
Otec v kuchyni nie je dnes nič výniomočné.
Foto: shutterstock.comDnes je situácia, našťastie, iná a úloha otcov sa v priebehu desaťročí zmenila. V čom sú dnešní otcovia iní než kedysi a o čo všetko to obohacuje život?
„Veď počkaj, keď otec vytriezvie, ten ti dá!“ Hláška z komédie Slnko, seno, jahody vcelku vystihuje niekdajšie rozdelenie rodičovských rolí tak, ako si ho pamätá väčšina dnešných dospelých. Otec – hlava rodiny ide ráno do práce, ktorú zavŕši návštevou pohostinstva, doma „zaslúžene“ odpočíva a manželke pomáha s výchovou detí najčastejšie vtedy, keď treba ukázať tvrdú ruku a „chlapskú“ autoritu.
Otec v kuchyni nie je dnes nič výniomočné.
Foto: shutterstock.comVyčerpaná? Vystresovaná? Alebo nervózna bez zjavnej príčiny? V kolotoči pracovných povinností a starostlivosti o deti či domácnosť, ku ktorému sa pridružia ešte rôzne iné problémy nie vždy sršíme dobrou náladou a prebytkom energie. Vždy sme to však my, kto si môže pomôcť. Ako? Napríklad pomocou správnych otázok.
Aj keď to znie pre niekoho možno príliš zväzujúco, pravidlá by mali platiť v každej rodine. Sú niečím, čo deťom pomáha ukotviť sa a zorientovať v množstve podnetov a informácií, ktorými ich zaplavuje okolitý svet. Je na vás, aké si ich nastavíte, ale určite stoja za to.
Má s tým problém aj nejeden dospelý, povedať „nie“ je však dobré naučiť sa už v detstve. Aj keď je zaužívaná predstava o dobrom dieťati ako o takom, ktoré poslúcha dospelých, pre jeho zdravý rozvoj je dôležité, aby si vedelo povedať svoje a aby to dospelí rešpektovali.
Odmeny motivujú dieťa k žiaducemu správaniu, myslíme si. Do života im však toho veľa nedajú, práve naopak. Čo použiť namiesto nich?
Nie je to len smútok či nespavosť, úzkosť zo školy či škôlky sa môže prejavovať aj úplne inak. Signálmi, ktoré veľmi ľahko môžeme vnímať len ako zmenu nálady alebo chvíľkové vybočenie z normálu.
„Mami, nudím sa. Kedy to už začne? Kedy nás už zavolajú?“ Čakanie s deťmi na nejaké podujatie alebo u lekára vie byť úmorné. Veľa rodičov si dnes uľahčí situáciu tak, že deťom dá do ruky elektroniku, nech sa zabavia hrou alebo sledovaním nejakých videí. Čo ale, ak sa chcete zaobísť bez toho?
„Ty ešte stále čumíš do toho tabletu? Ale stačilo. Okamžite prestaň!“ Dá sa povedať dieťaťu, aby prestalo s neželanou činnosťou aj inak než takto rázne? Väčšina rodičov asi zvolí túto zaužívanú a automatickú reakciu vediac, že u dieťaťa to vyvolá síce nevôľu, ale rodič má byť tou rozumnou autoritou, ktorá vie, čo je správne. I za cenu nespokojnosti.