Otcovia si k dieťaťu budujú vzťah po svojom, prospešný je kontakt koža na kožu, kŕmiť kvôli tomu bábätko z fľaše namiesto dojčenia naozaj netreba.
Foto: shutterstock.com„Ockovia sa takisto môžu s deťmi zbližovať počas kŕmenia odstriekaným materským mliekom z fľaše,“ píše sa napríklad v knihe Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori. Predtým sa hovorí o pute, ktoré „sa posilňuje medzi matkou a dieťaťom“ dojčením.
Kŕmenie odstriekaným mliekom z fľaše však v skutočnosti ide proti dojčeniu. A „rada“ prezidenta Nadácie Montessori Tima Seldina v spomínanej knihe sa prieči i zdravému rozumu: Prečo by si mala matka odstriekavať mlieko a dávať ho dieťaťu z fľaše, keď môže tak, ako je to prirodzené – priamo z prsníka? Odstriekavanie či odsávanie je zbytočnou komplikáciou, ktorá môže negatívne vplývať aj na samotnú tvorbu mlieka. Okrem toho, dieťa potrebuje byť v priamom kontakte s matkinou bradavkou a pri pití z fľaše zapája úplne iné svaly než pri satí z prsníka, čo môže tiež sťažiť dojčenie a v konečnom dôsledku viesť aj k predčasnému ukončeniu dojčenia.
Nedávajte teda deťom odstriekané materské mlieko z fľašky, otec si vzťah k dieťaťu vie vybudovať aj inak. Navyše, jeho úloha je v týchto prvých mesiacoch iná než dieťaťu suplovať pri dojčení matku.
Puto k dieťaťu si otec vytvára, podobne ako matka, už v tehotenstve. Sú štúdie, podľa ktorých sa niektorým mužom pri očakávaní potomka dokonca mení produkcia hormónov, akoby prežívali tehotenstvo s partnerkou.
Po narodení dieťaťa aj u otcov hrá významnú úlohu kontakt koža na kožu. Svetoznámy lekár Nils Bergman vraví, že každý otec by mal mať možnosť stráviť s bábätkom pol hodinu v kontakte kožu počas prvých šiestich hodín po pôrode. V našich pôrodniciach je to však často nemožné, rodičia sa pri tejto požiadavke stretávajú neraz i s výsmechom.
Nečudo, keď kontakt koža na kožu nie je často dopriaty ani samotným matkám v prvých hodinách po pôrode. V každom prípade je však dobré si ho vynahradiť neskôr, ako matkám, tak aj otcom.
Otec má však v prvom roku života dieťaťa, a nielen v ňom, inú rodičovskú úlohu ako matka. Bývalý prednosta Psychiatrickej kliniky nemocnice v Trenčíne profesor Jozef Hašto zdôrazňuje, že nejde o to, aby nahrádzal dieťaťu v starostlivosti matku, jeho prirodzenou úlohou je skôr vytvárať zázemie matke.
„Muž je veľmi dôležitý, ak pôsobí upokojujúco na matku. Tá potom dokáže lepšie vnímať potreby dieťaťa a správne na ne reagovať,“ vysvetlil. Čiže dbať na jej potreby, napríklad riešiť každodenné veci, napríklad nákupy, návštevy, pomôcť s varením, zabaviť starších súrodencov a podobne. Alebo niekedy len tak byť prítomný, aby matka s dieťaťom vedeli, že ho majú.
