V akom stave je imunita, to môžu odhaliť aj krvné testy.
Foto: Shutterstock.comV pozadí častej chorobnosti u detí môže byť napríklad porucha imunity či alergia, a to aj alergia potravinová. Dôležité je pritom sledovať u dieťaťa najmä častosť a závažnosť infekčných ochorení, poukazuje imunoalergologička Svetlana Hadvabová. „Ak má dieťa osemkrát za rok nádchu, môže to byť úplne v poriadku, no ak má trikrát silný zápal uška alebo zápal pľúc, ktorý sa dlho hojí, už by to mohlo znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity alebo je dieťa alergické,” vysvetlila lekárka. Netreba podľa nej podceňovať opakované zápaly, príliš dlhé trvanie ochorenia (ak teplota, kašeľ či sťažené dýchanie trvajú dlhšie ako sedem až osem dní), dlhodobú únavu, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa.
Rodičom detí s častejšími infekciami odporúča zapisovať si priebeh jednotlivých ochorení, ich dĺžku aj užívané lieky. O infekciách by podľa nej mali informovať aj pediatra. „Samozrejme, nie s každou infekciou utekáme za pediatrom, no je dobré o nej lekára informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” doplnila lekárka.
Liečba je dostupná
Ako má teda rodič postupovať, ak sa mu príliš častá chorobnosť a priebeh ochorení u dieťaťa nezdajú? V prvom rade treba samozrejme kontaktovať pediatra, ktorý môže dieťa poslať na vyšetrenie k alergológovi či imunológovi, ideálne k jednému lekárovi s obomi špecializáciami. Odborník urobí nielen kožné testy na alergie, ale veľa informácií mu dá aj krvné vyšetrenie, ktoré môže zistiť náchylnosť dieťaťa na alergické prejavy, hoci kožné testy boli negatívne. Alergia sa dá riešiť podávaním liekov, ktoré bojujú proti jej príznakom.Špecialista môže z krvných testov odhaliť aj poruchy imunity, keď dieťaťu chýbajú niektoré protilátky dôležité v boji s mikroorganizmami. Poruchy imunity však nie sú až tak častým zdravotným problémom a tie závažné už vôbec nie, vo väčšine prípadov ide o kombináciu rôznych faktorov, ktoré súvisia skôr so životným štýlom, napríklad únava, stres, nedostatok spánku, nedostatočná rekonvalescencia po prekonaní infekcie, častý pobyt v kolektíve, kde sa mikroorganizmy rýchlo šíria a podobne.
Lekár môže na zistenú poruchu imunity alebo na častú chorobnosť predpísať takzvanú imunomodulačnú liečbu. Tieto lieky stimulujú vlastnú obranyschopnosť pacienta, niektoré majú aj protivírusové účinky. Medzi prípravky, ktoré môže lekár na podporu imunity predpísať, patria napríklad bakteriálne lyzáty, čo sú extrakty získané z látok, ktoré produkujú vyvolávatelia infekcií, baktérie. Môžu to byť enzýmy, proteíny či polysacharidy. Na týchto látkach si dieťa potom trénuje svoju vlastnú imunitu, ktorú liek uvádza do pohotovosti, vyzýva k činnosti. Existuje aj možnosť takzvaných autovakcín, ktoré sa vyrábajú z tiel patogénov, ktoré boli získané priamo z ložiska infekcie konkrétneho pacienta. Majú schopnosť pozitívne ovplyvniť a posilniť jeho imunitný systém. Používajú sa ako prevencia opakovaných infekcií.
Okrem liekov na predpis a úpravy životného štýlu môže dieťa zvýšiť v strave príjem potravín, ktoré majú na imunitu pozitívny vplyv. To sú napríklad cesnak, cibuľa, zázvor, orechy či ryby. Odporúčajú sa aj voľne predajné doplnky výživy, z nich majú veľmi dobré účinky napríklad kolostrum, echinacea, propolis, ženšen alebo betaglukány, probiotiká a ďalej vitamíny C, D a E a zinok alebo selén.