Deti sa tešia zo svojich hračiek aj psov. Na každý deň majú úlohy, ktoré treba splniť.
Foto: archív Lucie KukovejLucia má teraz za sebou prvý týždeň domácej karantény, no situáciu na Mauríciu všetci pozorne sledujú.
„Ostal tam náš kamarát Rid, ktorý je domáci, no žije a pracuje v Anglicku a tiež jedna slovensko-česká rodina s malým synom.
Hneď prvý deň po našom odlete začali stúpať počty prípadov koronavírusu. Čo ma prekvapilo, no hodnotím to pozitívne, je, že maurícijská vláda okamžite pristúpila k tvrdým opatreniam. Uzavreli pláže i všetky obchody, okrem potravín. Začal platiť zákaz vychádzania s výnimkou nákupu potravín, či návštevy lekára. Ľudia začali húfne nakupovať potraviny.
Vyľudnená pláž na Mauríciu.
Foto: archív Lucie KukovejPredstavila som si, že by sme na ostrove ostali. Že by sme museli byť zavretí v apartmáne najmenej dva týždne a von chodili len kvôli nákupu. Predsa len, nemali by sme tam to pohodlie, čo doma. Nemali sme všetky svoje veci, deti mali so sebou len zopár hračiek a celkovo sme boli nastavení tak, že väčšinu času nášho pobytu na ostrove sme trávili vonku.
Dobre, že sme odišli, vravela som si, a to som ešte nevedela, ako sa situácia na Mauríciu zhorší v ďalších dňoch.
Rid nám v jedno ráno písal, že sa chcel ísť prejsť do lesa, no policajti ho zastavili a musel sa vrátiť domov. O pár dní sme dostali správu od známych, ktorí dobrovoľne na Mauríciu ostali, že nakupovať sa môže ísť len v pridelených časoch podľa začiatočného písmena priezviska. V realite to žiaľ vyzeralo tak, že pred obchodmi sa tvorili neskutočné rady a mnoho ľudí sa dnu ani nedostalo, napriek tomu, že na to podľa pravidla začiatočného písmena mali nárok. Na ďalší deň sme sa zase dozvedeli, že obchody zatvorili úplne, a že vláda vymýšľa iný spôsob, ako ľudí zásobovať potravinami. To už naozaj nie je žiadna sranda. Naše rozhodnutie odletieť sa teda ukázalo viac než správne.
Prádzna ulica.
Foto: archív Lucie KukovejDostali sa k nám aj fotografie: prázdna pláž v mestečku Flic en Flac, na ktorej sme boli takmer každý deň, ľudoprázdne ulice, ktorými sme dennodenne prechádzali ešte pred pár dňami. Ako sa svet rýchlo zmení. Akú silu má jeden vírus – ochromí celý svet. Vyprázdni ulice, obchody, pláže, školy... a prinesie strach a neistotu.
Myslíme silno na Maurícius a držíme palce.
My v karanténe
Od cestovania, pláží a výletov rovno do karantény... Áno, je to veľká zmena, no napriek tomu sme šťastní, že sme doma. Vo svojom dome. Vo svojej posteli. Vo svojej záhrade. Kamaráti nám nakúpili a vždy, keď niečo potrebujeme, máme sa na koho obrátiť.
Pre každého niečo.
Foto: archív Lucie KukovejOčarenie z toho, že sme znovu vo svojom, trvalo krátke dva dni. Potom prišla realita: Radko pracoval, deti sa hádali, behali hore-dolu, pýtali si tablet a sladkosti. Povedala som si, že takto to nepôjde. Hneď na druhé ráno som si napísala zoznam úloh/činností. Deti mi pomáhali - nadšene kričali, že treba pozbierať po záhrade psie hovienka. Neviem, v čom pramení táto ich kuriózna záľuba, ale hľadajú ich vždy veľmi radi. Ocko dostal len jednu úlohu nie preto, že by bol lenivý, ale preto, že pracuje. Tak sme plnili úlohy, hrali sa, šli von a ten deň nám vcelku rýchlo ubehol.
Takto to teda robíme každé ráno. Plánujeme si, čo chceme stihnúť v daný deň a pomáha to. No poviem vám, nemať záhradu, tak by u nás bolo určite viac kriku a nervozity. Vonku sa vyvetráme, zahráme sa so psami a deti si vždy niečo nájdu. Vy, čo ste s detičkami v bytoch a dávate to s prehľadom, máte môj veľký rešpekt.
Ďakujem
Záverom by som sa s vami rada rozlúčila a poďakovala za vašu priazeň. Ak sa vám moje články páčili, ak vás zaujali či pobavili, tak sa z toho nesmierne teším. Rada by som skončila so slovami: Tak nabudúce z iného miesta na svete... Ale nikto nevie, čo príde a kedy budeme všetci zas normálne žiť, nieto ešte cestovať. Tak vám všetkým prajem najmä zdravie a optimizmus. Držte sa.Vaša Lucia"
Viac o zážitkoch a ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Luciinej facebookovej stránke S deťmi v batohu.
