo fyziologickom slova zmysle vyjadruje schopnosť udržiavať vzpriamenú polohu tela. Vertigo (závrat) a porucha stability patria po bolesti hlavy medzi najčastejšie sťažnosti v ambulanciách obvodných lekárov pre dospelých, ale prekvapivo nie sú žiadnou výnimkou ani u pediatrov.
Podľa slov primárky Centra pre poruchy rovnováhy v komárňanskej nemocnici Iveta Csekesová, ľahkému a krátkotrvajúcemu závratu mnohí postihnutí nepripisujú väčší význam: „Avšak silný závrat býva pre pacienta veľmi nepríjemným zážitkom, postihnutý doslova stráca pôdu pod nohami, hýbe sa mu svet, stráca orientáciu, nevie, kde je hore a kde dole, vracia a je odkázaný na pomoc druhej osoby. Závraty môžu prichádzať spontánne alebo môžu byť provokované činnosťou. Môžu trvať niekoľko sekúnd, ale aj týždňov. Môžu byť sprevádzané bolesťou hlavy, poruchou sluchu, ale aj vážnymi neurologickými príznakmi, ako je porucha reči, dvojité videnie či ochrnutie polovice tela.“
Problém v uchu či mozgu
U detí môžu byt príčinou straty rovnováhy napríklad úrazy, infekčné choroby vnútorného alebo stredného ucha, cievne zmeny, ďalej je nutné myslieť i na zápal mozgu a mozgovomiechových obalov, ktoré spôsobujú predovšetkým vírusy.Ak dieťa trápi tento problém, lekár by mal zvážiť i vplyv liekov, ktoré dieťa pravidelne berie, alebo vplyv chemických látok, ktorým mohlo byť vystavené. Žiaľ, poruchy rovnováhy sa môžu objavovať aj u nádorových ochorení. U detí sa porucha rovnováhy síce vyskytuje menej často (trpí ňou podľa odhadov osem až 14 percent detí oproti 20 až 40 percentám dospelých), ale je náročnejšia na diagnostiku.
U dospelých, ale i u detí medzi najčastejšie príčiny typických vestibulárnych závratov patrí takzvané benígne polohové paroxyzmálne vertigo. Pacienti sa v tomto prípade sťažujú na krátke, zmenou polohy provokované závraty a príčinou je neadekvátne uvoľnenie a pohyb kryštálikov vo vnútornom uchu. Z ďalších príčin je to Menierova choroba (ochorenie vnútorného ucha), vestibulárna neuronitída a vestibulárna migréna. Pozitívnou správou je, že sa tieto diagnózy dajú liečiť.
Akútne vertigo je možné liečiť medikamentami určenými priamo na tento problém, po jednom až dvoch dňoch by malo odoznieť. Veľmi dôležitá je v liečbe aj celková zmena životného štýlu.
„V liečbe závratov využívame niekoľko terapeutických modalít, napríklad diétne opatrenia zahŕňajú zákaz fajčenia, reštrikciu príjmu soli a kofeínu, spúšťačmi závratov môžu byť však aj uvoľňovače histamínu ako čokoláda, červené víno, niektoré syry či orechy. Ďalej sú to režimové opatrenia, ako sú pravidelný spánok a dostatok aeróbneho pohybu, tie pomáhajú znižovať stres, ktorý sa často podieľa na zhoršenom stave pacienta. V medikamentóznej liečbe používame rôzne skupiny liečiv. Adekvátna liečba sa predpisuje po vyšetrení a stanovení diagnózy individuálne, mnohokrát sa užíva dlhodobo,“ uzatvára Iveta Csekesová.
