Pohyb aj zdravá výživa znížia riziko vzniku respiračných ochorení.
Foto: Shutterstock.comPravidlá správnej životosprávy
Pediatrička Lucia Želeňáková z detskej polikliniky Dr. Martinko vraví, že rodičia imunitu svojho dieťaťa najlepšie podporia, ak mu nastavia správnu životosprávu. To v prvom rade znamená vyváženú stravu, ktorá v sebe kombinuje všetky vitamíny, minerály, stopové prvky a vlákninu, dostatočný pitný režim (bez zbytočne pridaného cukru alebo kofeínu), ale aj dostatok spánku či pohybu. Čo tak každé ráno oprášiť starú známu rozcvičku, ktorá dieťa naladí na deň a zároveň stimuluje jeho obranyschopnosť? Nemenej významná je hygiena, najmä správne umývanie rúk pred jedlom či po návšteve toalety.Dieťa by malo mať primerane dávkované aktivity – striedať oddych a fyzickú aktivitu, predovšetkým na čerstvom vzduchu. Nemenej dôležité je obmedziť pobyt v zafajčenom prostredí a v priestoroch s výskytom plesní. „Nemalú úlohu zohrávajú aj ďalšie skutočnosti, napríklad či dieťa žije v nepriaznivých sociálnych podmienkach. Z vnútorných faktorov má vplyv genetika, nezrelosť imunitného systému alebo iné choroby, ktoré môžu spomaľovať dozrievanie imunitného systému, a tým zvyšovať vnímavosť na infekcie,” vymenúva lekárka.
Pomoc z lekárne
Rodičia chcú často podporiť imunitu svojho dieťaťa voľne predajnými prípravkami z lekárne. Niekedy to však nie je potrebné. Produkty, ktoré majú schopnosť zlepšiť obranyschopnosť, voľte v prípade, ak má dieťa nadpriemerne zvýšenú chorobnosť. Pediatrička odporúča napríklad biologicky aktívne polysacharidy (z nich najmä imunoglukan), enzýmy (systémová enzýmoterapia), prebiotiká, vitamín C, minerály (zinok, selén), echinaceu, rastlinné výťažky z aloe, ženšenu či riasy chlorelly.Ideálne otužovanie
S otužovaním je ideálne začať už v dojčenskom veku. Neznamená to, že budete dieťa kúpať v studenej vode, ale občasná vlažná sprcha, saunovanie a hlavne primerané oblečenie a pobyt v neprekurovaných miestnostiach urobia obrovskú službu. Rodičia by okolo dieťaťa nemali vytvoriť ani akúsi umelú ochrannú bariéru, vďaka ktorej trávi priveľa času v uzavretých priestoroch, doma, v škole a na rôznych krúžkoch.Obmedzte stres
„Niekedy sa hovorí, že dôvodom častej chorľavosti dieťaťa je aj to, že ešte nie je pripravené na kolektív z hľadiska vývoja imunity. Náš imunitný systém je úzko prepojený s nervovým, veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú preto zrelé na vstup do kolektívu nielen kvôli nezrelej imunite, ale aj z emočnej a psychickej stránky. Dlhodobý stres, pocit úzkosti z toho, že im chýba mama, sa môžu prejaviť oslabením obranyschopnosti a zvýšenou chorobnosťou,” upozorňuje na ďalší faktor odborníčka.To sa samozrejme týka aj školákov, ktorí môžu pociťovať napätie a úzkosť, ak sa im v škole nedarí tak, ako by si priali a cítia na sebe tlak školských povinností. Aj vtedy sa môže detská obranyschopnosť znížiť a spôsobiť zvýšenú chorobnosť.
Zvýšená chorobnosť je na jeseň normálna
Ak ide dieťa na jeseň či v zime z nádchy do nádchy, rodič začne celkom prirodzene riešiť otázku, či náhodou nemá poruchu imunity alebo nie je celkovo oslabené. Vo väčšine prípadov je to však normálny jav. Nástup detí do kolektívu sa prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov. V niektorých prípadoch je prekonávanie ľahkých, hlavne bakteriálnych infekcií pre správny vývoj imunity dokonca nevyhnutné.Deti sa rodia s istou imunitnou výbavou, teda so schopnosťou organizmu brániť sa voči nepriateľom z vonkajšieho prostredia. Detská imunita je však nezrelá a musí sa učiť reagovať na nové podnety. „A to hlavne v predškolskom veku. Predškoláci majú imunitnú odpoveď síce už dokonalejšiu ako mladšie deti, ale v porovnaní s dospelými im stále chýba takzvaná imunologická pamäť,“ vysvetľuje pediatrička.
Informácia, že nárast chorobnosti v tomto období nie je nič neprirodzené ani neočakávané, by mohla rodičov upokojiť. „Dieťa sa dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, jedno dieťa predstavuje pre druhé zdroj infekcií. Imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí klesne,“ hovorí doktorka Želeňáková.
Podľa pediatričky nie je nič nezvyčajného na tom, že malé deti častejšie trápia infekcie dýchacích ciest, hnačky, infekcie močových ciest alebo kože. To všetko je v poriadku (samozrejme, vyžadujú si primeranú pozornosť a starostlivosť či liečbu), pozor si však treba dať na alergie či intolerancie. „Vždy treba veľmi precízne posúdiť, či ide o infekciu v dôsledku nezrelej imunity, respektíve jej prechodného oslabenia, alebo o poruchu imunity. Preto je rozumné dať dieťa vyšetriť u detského lekára, ktorý zváži, či je nutné aj vyšetrenie u imunológa,“ hovorí doktorka Želeňáková. Znamená to, že žiadnu chorobu netreba podceniť, ale ani zbytočne bez názoru odborníka preceňovať.
„V zásade je u detí v predškolskom veku typická častá aj prítomnosť nádchy, ktorá vôbec nemusí súvisieť s infekciou. Príčinou môže byť aj alergia (počas jesene a zimy na plesne, buriny, roztoče) či zmeny vyvolané chladom, zmenami teploty a vlhkosti vzduchu (typicky zvýraznené u alergikov, ktorých je čoraz viac). Podobne je pomerne ťažké rozlíšiť medzi alergickou a nealergickou nádchou, keďže môžu mať rovnaké alebo veľmi podobné príznaky,“ vraví lekárka.
Kedy spozornieť
Výraznejší a častejší kašeľ či sfarbený soplík už naznačujú prítomnosť vážnejšej infekcie a vtedy je vhodné dieťa nechať doma. Nielenže môže nakaziť ostatných v kolektíve, ale k už existujúcej, i keď miernej infekcii, sa môžu pridať ďalšie. Tieto príznaky dnes navyše môžu znamenať, že ide o covid, ktorý, našťastie, väčšina detí prekoná bez závažnejších problémov. Môžu však infekciu prenášať bez toho, že by sa u nich prejavovali akékoľvek príznaky.„V praxi sa stretávame najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú ochorenia horných dýchacích ciest (nosová dutina a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10 až 30 percentách detí zápaly dolných dýchacích ciest. U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 – 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. U starších detí od 6 do 12 rokov je to vo frekvencii dve až štyri epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov. Dôležitejšie ako častosť týchto infekcií je však ich charakter,“ dopĺňa pediatrička z detskej polikliniky Dr. Martinko.
Ak detský organizmus rieši nejakú infekciu alebo ochorenie, i keď mierne, nie je dobré vystavovať ho ďalším infekciám, napríklad ovčím kiahňam. Takisto deti mladšie ako jeden rok by nemali prichádzať do styku s infikovanými ľuďmi. Ich imunita a organizmus sú ešte veľmi nezrelé a aj bežné ochorenie môže spôsobiť vážnejšie problémy či trvalé následky, ktoré v útlom veku nemusia byť hneď zjavné. U detí do jedného roka teda treba dávať pozor, pretože je u nich väčšie riziko ťažšieho priebehu.
Väčšie riziko je aj u detí s obezitou, astmou alebo chronickými ochoreniami dýchacích ciest, cukrovkou, genetickými, neurologickými alebo metabolickými ochoreniami, kosáčikovou anémiou, s liečbou imunosupresívami (potlačujú imunitu) a s chronickými ochoreniami, ktoré postihujú viacero častí tela.
