Na výlete v botanickej záhrade.
Foto: archív Lucie KukovejJanuár až marec sú na Mauríciu obdobím, kedy má spadnúť najväčšie množstvo zrážok. Zároveň je vtedy leto. Teploty sa pohybujú nad 30 stupňov a je veľmi vlhko. Už pred cestou sme teda rátali s tým, že nám bude i pršať. Po zhruba týždni na ostrove začali domáci spomínať cyklón, aj na internete sme zachytili, že k Mauríciu mieri tropická búrka.
Posledné tri dni nám už síce pršalo, ale toto bude asi iná káva, čakali sme. Dažde sú tu ako teplá sprcha. Zlejú sa prudko, rýchlo a mne sa páčia. Človek má chuť stáť na ulici a premoknúť do nitky. Po daždi vylezie kopa žabiek a obrovských tropických slimákov, čomu sa teší najmä... áno, náš Andrejko.
V jeden deň doobeda cestou z obchodu nalovil 5 žabiek do krabičky, hral sa s nimi potom dve hodinky. Ľudia vtedy nakupovali ako diví, očakávajúc cyklón. Stále sa to však nevyrovnalo nákupnému ošiaľu v našom pezinskom Tescu pred štátnym sviatkom.
Boli sme zvedaví, ako vyzerá cyklón druhej kategórie – veľmi silná búrka so silným vetrom, prečítali sme si na internete. Mali sme rešpekt pred neznámym, ale nie strach. Len nech nás neodfúkne alebo neodplaví...
Aj zamračené dni majú svoje čaro.
Foto: archív Lucie KukovejPrežili sme. Cyklón na poslednú chvíľu zmenil smer a nakoniec z toho bolo len niekoľko zamračených dní, silný vietor a pár brutálnych lejakov. Oceán bol rozbúrený, vyplavil kopu rias, plutvu, plastové sáčky a iný bordel. Zistila som ale, že aj takéto počasie má pri mori svoje čaro. Bavilo ma počúvať silný hukot vĺn, deti bavilo utekať pred nimi. Andrejko nalovil kopu slimákov a kŕmi ich na terase nášho apartmánu šupkami z banánov. Aj počas daždivých dní bolo stále teplo, takže sme sa kúpali v bazéne aj oceáne.
Slniečko je späť
Konečne sa vrátili gýčové slnečné dni. Jedno doobedie sme si dali výlet do Grand Baie. Šli sme autobusom. Miesti autobusári jazdia celkom divoko. Akoby ani neviezli ľudí. Ešteže to trvalo len 7 minút. Grand Baie je susedné mestečko, veľmi rušné, plné obchodov, reštaurácií a ľudí. Pláž sa nám veľmi nepáčila. Bola úzka a hneď vedľa dosť rušnej hlavnej cesty. No na nákupy, zábavu a posedenie v podnikoch je to miesto ako stvorené.
Grand Baie.
Foto: archív Lucie KukovejPo daždivých dňoch sme sa opäť vydali aj na pláž. S mojím mužom máme radi zmenu, preto sa vždy zložíme niekde na chvíľu a neskôr zas prejdeme ďalej a ďalej. Najradšej by sme pešo prešli celé pobrežie, s čím ale až tak nesúhlasia naše deti. Radko im hovorí: „Poďte, maminka je strašne zvedavá a chcela by vedieť, čo je tamto za zákrutou.“ Tak kráčame po bielom piesku. Naháňame sa a túlame po pobreží. Objavujeme menšie i väčšie pláže, prechádzame po kameňoch, kde Aďko loví kraby, pozeráme na domy pri pláži a snívame, že raz...
Cez týždeň sú tu pláže poloprázdne. Celkovo nehrozí natrafiť na pláž zapratanú lehákami a slnečníkmi. Na Mauríciu platí, že všetky pláže sú verejné. Takže sa môžete smelo slniť aj na pláži pred luxusným hotelovým rezortom.
Andrejko so svojím novým kamarátom.
Foto: archív Lucie KukovejDnes si Andrejko našiel na „našej“ pláži v Pereybere kamaráta. Úžasné sú tie miestne deti. Jeden chlapec ho prišiel zavolať, či si nejde kopať loptu. Andrejko bol nesvoj, lebo nerozumie anglicky. No o chvíľu už spolu skákali do vĺn, hrali sa v piesku a kričiac ako opice vyliezli na strom. Deti majú svoj vlastný jazyk a očividne si rozumejú aj bez slov. Andrejko pribehol ku mne a šepkal: „Mama, spýtaj sa ho, ako sa volá.“ Zistili sme, že Aaron a má 8 rokov. „Mama, ako sa povie, že ja mám 5?“ Prekladám mu to a Andrejko sa to snaží zopakovať, aby jeho nový kamarát rozumel. „A ako je po anglicky zajtra?“ Odpovedám. Hneď na to sa lúčia a obaja radostne vykrikujú: „Tomorrow, tomorrow!“
Botanická záhrada
V jeden teplý polooblačný deň sme sa vydali na výlet do botanickej záhrady, ktorej meno neviem vysloviť - Sir Seewoosagur Ramgoolam Botanical Garden. Nachádza sa v mestečku Pamplemousses. Ani to sa nám nepodarilo vysloviť. Ešteže sú miestni taxikári takí chápaví. Aj zhovorčiví. Ten, čo nás viezol, bol hotový turistický sprievodca. Všetko nám poukazoval, porozprával, bol prekvapený, že tu ostávame dva mesiace.
V botanickej záhrade sa všetkým páčilo, každý si našiel to svoje.
Foto: archív Lucie KukovejBotanická záhrada bola naozaj krásna. Je to jedna z najstarších botanických záhrad na južnej pologuli a jej plocha je 33 hektárov. Priznávam, nie som žiadny maniak na rastlinky. Ani som nečítala tabuľky s názvami stromov a rastlín. Napriek tomu vo mne záhrada zanechala hlboký dojem. Medzi najväčšie atrakcie patria obrovské lekná, ktorých kvety menia farbu z bielej na ružovú.
Andrejko tam obdivoval žabky a obrie korytnačky. Chúďatko Hanka si rozbila kolená. Radkovi liezol po ruke chameleón a ja... ja som fotila a kochala sa. Výlet ako sa patrí. Určite odporúčame. Zaberie to zhruba 3-4 hodinky.
Nuda po dvoch týždňoch?
Andrejko tu môže rozvíjať svoju záľubu v hmyze naplno. Výber je naozaj pestrý.
Foto: archív Lucie KukovejJa som tiež ešte pred odchodom mala v hlave tie dva týždne ako takú pomyselnú hranicu. Myslela som si, že asi toľko bude trvať, kým nám zovšednie more (pardon, oceán) a že čo potom. Chvalabohu nezovšednelo.
Každý deň je iné. Jeden deň tmavé a rozbúrené, inokedy má zas milión odtieňov azúrovej. Voda v ňom je teplá a čistučká.
Oceán, ktorý ja familiárne a zo zvyku volám more, chceme domov. Jednoznačne. No nielen oceán nás tu drží. Je toho ešte veľmi veľa, čo sme nevideli a uvidíme. Rada vám o tom zase o týždeň napíšem.
Také niečo vám doma po rukách len tak ľahko liezť nebude...
Foto: archív Lucie KukovejViac o zážitkoch a ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Luciinej facebookovej stránke S deťmi v batohu.
