Vodopád na rieke, v okolí ktorej žijú makaky.
Foto: archív Lucie KukovejLe Morne Brabant je mohutná hora ležiaca na juhozápade Maurícia. Je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Z jej vrcholu sa človeku naskytne fantastický výhľad, no keďže sme tu s malými deťmi, museli sme sa uspokojiť s pobytom na veľmi peknej rovnomennej pláži Le Morne.
V nedeľné ráno sme nastúpili na autobus vo Flic en Flac, kde bývame a ten nás za zhruba 45 minút vysadil na križovatke na polostrov Le Morne. Na polostrov autobusy nechodia, takže sme mohli využiť vlastné nohy alebo taxi. Síce veľmi radi chodíme pešo aj s deťmi, no predsa len 4 kilometre popri ceste... Ako je však na Mauríciu bežné, o pár minút pred nami na krajnici zastavilo auto. Nakukneme do okienka a pýtame sa, či nás zvezie na pláž. Šofér s úsmevom odpovedá, že zastavil len preto, aby odpísal na sms. Ok, smejeme sa. Hneď nám však vraví, že môžeme nastúpiť. O chvíľu už vystupujeme pri pláži a pýtame sa, čo sme dlžní. Vraj nič. Prekvapene ďakujeme a mávame na pozdrav.
Piknik na bielej pláži
Na pláži nás čaká niečo nádherné. Nohy sa nám zabárajú do bieleho piesku, voda má všetky odtiene azúrovej, je krásne priehľadná. Oceán je tu divokejší ako na západe či severe. Silnejšie vlny aj prúdy. Pláž je pekná, čistá, bez rias.Pláž Le Morne.
Foto: archív Lucie KukovejKeďže je nedeľa, pri pláži sa pomaly zhromažďujú domáci. Piknikujú, grilujú, oddychujú v tieni stromov – tento ich víkendový zvyk je v každej časti ostrova. Už v piatok poobede sa celé rodiny, nabalené akoby sa sťahovali, premiestňujú na pláže. Krásne sa na nich pozerá, ako si užívajú voľno a seba navzájom. Počúvajú pohodovú hudbu, jedia, pijú, smejú sa... Mnohí z tašiek vybalia hrnce s jedlom z domu, porcelánové taniere a príbory. Rozložia piknikový stôl, stoličky a užívajú si obed.
Kúsok ďalej sú palmami lemované pláže luxusných hotelových rezortov. Z iných miest na Mauríciu máme odskúšané, že aj tie sú prístupné pre všetkých, akurát si nesmiete ľahnúť na lehátko alebo si rozložiť veci tesne pri ňom. Tak si chvíľu užívame aj túto nádhernú prázdnu pláž s priamym výhľadom na horu Le Morne Brabant a predstavujeme si ten úchvatný výhľad z nej.
Z ostrova na ostrovčeky
Fantastický deň sme prežili aj na celodennom výlete, ktorého prvou atrakciou bola Blue Bay, podmorská rezervácia na východe ostrova, kde žije viac ako 50 druhov vzácnych rýb. Začal sa ráno, cestovaním asi hodinu a trištvrte v rannej špičke (áno, aj tu ju majú) úzkymi uličkami a potom kúštičkom diaľnice.Cestou na ostrov.
Foto: archív Lucie KukovejV Blue Bay sme sa nalodili na loď s preskleným dnom. Keď sme zastavili v rezervácii, bol to naozaj úchvatný pohľad. Rýb fakt milión. Ocko si zašnorchloval. Mamina sa bojí hĺbok, tak sme s deckami tie vzácne rybičky nakŕmili keksíkom.
Potom sme presadli do motorového člna a to ešte len začala zábava. Mali sme totiž šťastie na skvelého sprievodcu. Mladý chalan okolo tridsiatky, predstavil sa ako náš DJ, barman a sprievodca celým dňom. Pustil chytľavú hudbu a ponúkol nám drinky. Všetci si pýtali džúsiky a colu, no nás zaujala ponuka špeciálnej oranžády. Poviem vám, viac rumu ako džúsu v nej bolo. Pohodlne rozvalení úplne vpredu na mäkkučkom polstrovaní sme sa vydali na oceán. Voda bola nádherná, nevedeli sme sa vynadívať.
Na ostrovčeky sa človek dokáže dívať donekonečna.
Foto: archív Lucie KukovejPrvá zastávka bola pri vraku stroskotanej lode, ktorá kedysi dávno viezla na ostrov čokoládu a žiaľ skončila na koralovej bariére. Druhá zasa ostrov Ile aux Aigretes, ktorý je chráneným územím kvôli pôvodnej faune a flóre. Vraj sa na ňom vrátite v čase, lebo tak vyzeral Maurícius voľakedy dávno, kým nebol obývaný. Na ostrov sa platí vstupné a môžete naň ísť len so sprievodcom. My sme si ho obzreli len z člna a okúpali sa pri ňom.
Lighthouse Island a jeho maják.
Foto: archív Lucie KukovejPotom sme už frčali k Lighthouse Island. Nálada bola skvelá, teda aspoň na našej strane člna sme sa pohojdávali v rytme hudby, Hanka nadšene tancovala. Malinký ostrov so starým majákom, na ktorom sme strávili žiaľ len polhodinku, bol dychberúci. Bol to vlastne taký kamenno trávnatý kopec s majákom týčiacim sa na vrchu. Z jednej strany sa na ňom rozbíjali vysoké vlny otvoreného oceánu. Krásny pohľad.
Ďalšia zastávka boli vodopády. Z oceánu sme „odbočili“ na rieku lemovanú stromami. Náš sprievodca nás upozornil, že na nich môžeme vidieť divoko žijúce makaky. A naozaj. Jeden si tam poskakoval z konára na konár. Fotka pri vodopádoch a šup ho zas rýchla jazda, azúrový oceán na jednej, nádherné mauríciuské hory na druhej strane, hudba a drink. Mimochodom, vysoko návyková kombinácia...
Potom sme už mierili k Ille aux Cerf, ostrovu s bielymi plážami, kde nás čakal obed vonku pod stromami a kúpanie. Cestou sme mali obrovské šťastie – videli sme skupinku delfínov.
Na ostrove sme si oddýchli, okúpali sa a po asi dvoch hodinkách sme opäť nasadli na čln. Myslela som si, že nám to už po celom dni bude veľa, ale opak bol pravdou. Jazdu späť sme si my aj deti maximálne užívali. Sprievodca Aďkovi dvakrát dovolil kormidlovať čln, čo bol veľký zážitok pre päťročného huncúta.
Andrej, šťastný päťročný kapitán.
Foto: archív Lucie KukovejViac ako spokojní sme dorazili späť do Blue Bay. Šofér nás už čakal a po hodinke a pol jazdy v hustom daždi (nám celý deň na lodi svietilo slniečko) sme podvečer dorazili do Flic en Flac. Skvelý výlet.
Hanka a jej krásny úlovok.
Foto: archív Lucie Kukovej