Lucia s deťmi na výlete v Casela parku.
Foto: archív Lucie KukovejZbohom severu
Na severe Maurícia sme strávili krásny mesiac. Spoznali sme mestečká Mont Choisy, Trou aux biches, Grand Baie, Pereybere a Cap Malheureux. Prešli sme si hlavné mesto Port Louis a navštívili nádhernú botanickú záhradu v Pamplemousses. Videli sme hinduistické chrámy, moslimské mešity aj kresťanské kostolíky.Slnili sme sa na nekonečných plážach pod palmami aj na divokých malých plážičkách, ktoré sme objavili náhodou pri prechádzke. Musím povedať, že sever nás očaril. Videli sme kopu dychberúcich miest, na ktoré budeme vždy radi spomínať. Spoznali sme tu milých ľudí, ktorí nás nechali aspoň trošičku nakuknúť do svojich životov.
Krásne hory cestou zo severu na západ Maurícia.
Foto: archív Lucie KukovejV deň nášho odchodu deti ráno lovili na dvore slimáky, domáci sa ich opýtal, či chcú chlebík, na čo nadšene súhlasili. Raňajky napokon priniesol nám všetkým, a potom už s deťmi hľadal slimáky okolo domu. Keď sme odchádzali, deťom ešte doniesol džúsiky a dodal, že je smutný, že odchádzame. Keď sme nasadli do auta, s pani manželkou nám mávali, až kým sme im nezmizli z dohľadu... Zbohom Pereybere a úžasní ľudia v ňom.
Spoznávame západ
Naším novým prechodným bydliskom bude rušné turistické stredisko na západe ostrova - Flic en Flac. Cesta tam trvala zhruba hodinku a stála nás 1000 rupií (24 eur). Viezol nás milý pán v strednom veku, ktorý s úsmevom pozeral na naše deti a opakoval: „Happy babies. I like happy babies, no crying babies.“ (Šťastné deti. Mám rád šťastné deti, ktoré neplačú.) S manželom sme na seba pobavene pozreli a v hlave nám bežali rovnaké myšlienky: „Vydrž 15 minút a uvidíš...“
Prvé raňajky v novom bývaní.
Foto: archív Lucie KukovejDecká sa však cestou celkom držali. Síce boli hlučné, ale nikto nereval. Spoza okna sme obdivovali krásne hory až nás chytala chuť vymeniť plavky za turistické topánky.
Keď sme dorazili do Flicku, už na prvý pohľad nás potešilo ubytovanie. Vkročili sme do pekného moderne zariadeného apartmánu s veľkou terasou a výhľadom na bazén v záhrade.
Privítal nás otec majiteľky, ktorá žije v zahraničí. Vybalili sme sa a šli sme si obzrieť okolie. Príjemná štvrť s rodinnými domami v miernom kopci. V záhradách palmy, kvitnúce kríky, mangovníky... Na pláž nám to trvalo 9 minút normálnou chôdzou.
Vyzerá to ako v múzeu figurín alebo na detskom ihrisku, korytnačka je však živá.
Foto: archív Lucie KukovejSamotná pláž vo Flicku nás však sklamala. Jej dĺžka je síce niečo okolo 10 km, no je dosť jednotvárna. Na severe sme boli zvyknutí na väčšiu rôznorodosť. Na jednom mieste kamene, inde plytčina, ďalej za zákrutou menšia plážička, ďalej zas dlhá... To nám tu trochu chýba. Aj deti mali radi takú tú našu plážovú turistiku a objavovanie. Tu to asi nepôjde. Čo už.
Prevezieme sa autobusom kúsok vedľa vpravo aj vľavo a uvidíme. Flic en Flac je zas výborný východiskový bod na výlety. Národné parky, lesy, čajové plantáže aj safari sú odtiaľto na skok.
Casela park: ZOO v lese
Cieľom nášho prvého výletu bol Casela park. Prírodný park obklopený horami. Úžasné miesto. Obrovské, zelené, upravené a s veľkými krásnymi výbehmi pre zvieratá. Po areáli nás vozil safari bus, lebo je to tam naozaj veľké.
Takmer ako fototapeta...
Foto: archív Lucie KukovejČakali sme niečo ako obrovskú zoo, ale tu mali zvieratá pre seba celý les, nie len veľkú klietku. Previezli sme sa pomedzi voľne pobehujúce impaly, zebry, pštrosy a nosorožce. Kŕmili sme zvedavé žirafy s dlhými jazykmi, ktoré nás poriadne oblízali. Obzreli sme si úplne zblízka ťavy. Pštrosy boli šialené a pri kŕmení sme mali čo robiť, aby sme udržali v ruke nádobku s krmivom.
Pozorovali sme milo pôsobiace obrovské korytnačky. Potešili sme sa s malými kozliatkami, ktoré sa zamerali najmä na Radka a jeho šnúrky a tričko. V zamrežovanom autobusíku sme sa previezli pomedzi oddychujúce levy a tigre. V jazierkach a potokoch sme videli množstvo rôznofarebných rýb. A v palmovom pralese sme objavili netopiere a farebné exotické vtáky.
Nechýbala reštaurácia, detské ihrisko a na každom kroku lavičky na oddych. Ten sme žiaľ nestihli. Boli sme tam od pol dvanástej do piatej popoludní, (vtedy už zatvárajú) a chýbala nám ešte asi hodinka až dve. Keby sme prišli skôr, stihli by sme v pohode obed aj s koláčikom a nie len fastfood. Návštevu Casely rozhodne odporúčame. My by sme tam šli pokojne ešte raz.
Ešte raz Casela park.
Foto: archív Lucie KukovejViac o zážitkoch a ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Luciinej facebookovej stránke S deťmi v batohu.
