Lekár z detského urgentného príjmu: „Vystresovaní rodičia nám nadávajú, napadnutie nie je výnimkou.“

gb, 13. júna 2023 o 04:47

Každý týždeň tri až štyri slovné útoky na zdravotnícky personál, od januára už dve fyzické napadnutia. Realita, ktorej čelia zdravotníci na detskom urgentnom príjme Národného ústavu detských chorôb v Bratislave.

Urgentný príjem NÚDCH.

Foto: NÚDCH

Nedostatok primárnych pediatrov a špecializovaných lekárov, dlhé objednacie termíny a keď rodič s dieťaťom príde na urgentné ošetrenie do nemocnice, aj viachodinové čakanie. To všetko prispieva k napätej atmosfére na detských pohotovostiach a detských urgentných príjmoch. O realite, ktorej dnes čelia zdravotníci, sa rozhovoril primár Oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave Marcel Brenner. Jeho oddelenie ročne privíta viac ako 55 tisíc detí.

„Nezriedka sem prídu pacienti, ktorí si už nejaký čas odstáli alebo vyčkávali na lekárske vyšetrenie v ambulancii alebo v čakárni všeobecného lekára. Prídu a nájdu čakáreň plnú detí. My chápeme všetky tieto okolnosti, pohnútky. Vidíme ich, rešpektujeme ich, na druhej strane hovoríme, že aj my pre svoju prácu potrebujeme mať primerané podmienky a pokoj. Preto na prvé miesto dávame možnosť, že poďme sa dohodnúť a buďme navzájom tolerantní, aby sme spolu túto situáciu zvládli,” popisuje primár situáciu na bratislavskom urgentnom príjme.

V poslednom období primár a jeho kolegovia evidujú nárast agresie, a to nielen verbálnej, ale vyskytli sa už aj fyzické napadnutia. „Toto všetko sa deje v otvorených spoločných priestoroch pracoviska, pred očami iných čakajúcich, či už sú to dospelí, ktorí sprevádzajú svoje deti, alebo deti. Vidia tieto situácie, vidia rodičov v týchto situáciách, mnohokrát sú aj v náručí rodiča, keď útočí na zdravotníka, a to by nemalo byť,” hovorí lekár v rozhovore, ktorý priniesol web Národného ústavu detských chorôb.


primár Oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave Marcel Brenner

Agresia nič nerieši

Vyostrovanie situácie podľa primára nikdy neprináša úžitok: „Akýkoľvek útok, či už verbálny, alebo brachiálny (fyzický) zdravotníka v danej chvíli hendikepuje a častokrát mu vytvorí nejakú prekážku v práci. Potrebuje čas, kým sa aj psychicky zotaví, lebo nehovoríme iba o ranách, ktoré vidieť, ale o ranách, ktoré ostanú na duši. To má samozrejme dopad aj na kapacitnú priepustnosť pracoviska v tomto čase.” Ako lekár spomína, každý týždeň majú bratislavskí zdravotníci tri až štyri verbálne útoky. Fyzické napadnutia boli od začiatku tohto roka už dve.

Situácii by podľa primára mohlo prospieť podobné riešenie, aké majú napríklad v Nemecku, kde sú na urgentných príjmoch priamo zriadené stanice buď mestskej, alebo štátnej polície: „Rovnako aj dizajn týchto pracovísk je taký, že príležitostí na útok je podstatne menej. Myslím tým architektúru priestoru. Rovnako pracovníci urgentných príjmov v mnohých štátoch majú povinný program duševnej hygieny. Majú množstvo možností na rekondíciu a oddych a tak rozvrhnutý pracovný čas, že majú viac príležitostí na oddych ako my.”

Zmenami v priestoroch prešlo aj pracovisko bratislavského urgentného príjmu, čo má istý pozitívny vplyv na rodičov, čakajúce deti i zdravotníkov: „Pracovisko je väčšie, svetlejšie, pôsobí podstatne menej stiesnene, vizuálna komunikácia prostredia, ktorá smeruje na pacienta alebo jeho sprievodcu, sa určite podpisuje pod zmiernenie zlých nálad, ktoré tu aj dospelí mávajú. A určite je to benefit aj pre zamestnanca, pracuje naozaj v pekných a modernejších podmienkach.”

Vzájomná tolerancia

Lekári chápu, že rodičia detí sú nervózni, pretože sa často nemôžu dovolať pomoci. „Je namieste povedať, že rozumieme strachu, nervozite aj neistote pacientov, respektíve ich sprievodcov. Rozumieme strachu o dieťa a jeho zdravie. Aj my, zdravotníci chceme našim pacientom pomáhať najlepšie, ako vieme. Prihovárame sa teda za vzájomnú toleranciu a ústretovosť,” apeluje primár urgentného príjmu.

Nedobrá situácia v slovenskej pediatrii sa len tak skoro nezlepší, čaká sa napríklad rušenie niektorých detských pohotovostí. Sedem pritom nefunguje už teraz, pretože v nich nemá kto slúžiť. Pediatri upozorňujú, že detských lekárov je málo a sú často vo vyššom veku, služba na pohotovosti je preto pre nich veľkou psychickou a fyzickou záťažou. Rušenie detských pohotovostí má za cieľ udržať primárnu pediatrickú starostlivosť na Slovensku, štát sa obáva, že ak pohotovosti zostanú v dnešnom počte, pediatri radšej zo zdravotníctva odídu. Okrem rušenia pohotovostí sa majú o dve hodiny ešte skrátiť aj ich ordinačné hodiny, dnes pediatri na pohotovostiach slúžia do desiatej večer.

Pozrite si, ako to vyzerá v rekonštruovaných priestoroch detského urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >