Líder Tublatanky Maťo Ďurinda: Asi nebudem rodič, ktorý pokojne počká, kým sa mu dieťa vráti z flámu

Patricia Poprocká, 8. novembra 2019 o 06:00

Posledné roky sa venoval najmä svojim deťom, 11-ročnej Barborke a sedemročnému Martinovi. Byť otcom, to je pre mňa azda ten najkrajší pocit, vraví úspešný rocker, známy rebel, ktorý práve dnes oslavuje narodeniny. Pripúšťa, že keby nemal rodinu, možno by v krčme viedol nekonečné pivné debaty a povieval sa polozbytočným životom.

Rodina je pre Maťa Ďurindu prvoradá. Odsudzujem chlapov, ktorí opustia vlastné deti, vraví.

Foto: archív Maťa Ďurindu

Počúvajú vaše deti Tublatanku?
Moje deti počúvajú hudbu tatina hlavne keď sme s rodinou v aute na dlhej ceste do Chorvátska.

Ktorú majú najradšej?
Sedemročnému Martinovi sa veľmi páči rýchla pieseň Šlabikár 4. Obľúbil si ju nielen z cédéčka, ale aj z počutia, keď som ju doma s gitarou cvičil na koncert. Vysvetlil som mu, že Tublatanka má už deväť piesní s názvom Šlabikár, a každá v texte odráža našu životnú etapu a obdobie, v ktorom sme sa v danom čase nachádzali. Prvá pieseň Šlabikár bola inšpirovaná učebnicou pre prváčikov v škole. A keď syn nastúpil do školy a dostal knižku Šlabikár, vravel som mu, že týmto Šlabikárom tie pesničky začali, tak, ako on ním teraz začína v škole.

Keď sa váš syn narodil, vyjadrili ste sa, že po deťoch ste veľmi túžili, a že cítite, že vo vašom živote zohrajú veľmi krásnu rolu. Zohrávajú?
Byť otcom, to je pre mňa azda ten najkrajší pocit. Cítim, že chcem byť s deťmi každý deň, pohladkať ich alebo si ich pritúliť. Nedokázal by som ich opustiť, odsudzujem otcov, ktorí o deti nemajú záujem. V deťoch je to predsa ich gén, a aj tak ich opustia, navyše často neplatia ani alimenty. Sú to bezhodnotní chudáci.

V čom je rodičovstvo pre vás najkrajšie? A v čom najťažšie?
Najkrajšie je, keď môžem deti niečo naučiť, a keď vidím, že majú záujem a radosť zo života v spojení s veselými zážitkami fungujúcej a šťastnej rodiny. Ťažké pre mňa je, keď ich musím presvedčiť, že niektoré veci a názory, ktoré okukali v škole, nie sú správne. Vysvetliť im, aby ich nerobili, alebo aby si nebrali tento zlý vzor, ktorý im, ale aj iným, môže ublížiť.

Vaše deti majú dnes 11 a 7 rokov, pamätáte si seba v tomto veku? Čo ste vtedy riešili predovšetkým?
Keď som mal sedem rokov, od otca som dostal prvé poriadne „pozadku“. Za fajčenie, na ktoré ma naviedol môj spolužiak. Keď som prišiel domov zo školy, otec uvidel naduté vrecko mojej košele, v ktorom boli zabudnuté cigarety. Spolužiak ich kúpil a mne povedal, aby som ich schoval do vačku. Dopadlo to tak, ako dopadlo. Ale silné „pozadku“ pomohlo, už nikdy som viac nefajčil.

Maťo Ďurinda s Tublatankou patria už dlhé roky medzi hviezdy našej hudobnej scény.

Foto: archív Maťa Ďurindu

V čom sú dnešné deti iné než vaša generácia? Kto to má/mal ľahšie podľa vás?
Dnešné deti, z môjho pohľadu, keď nastúpia na základnú školu, už nemajú čas sa hrať, lebo sú dosť zaneprázdnené učením. Dvory s ihriskami na futbal, hokej a iné športy síce neustále pribúdajú, ale sú prázdne. Deti sa na nich nehrajú. Tie staršie sedia vo voľnom čase doma s mobilom alebo za počítačom a riešia sociálne siete, ktorými strácajú mnoho času. Príčina je často v tom, že rodičia strčia do rúk deťom mobil, aby sa s ním hrali a oni mali od nich pokoj. Potom nastáva táto hrozná závislosť od internetu a sociálnych sietí. Mnohé deti majú psychické problémy a depresie! Moja generácia hneď, ako sme si urobili úlohy do školy, sme vybehli na ihrisko, kde sme sa stretávali alebo športovali. Boli sme v dobrej fyzickej kondičke, vládali sme veľa behať, skákať a hrať športové hry celé poobedie až do večera. Rodičia nás museli prísť na dvor zobrať takpovediac za ruku, aby sme išli domov navečerať sa a spať. Určite sme mali šťastnejšie a veselšie detstvo, plné naozajstných kamarátstiev, nie virtuálnych.

Čo pre to, aby sa deti hýbali, chodili von, robíte vy konkrétne doma vo vašej rodine?
V našej rodine s manželkou podporujeme pohyb a čerstvý vzduch, preto často chodíme bicyklovať po cyklistických chodníkoch v Bratislave aj v blízkom okolí. Kúpil som držiaky na auto, aby sme so štyrmi bicyklami mohli ísť hocikam po Slovensku aj na dovolenku do zahraničia. Veľmi často chodíme aj na prechádzky za dobrým vzduchom. Vzduch v Bratislave má niekoľko stonásobne prekročené prípustné limity na znečistenie ovzdušia niektorými škodlivými látkami od rafinérie Slovnaft, ako som nedávno videl v televíznej relácii. Chodievame teda často do kopcov Malých Karpát, prípadne na kratšie túry do Vysokých Tatier. Naše deti si od malička zvykali na chôdzu a dnes som tomu rád, najmä preto, že zvládneme aj túru v horách. Robí nám to radosť.

Keď sa pozriete na Maťa Ďurindu spred 30 rokov a dnes, ako by ste sa charakterizovali? Čo všetko sa zmenilo narodením detí?
Dnes sa snažím byť zodpovedný otec dvoch malých detí. Chcem s nimi tráviť čo najviac času a tešiť sa s nimi. Keď som niekde mimo domu na koncertnom turné, tak už na druhý-tretí deň mi deti chýbajú. Aj preto také turné, kde by som mal byt vkuse dlho odcestovaný, už ani nerobím, radšej si ho rozdelím na viac častí. Keby som dnes nebol ženatý a nemal deti, mal by som síce viac času na hudbu, ale možno by som často sedával so slobodnými kamarátmi niekde v krčme, viedol nekonečné pivné debaty a tak sa povieval polozbytočným životom.

V Prahe, Karlov most.

Foto: archív Maťa Ďurindu

Keď stretám niektorých mojich slobodných kamarátov zo školy, tak vidím, že im chýba žena a rodinné zázemie. Len tak sa sem a tam mnohí potácajú životom. Žiaľ, z niektorých sa stali aj alkoholici, majú slabú hygienu a vyzerajú ako asociáli. Slobodní muži v staršom veku sú na starostlivosť o seba dosť nedbanliví a bez starostlivej manželky ich úroveň značne upadá.

V minulosti ste ako líder rockovej kapely žili slobodný život, povestné sú vaše rozbité gitary na koncertoch, nočné flámy, spomínate to aj v niektorých pesničkách. Viete si teraz predstaviť, že takto budú žiť aj vaše deti, a že vy napríklad zvládnete doma pokojne čakať, kým vrátia z nočného flámu?
Keď mi deti dorastú, ja asi nebudem rodič, ktorý pokojne čaká, kým sa mu dieťa vráti z nočného flámu ani neviem odkiaľ. Dnes je príliš veľa tých nástrah, ktoré môžu ublížiť navždy. Už pubertálne deti sú obklopené sledovaním médií, v ktorých je veľa násilia, bitiek, vrážd, čo potom môžu podprahovo považovať za normálnu súčasť života. Kriminalita vo väčších mestách, kde aj my žijeme, je vysoká.

Deti si už v škole alebo aj mimo nej nahrávajú na mobil, keď sa dvaja chlapci alebo dokonca aj dievčatá pobijú až do krvi, namiesto toho, aby sa ich snažili od seba oddeliť a uzmieriť. Čo sa týka mojej dcéry, budem veľmi ostražitý, aby sa jej neprihodilo sexuálne násilie. Dospievajúci ľudia, tak ako dospelí, sú dnes až príliš vystavení sexuálnej nekontrolovanej propagande. Demokracia tým, že v podstate nemá zdravú cenzúru, umožní už neplnoletým ľuďom vstrebávať sexuálnu reklamu z televízie, reklám, filmov, časopisov, bilboardov a voľne dostupného aj toho najtvrdšieho porna na internete. Dnes ho bežne pozerajú aj deti zo základných škôl, a to je pre nich inšpirácia pre nezodpovedné predčasné sexuálne dobrodružstvá, ktoré môžu priniesť vážne zdravotné riziká a skoré nemanželské tehotenstvo. Deti treba chrániť aj po týchto stránkach, kým nie je neskoro a púšťať ich len tam kde to majú rodičia poriadne overené.

Pri hodnotení spoločenských a politických pomerov ste si nikdy nekládli servítku pred ústa, no do politiky vstúpiť nechcete, radšej zostanete pri umení, vyjadrili ste sa. Kto má podľa vás väčšiu silu niečo zmeniť – umelec či politik?
Určite politik, ten môže zmeniť zákony a tým aj fungovanie krajiny. Umelec vo svojich textoch a v rozhovoroch pre médiá môže len na niečo upozorniť, kritizovať, snažiť sa vylepšiť, podporiť alebo upriamiť pozornosť na veci a témy, ktoré pália spoločnosť. Keby politici na Slovensku viac držali spolu, neumožňovali rozkrádať štát, menej sa hádali a nestrácali čas, tak by sa Slovensko mohlo dostať na vyššiu spoločenskú, ekonomickú a morálnu úroveň.

Maťo Ďurinda otvorene hovorí, čo si myslí. Súčasným politickým i spoločenským pomerom má čo vyčítať.

Foto: archív Maťa Ďurindu

Zatiaľ to vyzerá presne opačne, aspoň podľa toho, čo odkrývajú zverejnené komunikácie z Gorily, Threemy, rozhovor Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom... Ako vnímate informácie, ktoré odhalili prepojenie politky s biznisom, úplatnosť viacerých sudcov, pocit beztrestnosti pre vyvolených, ktorý vyústil do objednávok vrážd nepohodlných a žiaľ, až do samotnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice?
Je veľmi smutné, že 30. výročie novembrovej revolúcie prináša v podstate 30 rokov opakovaného sklamania a zlyhania všetkých doterajších vlád a politických garnitúr, ktoré vládli Slovensku. Odkaz a ideály revolúcie sa, žiaľ, ešte ani zďaleka nenaplnili. Informácie odhaľujúce zákulisie vysokej politiky prepojenej s biznisom a korupciou sledujem s veľkým pohoršením v podstate naozaj tých 30 rokov.

Úplatnosť viacerých sudcov a beztrestnosť pre vyvolených z predchádzajúcich rokov posilnili vedomie beztrestnosti ľudí v súčasnom dianí, a preto sa stále dejú takéto korupčné veci, rozkrádanie, podvody, škandály, vyhrážky a ďalšie činy, ktoré dokonca vyústili k vražde bojovníka za odhaľovanie pravdy, investigatívneho novinára Janka Kuciaka a jeho úplne nevinnej a nestrannej snúbenice Martiny. Je to hrozné, Slovensko sa musí už raz konečne vydať na cestu spravodlivej a morálnej spoločnosti, kde budú platiť zákony rovnako pre každého.

Váš textár a dlhoročný spolupracovník Martin Sarvaš sa stal podpredsedom hnutia Socialisti.sk, čo na to hovoríte? Eduarda Chmelára podporoval už pri kandidatúre za prezidenta, teraz sa stal priamo členom politického zoskupenia, čo je vlastne priamy vstup do politiky. Neprekáža to nestrannému pohľadu umelca?
Martin Sarvaš, náš dlhoročný textár Tublatanky a môj kamarát, sa zaujímal o politiku a dianie vo svete od jeho veľmi mladých rokov, odkedy som ho spoznal. Keď sme boli na dlhých koncertných turné v osemdesiatych rokoch minulého storočia, každý deň ráno si išiel kúpiť noviny a so záujmom čítal články o domácej a zahraničnej politike, prečítal všetko. Martin bol vždy kritický k nespravodlivosti a klamstvu, veľa nad mnohými vecami rozmýšľal. Nedal sa nikým len tak ľahko presvedčiť alebo ovplyvniť, mal veľa informácií prečítaných už od mladého veku. Mnohé jeho názory, zážitky a myšlienky sa odrazili aj v rebelských textoch piesní Tublatanky. Mňa Sarvašov vstup do politiky nijak neprekvapuje, myslím že je to jeho súčasné cítenie a tiež ďalší vývoj jeho osobnosti.

Čo aktuálne pracovne chystáte?
Chystáme s Tublatankou nový CD album so štrnástimi piesňami. Z časových dôvodov sme už dlhšie nevydali album, takže máme k fanúšikom veľký dlh. Osobne som venoval viac času v posledných rokoch tomu krásnemu obdobiu, keď sa mi narodili a potom vyrastali moje dve deti Barborka a Martin. Chcel som tráviť čo najviac času s rodinou, byť nápomocný a starať sa o nich. Prajem si s chlapcami z Tublatanky pripraviť poctivý album s kvalitnými pesničkami a textami, preto si dávame tak trochu načas. Nechceme ho unáhliť. V skúšobni už máme pripravenú podstatnú časť piesní, ktoré budeme postupne nahrávať v štúdiu. Na novom albume sa chystáme tvrdo pracovať a želáme si, aby sa nám vydaril, aby sme nesklamali našich dlhoročných fanúšikov.

Tublatanka dnes.

Foto: archív Maťa Ďurindu





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Slávni - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >