Luciine deti Hanka a Andrej obdivujú ryby v prírodovednom múzeu v Port Louis, hlavnom meste Maurícia.
Foto: archív Lucie KukovejPort Louis je hlavné mesto Maurícia. Išli sme tam, ako inak, autobusom. Ak použijeme iný druh dopravy (taxi alebo sa zvezieme s miestnymi), naše deti sú smutné, Hanka dokonca roní nefalšované slzy sklamania. Sedíme teda ako jediní turisti v hrkotajúcom autobuse niečo okolo hodiny.
Prechádzajúc hádam tisícimi malými dedinkami si všímame, že čím ďalej sme od pobrežia, tým okolie pôsobí chudobnejšie. Ošarpané domy natlačené jeden na druhom, len občas sa objaví novšia budova. Pozorujeme miestnych čakajúcich na zastávkach, ženy s deťmi kráčajúce s nákupom po krajnici cesty (na Mauríciu je veľmi málo chodníkov), vysmiatych chlapcov na bicykloch, aj deti v uniformách veselo behajúce po školskom dvore.
Lucia s deťmi na promenáde v Port Louis.
Foto: archív Lucie KukovejKeď konečne prichádzame do Port Louis, pôsobí na nás ako obrovské trhovisko. Niekoľko ulíc je zaplnených stánkami s rôznym tovarom a je na nich plno ľudí. Ako u nás jarmok. S deťmi to nie je bohviečo predierať sa tou masou ľudí, tak sa ponáhľame preč.
Toľko vône a farieb... Trhovisko s jedinečnou atmosférou.
Foto: archív Lucie KukovejCestou natrafíme na centrálne trhovisko s ovocím a zeleninou. Deti síce šomrú, ale to jednoducho nemôžeme vynechať. Toľko farieb. Ľudia nakupujú alebo klebetia pri kopách ananásov. Miesto s atmosférou.
Potom naše kroky smerujú na poštu. Andrejko hrdo stojí v rade a drží dva listy pre starých rodičov. Nakreslil oceán, pláže, palmy, koraly a kraby. My s Hankou čakáme obďaleč a usmievame sa na krásne dievčatko v Hankinom veku, ktoré si nás prezerá ako nejakú atrakciu. Z pošty prejdeme podchodom do modernej krásnej časti mesta- promenáda a prístav s fontánkami, palmami, lavičkami a zmrzlinou.
Pred zmrzlinou si dávame obed. Zvolíme lokálne jedlá. Čašník nás uisťuje, že nie sú štipľavé, ale opak je pravdou. Palacinka plnená jahňacím mäskom na curry a zelenine mi ide vypáliť ústa. Deti po jej ochutnaní vypijú hádam pol litra vody a mrnčia: „Aú, páli, páli...” Objednávame ešte pizzu hawai, to by mala byť istota.
Po obede a zmrzke sa deti ešte chvíľu naháňajú po promenáde. Čudujem sa, že aj tu, vo veľkom meste, pútajú pozornosť miestnych, ktorí sa za nimi s úsmevom obzerajú a mávajú im.
Vták, žiaľ, len v múzeu...
Foto: archív Lucie KukovejĎalším cieľom je prírodovedecké múzeum. Prekvapí nás, že zatvárajú už o štvrtej popoludní, takže máme len 15 minút aby sme si prezreli zvieratká žijúce na Mauríciu v súčasnosti i minulosti. Radka najviac zaujíma vyhynutý vták Dodo, Andrejka zubatá agresívne vyzerajúca opica. My dve s Hankou sme si obľúbencov nenašli.
Po prehliadke múzea sa rozhodneme vyšľapať na vyhliadku Citadelle. Ideme asi 15 minút mestom a potom kúsok do kopca. Výhľad na oceán nie je až taký pekný ako sme čakali. Zaujme nás skôr pohľad na hory obklopujúce mesto. „Jój, byť tu bez detí, šli by sme vyliezť na tie kopce,“ vravíme si s Radkom. Už sa blíži čas odchodu autobusu, tak schádzame z kopca nad mestom a kráčame spleťou chudobne vyzerajúcich uličiek smerom k autobusovej stanici. Sme radi, že sme mohli byť na jeden deň súčasťou rušného života tohto mesta.
Výhľad na hory je z vyhliadky krajší ako na oceán.
Foto: archív Lucie KukovejMesiac na ostrove
Už je to takmer mesiac, čo sme prileteli na Maurícius. Ani sa nám nechce veriť, že sme už v polovici nášho dobrodružstva. Tým, že to nie je klasická dovolenka a manžel pracuje v normálnom režime, ako aj doma, nestíhame cestovať po ostrove toľko, koľko by sme chceli.No s tým vedomím sme sem šli, že to bude skôr skúška všedného života na nevšednom mieste. Tak namiesto ku potoku a na ihrisko, idem s deťmi doobeda na pláž. Čo teda vôbec nie je zlé, čo poviete?
Jasné, treba vyskúšať...
Foto: archív Lucie KukovejRozmýšľali sme, či by sme si vedeli predstaviť žiť tu. Krásna príroda, azúrový oceán a srdeční ľudia - to je veru lákavá kombinácia. No skonštatovali sme, že by nám chýbala pestrofarebná jeseň v našich lesoch a zasnežená zima v našich horách. A samozrejme rodina, priatelia a náš dom. Ani leto po celý rok to nevyváži. Doma je skrátka doma.
Ulice hlavného mesta Port Louis lemujú nespočetné stánky.
Foto: archív Lucie KukovejViac o zážitkoch a ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Luciinej facebookovej stránke S deťmi v batohu.
