Detské ihriská by mali byť najmä bezpečné.
Foto: Študio-21 plus„Európska norma hovorí o potrebe pravidelných kontrol minimálne jedenkrát ročne, prípadne aj častejšie v závislosti od intenzity využívania herných prvkov. Kontrolami sa má zabezpečiť udržanie herného areálu v bezpečnom stave pre návštevníkov, ako aj zabrániť úrazom vplyvom nefunkčnosti zariadenia s nebezpečnými časťami,“ upozorňuje Juraj Jurík, autorizovaný architekt zo spoločnosti Studio 21, ktorá sa zaoberá stavbou detských ihrísk, exteriérových športových prvkov či cyklostojanov. Keďže však zákon, ktorý mal podrobne riešiť kontrolu a prípadné sankcie pri zanedbaní bezpečnosti ihrísk, bol zrušený, nie všetci prevádzkovatelia kontrolu aj robia. To však zvyšuje riziká. Tu sú najčastejšie nedostatky:
Dopadový povrch
Ako podotýka Juraj Jurík, najčastejším prehreškom je nebezpečný dopadový povrch, prípadne jeho neexistencia. Veľmi nevhodný je napríklad betón. Sú povrchy prírodné a umelé a všetky majú svoje výhody a nevýhody. K prírodným patria piesok, plavený štrk, drevná štiepka a kôra, do určitej miery aj udržiavaný trávnik, ktorý ale na verejnom priestore dlho nevydrží. K umelým zasa gumené rohože či liata guma.„Tráva má tlmiacu schopnosť pri výške pádu do jedného metra, no len za predpokladu, že je trávnik udržiavaný a zemina prekyprená. Pri umelých povrchoch je potrebné pred sezónou na jar, ale tiež následne v pravidelných intervaloch skontrolovať ich stav: mieru opotrebenia pod hojdačkami, šmykľavkami, okolo kolotočov a podobne,” hovorí Juraj Jurík. Na povrchu sa nesmú nachádzať cudzie predmety ako dosky, fľaše a iný odpad.
Stav herných zariadení
Obdobne kontrolu vyžaduje aj stav herných prvkov a zariadení. „Mali by byť konštrukčne odolné, nemali by sa vplyvom používania výrazne kývať a hroziť rozpadnutím, nemali by z nich trčať hrdzavé klince a skrutky, odhnité nosné stĺpiky a ďalšie časti už zjavne po dožití,“ podotýka Juraj Jurík. Pri lanových herných prvkoch musia byť laná primerane napnuté a v dobrom stave. Nemali by z nich trčať ostré kovové drôty a nemali by sa vplyvom používania odtrhnúť.Častými nedostatkami ihrísk sú aj skryté opotrebenia na dynamických prvkoch. „Ide napríklad o kĺby na retiazkových hojdačkách, závesy košových hojdačiek, centrálne rotačné mechanizmy kolotočov a podobne. Tu je dôležitá minimálne pravidelná ročná kontrola a následná údržba zo strany prevádzkovateľa respektíve špecializovanej firmy, lebo zlyhanie prvku môže prísť náhle,“ podotýka. Niektoré prvky, ako napríklad košové hojdačky, majú bezpečnostný záves, ktorý v prípade zlyhania hlavného kĺbu ostane visieť na bezpečnostnej retiazke, čím sa znižuje riziko úrazu dieťaťa.
Bezpečná vzdialenosť
Hoci sa to môže zdať ako banalita, ak je ihrisko realizované bez jasného konceptu priestoru, najmä rešpektovania bezpečných odstupovaných vzdialeností, je na svete ďalší problém. Práve bezpečná vzdialenosť medzi jednotlivými hernými prvkami je dôležitá na predchádzanie úrazu. „Pri domčekoch by to mal byť priestor aspoň 1,5 až 2,5 metra na každú stranu – záleží od výšky pádu z daného prvku. Pri hojdačkách je to v smere hojdania štyri a viac metrov, a to podľa typu respektíve výšky hojdačky, dĺžky zavesenia sedáku a podobne,“ vypočítava.Každý herný prvok musí mať okolo seba v plnej miere dopadový povrch bez prerušenia tvrdou trčiacou časťou ako obrubník a podobne. „Otvorená šmýkačka tiež nesmie preklenúť tvrdú prekážku, napríklad obrubník, a takto končiť napríklad v pieskovisku,“ dodáva architekt. Nekvalitne navrhnuté ihriská, kde je snaha šetriť na priestore, však predstavujú pri hre detí hrozbu pre ich zdravie a môžu končiť aj fatálnym zranením.
Bez pána to nejde
Každé ihrisko pritom už dnes musí mať svojho prevádzkovateľa, ktorý je zodpovedný za jeho bezpečnosť a pravidelnú údržbu. Ak ste na ihrisku objavili tabuľku „Hra na vlastné riziko“, vedzte, že sa tým prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nezbavil.Práve opomínanie kontroly a údržby ihrísk tvoria jedno z hlavných rizík. Hoci podrobne to mal riešiť zákon o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska, ktorý mal posilniť kontroly a určiť sankcie, jeho zrušenie bez náhrady riziko zvýšilo. „Cieľom zákona bolo, aby sa najmä v prípade nových ihrísk, často hradených z fondov EÚ respektíve verejných zdrojov, dodržiavali platné normy a ihriská sa konečne realizovali v súlade s nimi. Nástrojom mala byť nezávislá kontrola od odborných organizácií, ktoré sú kompetentné posúdiť správnosť zrealizovaného riešenia,“ konštatuje autorizovaný architekt Juraj Jurík. Objednávateľ, či už mesto, obec, prípadne aj súkromný investor, túto kompetenciu a hlavne odbornosť vo väčšine prípadov nemá. „Mnohí investujú do detských ihrísk len raz či párkrát za život, a dodávateľ tak ostáva bez kontroly a aj nové ihriská sú často realizované v rozpore s normou,“ upozorňuje.
Pozor na plagiáty
Práve tlak na cenu aj na termín ukončenia projektu v čo najkratšom čase tak často spôsobuje, že si investor vyberie dodávateľa, ktorý nedbá na kvalitu, bezpečnosť či odolnosť. Aj dobrý zámer architekta a kvalitný projekt tak následne zlikviduje zlá realizácia.„Realizátor často osadí na stavbe plagiát – skopírované pôvodné riešenie tvarovo a farebne podobné projektu, ale s nedoriešenými detailmi, častokrát s nebezpečnými časťami v nízkej kvalite materiálov, prevedenia, povrchovej úprave a podobne. Paradoxne, vo finále napriek snahe investora ušetriť dochádza k predraženiu v dôsledku krátkej životnosti herného zariadenia, drahej údržby, potreby nákladných opráv a výmeny herných prvkov a najmä rizika zranení u detí. Kvalitné ihrisko pritom vydrží roky, nehovoriac o tom, že herné prvky pri kvalitnom ihrisku nemajú váhové obmedzenie a do hry sa tak vedia zapojiť aj rodičia. Rovnako samozrejmá je aj inkluzívnosť ihriska,“ dodáva na záver autorizovaný architekt Studio 21.
