Janurárové raňajky vonku, super pocit..., hodnotí Igor (vľavo).
Foto: xx„Chcel som ísť na túto cestu už vlani, podarilo sa však až teraz,“ hovorí Igor, pracovník v IT. S Radovanom sa pôvodne tešili na „januárové dvadsiatky,“ o ktorých si prečítali na internete pri plánovaní cesty. Napokon však aj mrzli pri vetrisku a dvoch stupňoch nad nulou v noci. Predpoveď im príliš nepriala, a tak v snahe dostať sa čo najskôr do tepla vynechávali aj niektoré pôvodne naplánované zastávky. „Prvé palmy signalizovali teplo. Azda. Dúfali sme. No prvou zastávkou sa stala až plážička neďaleko Cartageny. Príjemných 14 stupňov cez deň, ráno však otužovanie pri asi štyroch. Fajn však bolo, že teplota veľmi rýchlo stúpla na 15, pocitových možno 20 stupňov,“ spomína Radovan.
V podobnom duchu to bolo aj na ďalších miestach, ktoré tam počas mesiaca navštívili – Malaga, Marbella, Gibraltár... V každom prípade, bol to iný svet. „Malaga a jej nočný život bolo to neskutočné – po polnoci ľudia sedeli len v mikinách vonku na terasách krčmičiek, nad hlavami ešte sem tam vianočná výzdoba, a oni oddychovali ako v lete,“ opisuje Radovan.
Špecifickým životom si žili aj ďalšie turisticky známe miesta – Marbella či Roquetas del Mar. „Obrovské, vyše desaťkilometrové pláže s toaletami, funkčnými sprchami, otvorenými reštauráciami, lákavé vône jedál... Do toho promenády, na ktorých neustále ktosi behal, bicykloval, cvičil na posilňovacích strojoch...“ V mori sa príliš veľa ľudí nekúpalo, ale prázdno nebolo. Ľudia chytali ryby, surfovali... „13-15 ročné decká v neoprénoch trénovali windsurfing alebo na paddleboardoch na pol až metrových vlnách, bol zážitok ich sledovať,“ dodáva Radovan.
Ako vraví, čím viac na západ pôjdete, tým viac miestnych krás sa odhalí. „Cádizská katedrála v čase viacdňových karnevalov v meste a sevillská katedrála, sú ohromujúce monumenty aké u nás nenájdeme a tú majestátnosť nedokážu zachytiť ani fotky. Len stojíte a pozeráte.“ Pre deti je atrakciou hrobka Krištofa Kolumba, artefakty z jeho čias, no a povestné opice v Gibraltári, ktoré sú na každom kroku. Aj keď kontroly na hraniciach sú úmorné, stoja za to.
Španielske dobrodružstvo je dnes už síce na konci, oni sa už ale tešia na ďalšie. „Teraz sme si to vyskúšali na vlastnej koži, najbližšie pôjdeme aj s deťmi,“ zhodujú sa. Ako vravia, bude pre ne okrem výnimočného zážitku i dobrá škola. „Niežeby nevedeli, no naučia sa šetriť – vodou, elektrinou, ktorá je v karavane len zo slnka alebo keď sa nabíja batéria počas jazdy, i šetriť tak celkovo. No a takáto zima by bola pre deti príjemným otužovaním – more i oceán majú okolo 14 – 15 stupňov.“
Plány pred odchodom. Človek mieni...
Konečne Španielsko, po 26 hodinách cesty.
More je nádherné - ráno či večer, v lete či v zime.
Okolie spoznávali na bicykloch.
...prípadne s dronom.
Chlieb domácej výroby. Pardon, karavanovej. Zo španielskej múky chutí rovnako dobre ako vyzerá, hovorí Igor.
Varí sa tiež v karavane.
Pranie a sušenie značky Poraď si ako vieš.
Ale niekedy aj takto, keď našli práčky.
Ryby nebrali.
Opekala sa slanina. Slovenská.
Ale na kúpanie došlo. V januári, niečo nezabudnuteľné. Konečne som sa hecol, skonštatoval Igor.
Nebolo to vždy len o zábave. Aj sa pracovalo. Igorov IT office.
Vetrisko v Marbelle.
... A vlniská.
Opice sú nezabudnuteľné. Kamarátky aj zlodejky.
Aj samé so sebou...
ANKETA:
